Download
1 / 23
910 likes | 2.42k Views
Vianoce vo svete. T e šíte sa na Vianoce a na zvyky spojené s týmto sviatkom? Tie naše, slovenské, poznáte všetci. Ale viete, ako oslavujú tento sviatok vo svete? Môžete si to prečítať a poučiť sa. Fínsko.
E N D
Tešíte sa na Vianoce a na zvyky spojené s týmto sviatkom? Tie naše, slovenské, poznáte všetci. Ale viete, ako oslavujú tento sviatok vo svete? Môžete si to prečítať a poučiť sa.
Fínsko Celý svet verí, že Santa Claus býva vo Fínsku, preto mu tam posielajú svoje vianočné priania všetky deti. V tejto krajine nekonečných príbehov nechýba vianočný stromček v žiadnom dome, obchode či na námestí. Fíni pod ním tancujú a spievajú a tešia sa z darčekov, ktoré im nosí veľký Ukko v červenom kabátiku s dlhou bielou bradou a pol metrovou čiapkou s rolničkou.
Nórsko V rybárskej veľmoci, Nórsku, sa nesmaží kapor, ale sa pečú kurčatá a podáva sa sladká kaša s kandizovaným ovocím a mandľami, či puding poliaty sladkým likérom. A deťom nenosí darčeky Santa Claus, Ježiško, ani Dedo Mráz, ale koza. Podľa rozprávky o kráľovi Olafovi, ktorý zachránil pred smrťou vianočnú kozu a tá mu z vďačnosti prinášala liečivé bylinky.
Dánsko Vianočné obdobie nazývajú Dáni „Oslavou sviečok“. Zapaľujú ich všade: na adventnom venci, kde štyri sviece symbolizujú štyri obdobia ľudského života (detstvo, mladosť, dospelosť a starobu), na vianočných stromčekoch, na oknách, pri dverách i v kostoloch. V počte zapálených sviec sú Dáni na prvom mieste na obyvateľa na svete. Vianočné darčeky deťom nosí záhadný „vianočný posol“. Zaklope na dvere a každému dá špeciálny darček: kyticu slamienok, otep sena, obrovskú štatuľu alebo balík zabalený aspoň v dvadsiatich vrstvách vianočného papiera. Prekvapenie je skryté a každý sa zapotí, kým si ho nájde. Na štedrovečernom stole Dánov dominuje husacina, kačacina, bravčové pečené s červenou kapustou, teplá šunka, okorenená treska s reďkovkou a horúca ryža poliata studeným mliekom, pivný a pšeničný chlieb a ako dezert sladký ryžový nákyp so zapečenou mandľou. Kto ju nájde, dostane špeciálny darček – tzv. „Julemand“.
Holandsko Vianoce sa slávia 25. decembra, na Boží hod. Deti dostávajú pod stromček darčeky, ktoré im tam necháva dobrácky dedo Sinter Klaas. Deti veria, že do Holandska pripláva vždy zo Španielska pár dní pred 5. decembrom. Táto udalosť a zároveň slávnosť sa vždy odohráva v prístavných dokoch a vždy ju zachytávajú pre deti i dospelých z celého Holandska televízne kamery. Sinter Klaas v červenom biskupskom plášti prichádza vždy na bielom koni a sprevádza ho jeho družina. Štvrtého decembra obchádza potom so svojím pomocníkom – Čiernym Petrom strechy domov a do pripravených topánok cez komín vkladá deťom drobné darčeky zabalené síce v pestrofarebných papieroch, ale čierne od sadzí priamo pod ozdobený stromček. Niekedy mu pomáhajú sluhovia – muríni v stredovekých kostýmoch. Ľudia ich volajú Čiernymi Petrami i keď sa na vianočných pohľadniciach kreslia obvykle s bielymi tvárami.
Cez ramená majú prehodené mechy s darčekmi pre dobré deti. Rovnako ako u nás, holandské deti dostávajú prvú várku darčekov už 6. decembra. Lenže oni nie vo vyčistených topánkach či čižmách, ale v špeciálne v pripravených drevákoch. Najviac sa ich ujde tým, ktoré si s pomocou rodičov vystružlikajú dreváčiky sami.Na Vianoce sú domy vyzdobené imelom a smrekovými vetvičkami a všade vonia purpura.Obľúbeným vianočným jedlom tejto krajiny je pečený králik s brusnicami. Na brusnicový kompót alebo sladkú mrkvičku so senom uloženým na dreváčikoch lákajú holandské deti mladšieho brata „španielskeho Mikuláša“ – malého koníčka. I on veľmi rád rozdáva dobrým a poslušným deťom cukríky.
Poľsko V čase Vianoc Poľsko ovládne symbol Betlehema. Hrá sa ako divadlo na ulici, súťaží sa o ten najkrajší a symboly jasličiek sa kladú aj na stôl. Poliaci dodržiavajú prísny pôst celý Štedrý deň. Až keď sa objaví prvá večerná hviezda, začne sa podávať dvanásť chodov, ako je 12 mesiacov v roku. Kapor v sladkej omáčke so slivkami, boršč z červenej repy, moriak, rybacia polievka, kapusta s hríbami, biely chlieb či žemle v mlieku, dochutené makom a hrozienkami.
