Slne n s stava
This presentation is the property of its rightful owner.
Sponsored Links
1 / 13

Slnecn s stava PowerPoint PPT Presentation


  • 65 Views
  • Uploaded on
  • Presentation posted in: General

Download Presentation

Slnecn s stava

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Presentation Transcript


Slne n s stava

Slnen sstava

Slnko


Slnecn s stava

  • Slnko je obrovsk rotujca plynov gua s priemernou hustotou 1.41 g/cm3. Nerotuje rovnomerne


Zlo enie slnka

Zloenie Slnka

  • Slnko rozmermi a iarenm patr iba k priemernm hviezdam. Jej vek sa odhaduje na 5 milird rokov.

    ms=335000 x mz

    ds=109 x dz

    70% vodk

    28% hlium

    2% ostatn prvky


Slnecn s stava

  • Slnko je hviezda naej planetrnej sstavy. Planta Zem obieha okolo Slnka. Je to naa najbliia hviezda a zrove najjasnejia hviezda na oblohe. Gravitan psobenie Slnka udriava na obench drhach okolo Slnka vetky objekty slnenej sstavy. Gravitan zrchlenie na povrchu slnka je 274,9m/s2

  • gs=28,1 x gz


Slnecn s stava

  • Slnko predstavuje obrovsk nuklernu pec, pri ktorej sa vodk men na hlium,priom sa uvouje obrovsk mnostvo energie. 1g H2=1012J energie

  • 1m2 slnenho povrchu vyiari za sekundu do priestoru 6,3 x 107 J energie. Na Zem ale vetko tu nedopad kvli oznovej vrstve.


Slne n erupcie

Slnen erupcie

  • Slnen erupcia je masvna explzia v slnenej atmosfre s energiou ekvivalentnou milarde megaton, riaca sa rchlosou milin km za hodinu (0,05% rchlosti svetla), niekedy aj omnoho rchlejie.

  • Erupcia vznik ako reakcia slnenej atmosfry na nhly, rchly proces vyiarenia energie, ktor je pravdepodobne magnetickho pvodu. Tto energia spsob v uritom miestne slnenej atmosfry asovo obmedzen prehriatie a nsledn urchlenie elektrnov, protnov a aie inov na rchlosti blzke rchlosti svetla.


Slnecn s stava

  • Erupcie zko svisia s aktvnymi obblasami a vina erupci sa nachdza v okol slnench kvn, kde vychdza siln magnetick pole zo slnenho povrchu do korny. Len 7% vekch erupci vznik mimo aktvnych oblast alebo v starch aktvnych oblastiach. Tento druh erupci asto svis so zmiznutm pokojnho filamentu a trv niekoko hodn. Energia erupci sa kumuluje obyajne niekoko hodn alebo dn, ale vine erupci trv iba niekoko mint uvonenie ich energie.

  • Prvkrt boli erupcie pozorovan na Slnku v roku 1859. Hviezdne erupcie sa pozorovali aj na mnohch inch hviezdach.

  • Frekvencia vskytu erupci sa men od niekokch za de po menej ako jednu za tde.


Fotosf ra

Fotosfra

  • Je to vrchn obal Slnka,je to kypiace more iariaceho plynu s hrbkou do 500km

  • SLNEN KVRNY s to tmav faky , ktor sa periodicky objavuj . Ich ivotnos je od pr hodn do niekokch tdov.

  • GRANULCIA- je to zrnitos povrchu Slnka spsoben kriacimi prdmi plynu.


Atmosf ra slnka

Atmosfra Slnka

  • Pozostva z dvoch ast

  • CHROMOSFRA m hrbku 5000km

  • KORONA je jasn plazmov Slnen atmosfra siahajca vronmi plynov miliny km do vesmru

  • Najlepie sa pozoruje pri zatmen Slnka


V znam

Vznam

  • Slnko je naa najbliia hviezda. Svetlo z neho let na Zem pribline 8 mint a 20 seknd (priom z naej druhej najbliej hviezdy, Alfa Centauri, let svetlo na Zem 4,2 roka). Vzdialenos Zeme od Slnka sa men v rozpt od 147 097 000 km (perihlium) do 152 099 000 km (aflium), tieto zmeny vak nespsobuj vek kolsanie teploty na Zemi a nie s ani prinou striedania ronch obdob. Slnen energia je zkladom takmer vetkch procesov prebiehajcich na jej plantach a teda aj na Zemi. iarenie, ktor je najintenzvnejie v oblasti okolo zemskho rovnka, zahrieva vzduch viac v rovnkovch vrstvch ako vo vych zemepisnch rkach. Zahriaty vzduch sa z dvodu svojej niej hustoty dvha a prdi do miest vzdialenejch od rovnka, kde sa ochladzuje a kles. Tto cirkulcia umouje vznik globlnych tepelnch reimov. Podobn proces prebieha aj v ocenoch, kde dochdza k vraznejiemu zahrievaniu rovnkovch vd, ktor sa potom pohybuj smerom k plom.[1] Od slnenej energie teda nevyhnutne zvisia podnebie, poasie a teplota na Zemi. Slapov sily Slnka spsobuj slnen prliv a odliv. Slnko priamo neovplyvuje iba sopen a tektonick aktivitu a tie mesan prliv a odliv.


Slnecn s stava

  • o sa viac smeje:

  • Mal tevko ALEBO


Slnecn s stava

  • Prezentovali:

  • Mio Zanovit

    A

    Milo Fro


  • Login