Reformácia a protireformácia v 16. – 17. storočí

1. Reformácia a protireformácia v 16. – 17. storočí Pavol Biroš, Michal Pončák II.B

2. Začiatky reformácie: • reformácia sa začala šíriť už pred moháčskou bitkou (r.1526) v mestách • jej ideovými nositeľmi boli duchovní a učitelia v mestách, ojedinele aj šľachta • poddaní sa museli riadiť vierovyznaním zemepána podľa zásady „koho panstvo, toho náboženstvo“ (r.1530 – snem v Augsburgu) • na území Slovenska sa šírila najmä lutherovská reformácia, medzi Maďarmi a v časti okupovanej Turkami kalvinizmus • reformácia mala na území zabratom Turkami značný úspech, lebo Turci nedbali na náboženské rozdiely medzi kresťanmi, ale všetkých považovali za ďaurov – neveriacich

3. súčasne so šírením luteranizmu sa na strednom Slovensku a na Spiši šírili aj sekty, najmä novokrstenci • postupne od r.1549 – 1569 dochádza na území Slovenska k vytvoreniu samostatných vierovyznaní niektorých slovenských miest, ktoré sa čoraz viac odchyľovali od katolíckej cirkvi – najväčšie odklony: požiadavka ženby kňazov a prijímanie pod oboma spôsobmi Povolenie novozámockéhomiestodržiteľa Mehmeda pašu pre nitrianskych františkánov žobrať (kveštovať) na osmanskom území.

4. Vznik cirkevnej organizácie evanjelikov na Slovensku: • zaručenie náboženskej slobody šľachte a mestám, ktoré sa uskutočnilo r.1606 viedenským mierom viedlo k posilneniu postavenia protestantov, ktorí získali aj mocných ochrancov – oboch uhorských palatínov (Ilešháziho a po jeho smrti aj Juraja Turzu) • r.1610 sa uskutočnila synoda evanjelickej cirkvi v Žiline a r.1614 v Spišskom Podhradí – tieto synody znamenali organizačné dobudovanie evanjelickej cirkvi (evanjelici sa vymanili spod kontroly katolíkov)

5. v polovici 16. st. dochádza k šíreniu rekatolizácie – zaslúžili sa o to najmä arcibiskupi Mikuláš Oláh, František Forgáč a Peter Pázmaň (r.1635 založil univerzitu v Trnave) a biskup Benedikt Kišdy (r.1657 založil univerzitu v Košiciach) • r.1667 protestanti zriadili v Prešove kolégium s vyššími triedami

6. Rekatolizácia na postupe: • viedenský dvor sa snažil o násilnú rekatolizáciu, ale nedarilo sa mu to kvôli tureckej hrozbe • r.1681 bol cisárom zvolaný Šopronský snem, na ktorom bolo protestantom v každej stolici povolené postaviť dva tzv. artikulárne kostoly – museli však byť drevené a bez veže • Rekatolizácia na konci 17. a v priebehu 18. storočia bola úspešná aj preto, lebo katolícka cirkev pôsobila na široké vrstvy obyvateľstva nielen duchovnými, ale aj umeleckými prostriedkami – bohatá výzdoba chrámov, chrámová hudba, baroková architektúra ...

7. Slovník • Benefícium – trvalý nárok na určitý cirkevný úrad a s ním spojený dôchodok • Celibát – povinnosť katolíckych kňazov nevstupovať do manželstva • Habáni – novokrstenci nemeckého pôvodu • Supremácia – nadvláda, prevaha nad niečím, niekým • Superintendencie - vyššie organizačné celky evanjelickej cirkvi

8. Evanjelický artikulárny kostol v Kežmarku postavený v roku 1717 z dreva bez základov a bez jediného klinca. Interiér evanjelického artikulárneho kostola v Kežmarku.

9. ... KONIEC ... Michal Pončák, Pavol Biroš II.B