Móda mladých Ľudový odev Historické odevy

1. Móda mladých Ľudový odev Historické odevy Módna Prehliadka

2. Aj napriek tomu, že hovoríme o móde súčasnej generácie, hovoríme často krát o mestskej elegancii dvadsiatych a tridsiatych rokov, o žensky športovom štýle a taktiež o romantickom nádychu módy. V móde mladých pretrvávajú džínsy v kombinácii s romantickými košieľkami a krátkymi sakami vo vojenskom štýle. V dámskej móde sa vraciame k tradičným štýlom a siluetám, jemným a ľahkým tkaninám a matným, kovovým a perleťovým pastelovým farbám. Módne hity sezóny sa stali pre nás úplnou samozrejmosťou a väčšina z nás sa usiluje byť „in“ podľa svojich možností a vkusu. Móda mladých

3. Návrat romantiky Umožňuje široké uplatnenie kvetinových motívov, čipky, háčkovaných motívov a ručne vyšívaných materiálov. Dôležitou inšpiráciou je aj more. Modrá nastupuje v rôznych odtieňoch, pričom sa uplatní aj námornícky motív. Džínsy a športové oblečenie sa kombinujú s blúzkami a sukňami romantických strihov a splývavých materiálov.

4. Arabské a africké vplyvy Sa prejavujú v intenzívnych odtieňoch – čokoládovohnedej, zlatej okrovej a červenej, uplatnia sa aj grafické motívy a výrazné doplnky. Karibskú inšpiráciu môžeme nájsť v divokej exotickej farebnosti a v šortkách a tunikách plážového strihu. Naprieč všetkými štýlmi kráča kontrastná kombinácia uniformného vzhľadu a romantických doplnkov i materiálov. Pri uniformovaných modeloch vidíme strohé dvojradové modely, ale aj ľahké bluzóny košeľového strihu. Vracia sa skladanie, riasenie, plisovanie, nadýchané objemné rukávy, ale tiež čipky, veľké gombíky, ozdobné nášivky. Všetko a to predovšetkým na mladých dievčatách, musí pôsobiť trochu spraté a obnosené. Odvážne a progresívne ženy môžu kombinovať rôzne štýly, napríklad k sukni s volánikmi hrubý ručne pletený alebo háčkovaný sveter, či vyšívané tričko s korálikmi schovať pod koženú vestu.

5. Hitom, hlavne jari a leta, sú predovšetkým výrazné doplnky – opasky, náramky a mohutné náhrdelníky s drevenými, kovovými, textilnými a háčkovanými prvkami. Rovnaké zdobenie platí aj pre blúzky a saká a všetko doplňuje maxitaška s potlačou. Aktuálne ostáva typické vrstvenie odevov a kontrastná kombinácia štýlov, pričom v centre záujmu sú nohavice všetkých dĺžok a tvarov. Bedrový pás nohavíc sa postupne zvyšuje.

6. Pánska móda je inšpirovaná šviháckym vzhľadom newyorských elegánov tridsiatych rokov, talianskymi námorníkmi z prvej polovice minulého storočia, koloniálnym štýlom a ležérnou plážovou módou. Do pánskych šatníkov by mali vstúpiť nové pestré tóny ako oranžová, žltá a neobvyklé kombinácie farieb a vzorov. Tí najodvážnejší môžu skúsiť kvetinové vzory na košeliach, v kombinácii s klasickými sakami. Saká môžu byť zo spratého denimu a plátna, aby všetko pôsobilo starším a uniformnejším dojmom. Dovolené je všetko, športový štýl sa odvážne kombinuje s elegantným. Súčasná móda poskytuje širokú škálu možností, čo je veľkou výhodou, pretože si môže vybrať každý a vytvoriť si svoj vlastný štýl.

