Pr. č. 2
This presentation is the property of its rightful owner.
Sponsored Links
1 / 17

pr. č. 2 Arthur Schopenhauer a S ö ren Kierkegaard PowerPoint PPT Presentation


  • 89 Views
  • Uploaded on
  • Presentation posted in: General

pr. č. 2 Arthur Schopenhauer a S ö ren Kierkegaard. Arthur Schopenhauer (1788 – 1860). vplyv: Kant, Platón, indická filozofia po tom ako sa vzdal akademickej kariéry bol slobodným učencom. diela: 1813 O 4 koreňoch vety o dostatočnom dôvode. 1819 Svet ako vôľa a predstava

Download Presentation

pr. č. 2 Arthur Schopenhauer a S ö ren Kierkegaard

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Presentation Transcript


Pr 2 arthur schopenhauer a s ren kierkegaard

pr. č. 2

Arthur Schopenhauer a Sören Kierkegaard


Pr 2 arthur schopenhauer a s ren kierkegaard

Arthur Schopenhauer (1788 – 1860)

vplyv: Kant, Platón, indická filozofia

po tom ako sa vzdal akademickej kariéry bol slobodným učencom.

diela:1813 O 4 koreňoch vety o

dostatočnom dôvode.

1819 Svet ako vôľa a predstava

1836 O vôli v prírode

1851 Parerga a paralipomena

charakteristika : voluntarizmus, pesimizmus, iracionalizmus


Pr 2 arthur schopenhauer a s ren kierkegaard

Arthur Schopenhauer _ metafyzika 1

od Kanta preberá rozdelenie na fenomén – noumenon:

všetko čo poznávame – vec pre nás - je štrukturované:

- čas

- priestor

- subjekt - objekt

- kauzalita

=> ilúzia sveta (štrukturovaný, plný objektov v priestore a čase)

jediný spôsob ako je nám realita prístupná (ako spoznať noumenon / vec o sebe) je v introspekcii

sami seba zakúšame ako vôľu

predpokladá, že z toho môžeme extrapolovať (aj keď istí si byť nemôžeme)

nerozdelené jedno, neplurálne – základ všetkého, čo sa ukazuje ako predstava

dielo:

O 4 koreňoch vety o dostatočnom dôvode.1813

dielo: Svet ako vôľa predstava. 1819

x Kant


Pr 2 arthur schopenhauer a s ren kierkegaard

Arthur Schopenhauer _ metafyzika 2

všetko čo poznávame ako predstavu – každá individuálna vec je objektiváciou vôle k životu (chápané doslovne nie ako metafora)

nám známe predmety – len dočasná vlna na oceáne vôle

objektivácia vôle – rôzne stupne

(skaly < rastliny < živočíchy < ľudia)

svet ako predstava – len „mája“, ilúzia, závoj cez ktorý nevidíme skutočnosť – jednotná vôľa (čistá sila)

vplyv indickej filozofie


Pr 2 arthur schopenhauer a s ren kierkegaard

Arthur Schopenhauer _ pesimizmus

všetka vôľa <= z nedostatku, z potreby, chcenia, túžby

pokým sme objektmi vôle – nezískame trvalé šťastie, či pokoj

´=> utrpenie – vlastnosť sveta o sebe

uspokojenie jednej túžby vedie k ďalšej a ďalšej atď. – reťazec utrpenia a bolesť sa stupňuje

sú len dve cesty ako sa zbaviť utrpenia:

1) estetická skúsenosť (dočasne zbavuje utrpenia)

2) asketizmus (trvalé zbavenie sa utrpenia, avšak len pre nemnohých)

vplyv indickej filozofie


Pr 2 arthur schopenhauer a s ren kierkegaard

Arthur Schopenhauer _ estetická skúsenosť 1

umenie (a pripúšťa aj prírodu) umožňuje ES

- dočasná spása cez poznanie

večných platónskych ideí

- prekonanie času a individuality

na chvíľu sa stratíme v objekte (vnímateľ = vnímané)

celé vedomie je obsadené týmto obrazom

umelecké diela vytvára génius

- schopnosť poznávať svet o sebe

- odvodiť z prírody platónske idey použitím imaginácie

na rozdiel od Platóna idey nechápe ako koncepty, ale ako objekty vnímania

v zárodku ju máme všetci

dotvorenie prírody imagináciou

~ Aristoteles; x Kant

krása je tu funkciou jasnosti s akou dielo prezentuje p. idey


Pr 2 arthur schopenhauer a s ren kierkegaard

Arthur Schopenhauer _ estetická skúsenosť 2

z ES plynie dvojaké potešenie:

A) kognitívne poznanie platónskych ideí (pozitívne)

B) afektívne potešenie, dočasné zbavenie sa žiadostivosti a utrpenia ľudskej existencie (negatívne)

Umelecké dielo – idealizácia rôznych stupňov objektivácie vôle

dôležitá je miera vôle manifestovaná v zobrazených objektoch:

hierarchia umení:

architektúra < maľba krajiny < portrét < poézia, tragédia

? hudba však nič nereprezentuje ?

