1 / 9

Romantizmus

Romantizmus. Barbora Bučková 2.A. Romantizmus. umelecký a myšlienkový smer, plný humanistických a slobodomyseľných ideí osvietenstva v  rokoch 1775-1850 prenikol do všetkých druhov umenia (výtvarné umenie, literatúra, hudba, divadlo )

galya
Download Presentation

Romantizmus

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Romantizmus Barbora Bučková 2.A

  2. Romantizmus • umelecký a myšlienkový smer, plný humanistických a slobodomyseľných ideí osvietenstva • v rokoch 1775-1850 prenikol do všetkých druhov umenia (výtvarné umenie, literatúra, hudba, divadlo) • vznikol v Nemecku, odkiaľ prenikol do Anglicka a neskôr do ostatných kultúr Európy. • kládol dôraz na pôvodnosť, individualitu tvorcu, priamu skúsenosť, myslenie a cítenie človeka.

  3. Tematická oblasť • prevládali sny o budúcnosti, záujem o minulosť, nesúhlas so spoločenskými pomermi a útlakom a túžbou zmeniť ich, ale aj láska, zvyčajne nenaplnená • jednou zo základných myšlienok romantizmu je nemožnosť zmeny sveta len vierou v nadosobný ideál či gestom vzbury, z čoho vyplýva typický romantický pesimizmus

  4. Umelec ako hrdina • Jadrom romantizmu bol pojem umelca ako hrdinu – a zbožňovateľa hrdinov – bol nositeľom nostalgického citu k veľkoleposti prírody či slávnej minulosti, zbožňovania súčasníkov, radikálneho ideológa či kvázi vedeckého analytika prírodných a psychologických javov. • Hrdina bol géniom týčiacim sa nad spoločnosťou, ale aj nepochopenou dušou, túžiacou po slobode a spravodlivosti pociťujúci rozpor medzi ideálom a skutočnosťou, so snahou i napriek riziku straty života zmeniť svet. • Tento smer zmenil umelca z nadaného remeselníka a nestranného pozorovateľa na bohéma, zachytávajúceho moderný svet.

  5. Výtvarné umenie • spontánnosť malebnej techniky, pestrá škála farieb a tónov • niektoré námety prebraté z literatúry alebo histórie • láska k prírode viedla k rozvoju krajinomaľby (JohnConstable, William Turner, ChrisBonington) • hlavní predstavitelia: TheodoreGericault, Eugène Delacroix,

  6. Literatúra • diela sa stávajú oveľa subjektívnejšími • hlavné romantické žánre: lyrická balada, básnická poviedka, moderný epos, román vo veršoch, dramatická báseň, historický román a poviedka • hlavní predstavitelia: J. W. von Goethe, H. von Kleist, Stendhal, R. R. deChateaubriand, V. Hugo, A. S. Puškin, A. Mickiewicz, K. H. Mácha • slovenskí predstavitelia: J. Kráľ, A. Sládkovič, J. Kalinčiak, S. Chalupka

  7. Hudba • nastupuje rytmickosť a melodickosť skladieb • Ranná fáza romantizmu (1800-30) – najmä piesňová a klavírna tvorba, (R. Schumann, F. Chopin) • Novoromantizmus (od 30. rokov 19. st.) – symfónia, symfonická báseň a hudobná dráma, vznik národných hudobných škôl (R. Wagner, H. Berlioz) • Neskorý romantizmus – najmä symfónia (J. Brahms, A. Bruckner)

  8. Tvorba • 1744 Goethe (1749 – 1832): Utrpenie mladého Werthera • 1831 Stendhal (1783 – 1842): Červený a čierny • 1817 Géricault (1719 – 1824): Plť Medúzy • Asi od 1820 Anglická romantická krajinárska škola: Bonington (1801 – 1828) Constable(1776 – 1837) Turner (1775 – 1851) • 1829 Delacroix (1789 – 1863): Sardanapalova smrť • Asi od 1835 Hnutie l´artpourl´art (umenie pre umenie):Gautier(1811 – 1872) Baudelaire(1821 – 1867) • 1808Kleist (1777 – 1811): Michael Kohlhaas • 1831 Puškin (1799 – 1837): Boris Godunov • 1847 EmilyBronteová (1818 – 1848): Búrlivé výšiny • 1849-50 Chateaubriand (1768 – 1848): pamäti zo záhrobia • 1876 Čajkovskij: Labutie jazero • 1838-1839 Chopin (1810 – 1849): prelúdiá

  9. Použitá literatúra • Malá slovenská encyklopédia – Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied – 1993 • Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch – Agentúra cesty s.r.o – 2006 • Kronika svetových dejín – ikar - 2004

More Related