7. Základným materiálom ľudového odevu je ľan, konope, vlna a koža. Výber materiálu priamo vplýva na strih odevu. K základným prvkom ľudového odevu patria košeľa, gate, nohavice, kožúšok, halena, krpce, čižmy. U žien ešte oplecko /rukávce/, rubáš, zástera, sukňa, šatka, čepiec. Ak chceme charakterizovať odev podľa regiónov, musíme si všimnúť súčasti spodného – základného oblečenia, úpravu a pokrytie hlavy, obuv a doplnky. Ľudové odevy

8. Kroj Podľa územného členenia na župy možno rozoznať nitriansky, trenčiansky, hontiansky, novohradský, šarišský, zemplínsky kroj a podobne. Etnografi rozlišujú asi 60 miestnych typov krojov. Kroj tvorí okrem odevných súčastí komplex doplnkov. Dievčence aj v zime zväčša chodili s holou hlavou, vlasy si ozdobovali vyšívanými stuhami. Vydaná žena nosila čepiec alebo šatku. Čepiec bol bohato zdobený výšivkami a čipkami, respektíve nášivkami a zhotovovali ho remeselníčky čepčiarky. Rukávce resp. oplecká sa zhotovovali z domáceho plátna, zväčša nazberkaného okolo krku, kde tvorili jemné záhyby. V bohatších krajoch sa výšivky robili aj zo zlatej alebo striebornej nite. Pás slúžil na stiahnutie drieku. Rubáš má funkciu spodnej košele, jeho úlohou je zakryť telo. Podľa dĺžky sukieň sa vytvorili aj varianty dĺžok rubášov. Sukňa sa robila zväčša z domáceho materiálu. Poznáme regióny, kde výtvarný charakter kroja bol determinovaný množstvom sukieň. V južných krajoch sa nosilo aj 15 sukní. Zástera, fertucha alebo zápona sa uväzovali na vrchnú sukňu. Obuv boli čižmy, krpce i papuče-krpce.

9. U mužov bola košeľa v zápästí otvorená alebo stiahnutá. V časti na prsiach nachádzame regionálne motívy výšiviek. Gate plátenné, naspodku rozstrapkané alebo súkenné nohavice tvorili súčasť mužského kroja. Nohavice sú zdobené na prednej časti alebo lemami po bokoch. Obuvou sú krpce, čižmy, bagandže a rôzne papuče. Opasky boli zdobené mosadznými sponami a klincami. V zimnom období kroje dopĺňali kožúšky a kožuchy, ďalej mantielky, haleny zaviazané remienkami a prackami. Výšivky Najskôr boli na hrubom konopnom plátne, neskôr na tenkom ľanovom. Vývin môžeme sledovať aj vo farebnosti. K najstarším farbám patrila červená, modrá, žltá, ktoré sa niekedy dopĺňali zlatou alebo striebornou. V neskoršom období pribudla zelená, fialová, oranžová a iné. Čipky U nás bola rozšírená výroba čipiek aj ich využitie v krojoch, ktorým dodávali jemnosť a krásu. Najznámejšie sú paličkové čipky, ktoré tvoria lemy golierov, záster a plachiet, lemujú rukávy košieľ a podobne. Poznáme aj šité čipky, sieťované a háčkované čipky.

10. Odev bol vo všetkých historických dobách prejavom kultúry národa, jeho zmýšľania ako aj symbolom postavenia jednotlivca v spoločnosti. S postupnou spoločenskou diferenciáciou pribúdali nové formy a druhy odevov ako ich poznáme z historických dokladov. Celý historický vývoj obliekania je nerozlučne spätý s módou, ktorá bola ustavične motivovaná spoločenskými udalosťami, prirodzenou túžbou po zmene a hľadaním kritérií na určovanie dobového ideálu krásy. Historické odevy

11. V každej historickej epoche sa uplatňoval štýl v odievaní, ktorý zahŕňal nové prvky a odevné línie typické pri jednotlivé slohové obdobia. Pre gotickú krásku bola typická esovito prehnutá línia postavy riešená vo vertikálach. Prehnutie tela a zdôrazňovanie brucha vyplývalo z prirodzeného pohľadu na tehotenstvo ženy. Renesančná móda sa najviac priblížila prirodzenému proporčnému meradlu a dekoratívnosti v drahocenných materiáloch. Vrcholom štylizácie odevnej línie bola španielska manieristická móda 16.-17. storočia, ktorá zošnurovala trupy na neuveriteľne úzky objem. Pridaním krinolíny a širokého okružia vytvorila ideál úplne neprirodzený. Až móda po období Veľkej francúzskej revolúcie vytvorila splývavosťou riasených tkanín opäť ideál krásy priblížený antickým vzorom. Celé 19. storočie štylizovalo ženskú siluetu do podivných bizarných tvarov. Až začiatok 20. storočia znamenal novú éru v odievaní, ktorá odmietla šnurovačky a dlhé sukne.