- je priamym vhľadom do vôle ako takej (prostredníctvom rytmu, tempa ,...)

– zmyslové oboznámenie s pulzom sveta ako vôle

na rozdiel od Platóna idey nechápe ako koncepty, ale ako objekty vnímania


Pr 2 arthur schopenhauer a s ren kierkegaard

Arthur Schopenhauer _ asketizmus

cesta len pre nemnhohých

egoizmus – zdroj utrpenia

cesta oslobodenia:

neustále potláčanie vôle

+

poznanie: niet rozdielu medzi mnou a inými

beriem na seba všetko utrpenie sveta pretože je moje vlastné

~ Budha, Ježiš Kristus


Pr 2 arthur schopenhauer a s ren kierkegaard

Sören Kierkegaard (1813 – 1855)

vplyv: x Hegel

-filozofické diela písal pod pseudonymami.

- hlavný cieľ: obrana jednotlivca a

kresťanstva pred Heglovým idealizmom

diela:

1840 Pojem irónie so stálym zreteľom k Sokratovi.

1843 Buď – alebo (Victor Eremita)

Strach a triaška (Johann de Silentio)

Opakovanie (Constantin Constantius)

1844Filozofické fragmenty (Johann Climac)

Pojem úzkosti (Vigilius Haufniensis)

1845Štádiá na ceste života

1846Konečný nevedecký dodatok k filozofickým fragmentom (Johann Climac)

1849Smrteľná nemoc (Johann Anti-Climac)

1850Cvičenia sa v kresťanstve (Johann Anti-Climac)... a iné

charakteristika : 1. existencialista, iracionalizmus, nesystémovosť


Pr 2 arthur schopenhauer a s ren kierkegaard

Sören Kierkegaard _ metóda 1

ako bojovať proti spoločnosti kde vládnu abstrakcie (duch, historická nevyhnutnosť, ...)?

neveril, že je možné proti abstraktným filozofickým systémom (Hegel) „bojovať“ priamo ich zbraňami – to by bola opäť abstrakcia odtrhnutá od života

volí stratégiu nepriamej komunikácie, osobného príkladu, tvorivého a osobného znepokojovania rozrušovania

hľadá odpoveď na otázky:

Čo robiť? a nie čo mám vedieť?

Čo znamená byť kresťanom?

v otázkach viery a života je dôležitý osobný cit jednotlivca nie abstraktné poznanie a transcendentálny rozum.

už ani nie je možné spáchať sebevraždu

každý tvorivý čin je aj istou deštrukciou daného stavu

x Hegel, dialektika, idealizmus


Pr 2 arthur schopenhauer a s ren kierkegaard

Sören Kierkegaard _ metóda 2

x Hegel, dialektika

privádza preto myslenie k paradoxom, ktoré sa priečia akémukoľvek sprostredkovaniu (racionalizáciii, vysvetleniu)

- obrat myslenia k jednotlivcovi

- konfrontácia s paradoxom vylučuje možnosť vyhnúť sa zodpovednosti, voľbe (nejakým vysvetlením)

v otázkach voľby spôsobu života (konania) nie sú objektívne dopredu dané pravidlá, objektívne pravdy, kategorické imperatívy, logika ducha doby a pod.

x

len subjektívne pravdy (pre ktoré nemusí existovať nijaká racionálna obhajoba a podpora)

význam má len etický subjekt

mravný život je len voľba – nie povinnosť ani záväzok

len Ja s desivou nutnosťou voliť bez návodu ako

- voľba spôsobu života - tri štádiá existencie:

1. estetické

2. etické

3. náboženské

x Kantov kategorický imperatív

odmieta transcendentálny subjekt poznania

záleží len na úmysloch, dôsledky konania sú druhoradé antisociálna etika


Pr 2 arthur schopenhauer a s ren kierkegaard

Sören Kierkegaard _ 1. estetické štádium existencie

Buď – alebo.

- prchavé, bezprostredné, povrchné

~ Mozartova postava Donna Giovanniho

vedený len záujmom o pôžitky života

- užívanie slastí a uspokojovanie chutí

príklad zvodcu:

- len prežitok umenia zvádzať,

dáva mu pominuteľný pocit moci, keď sa mu to podarí, tak stráca záujem a ide zvádzať ďalšiu obeť

- nikdy sa nedostane k skúsenosti so sebou samým,

ale postupne si uvedomuje svoju bezmocnosť a závislosť

=> márnosť, stratenosť .... zúfalstvo

cieľom preto je vymaniť sa z estetického štádia a zaujať etický postoj

tiež príklad manželstva.

konflikt Ja so sebou:

sloboda/nezávislosť x závislosť, bezmocnosť

- voľba je len na ňom


Pr 2 arthur schopenhauer a s ren kierkegaard

Sören Kierkegaard _ 2. etické štádium existencie

krok od zúfalstva estetického štádia:

Ja sa skutočne zvolí / prijme seba

a z tejto jednoty začne utvárať svoj život

voľba je absolútna, ale zároveň sa týka predchádzajúcej danosti:

vo voľbe prijíma Ja seba ako náhodilé (zakorenené v dejinách, konkrétne Ja) – preberá tak za seba zodpovednosť

