1 / 13

Fonologický vývin v reči dieťaťa

Fonologický vývin v reči dieťaťa. Iveta Bónová. Cie ľ výskumu:. Nájsť koreláciu medzi výsledkami kvantitatívnej a kvalitatívnej analýzy reči skúmaného dieťaťa

gezana
Download Presentation

Fonologický vývin v reči dieťaťa

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Fonologický vývin v reči dieťaťa Iveta Bónová

  2. Cieľ výskumu: Nájsť koreláciu medzi výsledkami kvantitatívnej a kvalitatívnej analýzy reči skúmaného dieťaťa (t. j. stanovenej hodnote indexu zrozumiteľnosti – Iz, ktorý pokladáme za určujúci kvantifikátor stupňa fonologického vývinu, priraďujeme fonologické parametre identifikované v detskej reči v skúmanom období). Objekt výskumu: Intaktné dieťa Terézia, nar. 16. 2. 2003, longitudinálne pozorované v čase od 18. do 43. mesiaca

  3. Uplatňovaný postup: • Po transkripcii a jej následnej kontrole sme v programe EXCEL vytvorili súbor všetkých slov, ktoré Terka vyprodukovala v daný mesiac v priebehu hodinovej nahrávky. • Detské slová sme zaznamenávali v konfrontácii s cieľovým slovom; stanovili sme FPDV, ktorej metodika určenia bola už skôr prezentovaná a priebežným výskumom overovaná. Na ilustráciu určenie FPDV: detského slova cieľového slova AJ SJ AJ SJ tuliatto – kuriatko 8 11 11 14 • Po určení FPDV vypočítavame index zrozumiteľnosti Iz, ktorý predstavuje podiel FPDV detských a cieľových slov, ako aj index správnosti Is, ktorý je podielom počtu správne vyprodukovaných slov a celkového počtu slov vo vzorke

  4. Uplatňované pravidlá pri určovaní FPDV: • pravidlo kvality vzorky – autosémantické slová vo všetkých tvaroch + predložkové spojenia (s tobejta – s koberca) • pravidlo kvantity vzorky – celý súbor slov • pravidlo variability – akceptujeme každú výslovnostnú podobu (ciene, cieune – čierne) • pravidlo produkcie – za každý vyprodukovaný zvuk sa počíta 1 bod (najepené – nalepené – 8 vyprodukovaných zvukov) • pravidlo správnych konsonantov – za každý správne realizovaný konsonant 1 bod (najepené –3 správne konsonanty) • pravidlo správnych vokálov – aj za každý správne realizovaný vokál sa ráta 1 bod (em – viem – ½ bodu) • pozičné pravidlo • pravidlo rečového okolia (moďe – može)

  5. počet slabík detského a cieľového slova počet vyprodukovaných zvukov v detskom a cieľovom slove 1. slová s diferencovaným počtom zvukov toutik (6) - kohútik (7) 2. slová s identickým počtom zvukov: - správne realizované slová - slová s 1bodovým rozdielom FPDV cieľ. a detského slova nasla(5+4) –našla (5+5) - slová s viacbodovým rozdielom FPDV cieľ. a detského slova domcet (6+4) – domček (6+6) identifikujeme inventár foném určujeme fonologické procesy sledujeme náročnosť a dĺžku slov, o produkciu ktorých sa dieťa pokúša stanovanú hodnotu Iz konfrontujeme s percentuálne vyjadreným rozdielom FPDV cieľových a detských slov v prepočte na celú vzorku S cieľom odhaliť vzťah medzi výsledkami kvalitatívneho a kvantitatívneho rozboru porovnávame:

  6. Závery: 1. POROVNÁVANIE POČTU SLABÍK V DETSKOM A CIEĽOVOM SLOVE S postupným zvyšovaním hodnoty indexu zrozumiteľnosti Iz klesá percentuálne zastúpenie slov, v ktorých sa počet slabík nezhoduje s počtom slabík v cieľovom slove

  7. 2. POROVNÁVANIE POČTU ZVUKOV V DETSKOM A CIEĽOVOM SLOVEZvyšovaním hodnoty indexu zrozumiteľnosti v rozpätí od 0,62 - 0,75 dochádza k zväčšovaniu súboru slov, v ktorých je počet zvukov neidentický s počtom zvukov cieľového slova • Iz 0,62 • Iz 0,64 • Iz 0,65 • Iz 0,67