12. Kultúra antického Grécka vytvorila typ odevu, ktorý na postave človeka prirodzene splýval. Boj jednoduchý, tvarovaný a takmer nebol šitý iba naaranžovaný ako na ženskú tak aj na mužskú postavu. Všeobecným oblečením bol chitón, pozostávajúci z dvoch obdĺžnikových pruhov tkaniny s otvormi na ruky. Na tento odev si ženy ešte prepásali peplos, ktorý slúžil na bruchu ako taška. Klasický plášť – chitón, sa šikmo okrúcal okolo postavy a dopĺňali ho voľné sandále, ktoré boli národnou obuvou. Šperky nosili Gréci ako bežnú súčasť odevu – ihlice, spony, náhrdelníky, náramky, prstene a náušnice.

13. Odievanie ako aj celá rímska kultúra vzniká v priamej náväznosti na grécku tradíciu. Naďalej prevláda nešitý ukladaný odev. Základným odevom mužov a žien je tunika s opaskom a vrchný odev – tóga, ktorá sa ovinula okolo tela. V tomto období vznikajú nové typy obuvi – pantofle a koturny s vysokou podrážkou.

14. V Byzancii sa po prvýkrát stretávame s veľkolepou dvorskou kultúrou. Oblečenie má prvky z neskorého rímskeho obdobia a znaky orientálneho odevu. V porovnaní s antickým splývajúcim odevom je najvýraznejšou zmenu úplne stuhnutie odevu, ktorý vytvára voľný, pevný pancier v podobe trojuholníka. Základným odevom je tunika a rôzne typy plášťov s ozdobnými sponami.

15. Obdobie románskej kultúry /10.-11. storočie/ vyvinulo veľkolepejší a luxusnejší odev ako predchádzajúce obdobie. Rozličné varianty tuniky u mužov dopĺňali priliehavé nohavice. Voľná ženská tunika rozšírila rukávy do tvarov kalichov alebo voľných cípov. V tejto dobe ustúpili sandále uzavretým topánkam s predĺženou špičkou.

16. Rozsiahle a veľmi rozmanité zmeny v odievaní prinieslo obdobie gotiky /12.-15. storočie/. Žena sa stáva stredobodom spoločenského diania a táto skutočnosť podnietila aj rozvoj veľkolepého odievania. Ženský odev je tvarovaný so sukňou siahajúcou po zem. K rukávom sú pripojené dlhé pásy, tzv. pachy. Odevy dopĺňajú dlhé voľné plášte, na ktorých sa prvýkrát objavujú goliere. Časom sa ženský odev delí na sukňu a živôtik, ku ktorým pribudol aj kabátik. Novým pokrytím hlavy je hennin čepiec so závojom. Mužský odev pozostáva z plášťa, kabátika, nohavíc s rázporkom a polguľovitej čiapky, neskôr baretu. Obuv je uzavretá, so zvýšenou špicou rovnaká ako u mužov tak u žien.

17. V renesančnom Taliansku vzniká odev, ktorý začal opäť rešpektovať prirodzené proporcie ľudského tela a individuality. V tomto období dochádza k úplnej diferenciácii mužského a ženského odevu. Základné typy mužského odevu sa v podstate neodlišujú od neskorogotického odevu. Novou súčasťou odevu bola košeľa a vrchný odev – tappert bez rukávov lemovaný kožušinou. Najrozšírenejšou pokrývkou hlavy bol baret, klobúky a turbany. Topánky dostali opäť svoj prirodzený tvar, boli ploché a nízke. Základom ženského odevu sa stala sukňa a živôtik s bohatými rukávmi. Obuv sa nazývala šopin /koturny/. Veľká pozornosť sa venovala účesom splietaným do pletencov, ktoré pokrývali turbany, čepce a závoje. Renesancia v strednej Európe, ktorej módny smer udávalo Nemecko, zostalo však v obliekaní veľmi konzervatívne. Novinkou bolo nosenie kolára – goliera, ktorý zahaľoval výstrih ženských šiat. V tomto období sa začali nosiť aj nočné košele. Na rozdiel od Talianska si ženy v Nemecku skrývali vlasy sieťkou alebo čepcom. Odevné doplnky mali symbolizovať schopnú a pracovitú gazdinú a preto za pásom nosili reťaz s kľúčmi, príborom a nožnicami.