´

=> ľútosť

- dochádza k zjednoteniu s tým od čoho sa Ja v zúfalstve odlúčilo – od konečného konkrétneho sveta

=> etická voľba obsahuje dva pohyby:

1. odlúčenie sa od konečna a na základe novej samostatnosti

2. obratom k nemu

inak by šlo o absolútnu tvorbu vlastného Ja

znovuzískanie estetického rozmeru

rovnováha medzi etickým a estetickým


Pr 2 arthur schopenhauer a s ren kierkegaard

Sören Kierkegaard _ 3.náboženské štádium existencie 1

na pohyb 1) odlúčenia od konečna nám stačia vlastné sily, ale na pohyb 2) potrebujeme vyššiu moc.

paradoxná, absurdná viera

konečno nemôžeme vlastniť, len ho prebrať vo viere a nádeji od najvyššej moci.

=> nemožnosť etickej konštitúcie Ja

Ochota zdať sa všetkého vylučuje možnosť nádeje všetko získať

spätný obrat ku konečnu vychádza z nekonečnej rezignácie

nemôže Ja vykonať samé – potrebuje sa oprieť o pohyb vyššej moci

- Božie vtelenie (pohyb nekonečna ku konečnu)

paradox: Predmetom žiadneho poznania nemôže byť absurdnosť, že čo je večné je zároveň historické.

Strach a triaška:

biblický príklad Abraháma a jeho obete syna


Pr 2 arthur schopenhauer a s ren kierkegaard

Sören Kierkegaard _ 3.náboženské štádium existencie 2

myslenie stavia jedinca pred paradox a vracia ho k sebe

=> nutnosť rozhodnúť sa, ktorej sa takto nedá vyhnúť

len ten kto seba vníma týmto spôsobom

vníma sa ako existencia ako jedinec v neodvodenom zmysle

má možnosť nájsť seba samého

kto môže človeka naučiť pravde o ktorej sa tu hovorí?

Ježiš Kristus

paradox: súčasnosť osoby (historickej) J.K. s kýmkoľvek z nás je možná – v okamihu voľby (uvedomenia si existencie)

- človek sa pravdy nezmocňuje (ako si myslel Sokrates), ale musí mu byť daná aby ju mohol uchopiť v okamžiku.

- predtým je mimo akejkoľvek pravdy

musí sa pre pravdu otvoriť, prijať ju v okamihu voľby

- nepravda indivídua je hriechom (tvárou v tvár pravde sme hriešnici)

x Sokrates

prístup k pravde otvára vtelenie


Pr 2 arthur schopenhauer a s ren kierkegaard

Sören Kierkegaard _ prekonanie úzkosti a zúfalstva

ako sa človek uzatvára pravde?

Č. fakticita a nutnosť x je slobodný s neobmedzenými možnosťami

v tomto zmysle je syntézou – ťažko hľadá rovnováhu

a v tomto víre podlieha úzkosti

- prichádza so slobodou, s odvrátením od konečnosti

- jej predmetom je nič

Č. je syntéza konečnosti a nekonečnosti

časovosti a večnosti

slobody a nutnosti

syntéza – pomer medzi dvomi – ale to ešte nie žiadne Ja

nie je to dopredu daná syntéza, ale pomer ktorý má pomer sám k sebe (utvára sa)

Č. je sám sebe daný a práve preto musí seba prijať z rúk inej moci

- je slobodný, a zároveň závislý

- slobodný ostáva vtedy keď pochopí, že sa musí zodpovedať len svojej slobode.

v zodpovednosti prekračuje sám seba a zbavuje sa úzkosti

Pojem úzkosti.

úzkosť ~ nič

x strach

Smrteľná nemoc.


Pr 2 arthur schopenhauer a s ren kierkegaard

literatúra:

  • Coreth, E., Ehlen, P.,Schmidt, J. 2003: Filosofie 19. století. Olomouc : Olomouc.

  • Coreth, E., Ehlen, P., Haeffner, G., Ricken, F. 2006: Filosofie 20. století. Olomouc : Olomouc.

  • Solomon, R. C. (1993): Vzostup a pád subjektu. Bratislava : Enigma.

  • Solomon, R. C., Shermann, D. (eds.) 2003: The Blackwell Guide to Continental Philosophy. Malden, Oxford, Melbourne, Berlin : Blackwell Publishing.

  • Russell, B. 1945: The History of Western Philosophy. New York : Simon and Schuster (kapitola XXI, s. 719 – 729)

  • Baldwin, T. (ed.) 2003: The Cambridge History of Philosophy 1870–1945. Cambridge : Cambridge University Press.

  • Ten, C. L. (ed.) (1994): Routledge History of Philosophy. Volume VII. The Nineteenth Century. London, New York : Routledge.

  • Kerney, R. (ed.) (1994): Routledge History of Philosophy. Volume VIII. Twentieth Century Continental Philosophy. London, New York : Routledge.

  • Copleston, F. (1994): A History of Philosophy. Volume VII - IX. New York, London, Toronto, Sydney, Auckland : Doubleday.


  • Login