  8. Iz0,83 Iz0,85 Iz0,88 Iz 0,88 Iz 0,9 Iz 0,92 2. POROVNÁVANIE POČTU ZVUKOV V DETSKOM A CIEĽOVOM SLOVES narastajúcou hodnotou Iz sa zväčšuje množina Terkiných slov, v ktorých je počet zvukov identický s počtom zvukov cieľového slova: FPDV detského slova = FPDV cieľového slova, rozdiel FPDV cieľ. a detského slova = 1bodu, rozdiel FPDV cieľ.a detského slova väčší ako 1 bod

  9. 3. Hodnota indexu zrozumiteľnosti v závislosti od náročnosti a dĺžky produkovaných slov Dieťa, ktoré vo svojej produkcii dosiahlo hodnotu Iz • 0,62, sa snaží produkovať max. 3-slabičné cieľové slová (ďeďe – Tereske: FPDV detského slova 6b., cieľového slova 14b.), • 0,64, pokúša sa o produkciu max. 3-slabičných cieľových slov (babua – bambuľa: FPDV detského slova 10b., cieľového slova 14b.), • 0,65 – 0,67, snaží sa aj o 4-slabičné slová (bujijona – burizonka: FPDV detského slova 14b., cieľového slova 18b.), • 0,75, pokúša sa o produkciu 4-slabičných slov (Baďejova – Barďejova: FPDV detského slova 16b., cieľového 18b.; podbaňik – podbradňík: FPDV detského slova 16b., cieľového slova 20b.), • 0,8 – 0,85, sa snaží produkovať aj 5-slabičné slová (centovintami – cestovinkami: FPDV detského slova 22b., cieľového slova 24b.), • 0,85 – 0,9, zvukovo realizuje aj 5-slabičné slová s nižším rozdielom FPDV cieľového a detského slova (nenachystala – ňenachystala: FPDV detského slova 21b., cieľového slova 22b.).

  10. 4. VZŤAH MEDZI HODNOTOU INDEXU ZROZUMITEĽNOSTI A PERCENTUÁLNE VYJADRENÝM ROZDIELOM FPDV CIEĽOVÉHO A DETSKÉHO SLOVA:So stúpajúcou hodnotou Iz sa percentuálne vyjadrený rozdiel FPDV cieľového a detského slova znižuje.

  11. 5. VZŤAH MEDZI HODNOTOU INDEXU ZROZUMITEĽNOSTI A HODNOTOU INDEXU SPRÁVNOSTI Iz 0,6 – 0,7 → Is (0 – 0,1) Iz 0,7 – 0,8 → Is (0,1 – 0,2) Iz 0,8 – 0,9 → Is (0,2 – 0,3) Iz 0,9 – 0,95 → Is (nad 0,3)

  12. 6. Index zrozumiteľnosti a fonologické javy • nižšia hodnota indexu zrozumiteľnosti predikuje zmeny v stavbe slova a v štruktúre slabiky; • s narastajúcou hodnotou Iz sa zväčšuje súbor slov, v ktorých počet zvukov korešponduje s počtom zvukov cieľového slova, znižuje sa rozdiel medzi FPDV cieľového a detského slova; v týchto slovách dochádza k substitúciám; • so zvyšovaním hodnoty Iz sa fonologické javy v reči dieťaťa systematizujú, t.j. jeden artikulačne ustálený konsonant pravidelne supluje jeden ešte zvukovo neosvojený konsonant; • kvalitatívnou analýzou sa potvrdili univerzálne javy v Terkinej reči, predovšetkým posun artikulácie dopredu: t za k (tomín – komín);d za g (Hudo – Hugo); d, t, n, l za ď, ť, ň, ľ (odin – hoďín); s, z, c, dz za š, ž, č, dž(cevená – červená) mi → mimi/meme → mima → mista - myška 16. 19. 23. 31. Iz 0,6 Iz 0,64 Iz 0,67 Iz 0,88 ďaďa → dadada → dadudicta → dadida/taťita/dadicta → tacicta - kačička 18. 19. 21. 23. 26. Iz 0,62 Iz 0,64 Iz 0,65 Iz 0,67 Iz 0,75 mimino → pimino/pimeno → pismento - písmenko 21. 23. 28. Iz 0,65 Iz 0,67 Iz 0,83 cecielto/seťieuto → svecievto - sveťielko 29. 31. Iz 0,85Iz – 0,88 →

  13. Ďakujem za pozornosť

More Related