Maďarsko Medzi Maďarmi patria Vianoce po stáročia k najvýznamnejším sviatkom v roku. Je to aj preto, že v druhý sviatok vianočný si pripomínajú Svätého Štefana, patróna a zakladateľa Maďarska. Preto sú Vianoce nielen cirkevným, ale i celonárodným sviatkom. Oslava Vianoc v Maďarsku má prakticky rovnaké tradície ako u nás. Darčeky nosí Ježiško pod vianočný stromček. Ale na rozdiel od nás si ich rozbaľujú už pred Štedrou večerou. Na maďarských stoloch nesmie chýbať kapustnica, hríbová polievka s klobásou alebo halászlé (rybacia polievka), vyprážaný kapor alebo zubáč. Vo väčšine maďarských rodín začínajú však Vianoce pečením tradičného svätoštefánskeho koláča, ktorý sa v prvú adventnú nedeľu položí na okraj stola a musí tam vydržať až do Troch kráľov. Pod obrus sa začiatkom adventu ukladajú zrnká obilia z poslednej úrody a trs sena symbolizujúceho vďačnosť hospodára za dary zeme a prianie dožiť sa I na budúci rok dobrej úrody.
Rumunsko Rumunské deti dostávajú vianočné darčeky 24. decembra. Väčšinou ich Svätý muž zanechá v prútenom koši pod stromčekom alebo vedľa betlehemov. V niektorých krajoch ich schováva do topánok alebo pod posteľ. Kedysi obľúbené závody saní alebo vozov ťahaných niekoľkými koňmi vystriedali v posledných rokoch divoké naháňačky silných automobilov novodobých zbohatlíkov. Ďaleko romantickejšie je však vianočné veštenie budúcnosti podľa jablčných jadierok alebo s pomocou čierneho kohúta.Tradičným vianočným jedlom je varená pšenica ochutená kandizovaným ovocím, medom a hrozienkami.
Belgicko Deti veriacich rodičov čakajú na Vianoce Svätého Mikuláša. V súčasnosti sa ale v mnohých rodinách objavuje v prvý sviatok vianočný i Santa Klaus. Popoludní sa tradične Belgičania chodia korčuľovať na zamrznuté kanály. Ak vôbec zamrznú. V čase Vianoc sa organizuje Vianočný pivný festival v Essene, na ktorom sa podávajú zimné druhy piva a Festival ľadových sôch v Bruggách.Na Štedrý deň ráno pečú špeciálny chlieb cougnou alebo cougnoulle, ktorý má tvar jahniatka.
Nemecko V kolíske adventných vencov a kalendárov sa začínajú rozdávať darčeky na Mikuláša. Na Štedrý deň ich nosí Ježiško alebo vianočný duch s ryšavými vlasmi v plášti s kapucňou, ktorý neposlušné deti odnáša vo vreci. Mamičky pečú perníčky a pripravujú hus, pečené klobásky a zemiakový koláč. Niekedy ich vyrušia koledníci, ktorí hádžu do okien hrach. Najväčšiu tradíciu má v Nemecku bohato vyzdobený stromček.
Rakúsko Rakúšania milujú Vianoce a už niekoľko týždňov pred nimi pripravujú ručne vyrábané ozdoby na stromček – slamienky, orechy, sušené ovocie. Pečie sa niekoľko druhov vianočného pečiva. Populárne sú malé perníčky, sladkosti s čokoládovými polevami, ktoré sú rovnako populárne i v susednom Nemecku. Každý z členov rodiny sa snaží aspoň jeden darček zhotoviť vlastnými rukami. Stále sa ešte udržiava domáca výroba jasličiek, betlehemčekov, ktoré sa v rodinách dedia a pod vianočnými stromčekmi je ich často až niekoľko. Zvlášť krásne sú betlehemy z Tirolska, ktoré sú známe i za hranicami Rakúska. Drevené figúrky v nich sú polychrómované. Rovnako starostlivo zhotovujú aj adventné svietniky a vence. Pletú sa z jedľových vetiev a fialových stúh. Adventné vence umiestňujú na najviditeľnejších miestach, mnohé sú umeleckými dielami ako napríklad na svetoznámej viedenskej kaviarni Central Café.
Všetci Rakúšania očakávajú i príchod sv. Mikuláša. Sú presvedčení, že podobu populárneho svätého vytvoril v 19. storočí obľúbený rakúsky maliar Moritz von Schwind, ktorý vraj ako prvý namaľoval sv. Mikuláša s dlhou bielou bradou a fúzami a v plášti s kapucňou lemovanou kožušinou. Ten rozdáva deťom na Mikuláša predovšetkým sladkosti a ovocie.Hlavnú nádielku darčekov však oznamuje zvonček v podvečer, na Štedrý deň. Keď doznie zvonenie, odoberú sa deti i dospelí k vianočnému stromčeku a radujú sa z darčekov, ktoré priniesol Ježiško. Aj Rakúšania, rovnako ako Nemci si najviac cenia vtipne a samostatné, vlastnými rukami vyrobené darčeky. Všetky balíčky otvára hlava rodiny. Otec tiež určuje, ktorý kto dostane.V Rakúsku sa na Vianoce najviac jedia ryby, bravčové rezne, ale i zajac a sladká kukuričná kaša s hrozienkami a jablkami poliata čerešňovým likérom.
Francúzsko Rodiny vo Francúzsku slávia Štedrý deň spoločne. Večer si deti položia topánky pred krb a čakajú, že im ich Pere Noel naplní darčekmi. O polnoci tradične podávajú reveillon, čo znamená budíček alebo prvé volanie dňa. Reveillon symbolizuje očakávanie narodenia Krista. Toto jedlo pozostáva z ustríc, párkov, vína, opečenej slaniny, pečenej hydiny, šalátov, ovocia a francúzskeho pečiva, najmä bagety. Svojrázne zvyky majú v rôznych častiach Francúzska. Na juhu jedia bochník chleba rozkrájaný do kríža, z ktorého musia prvú časť venovať chudobnému človeku. V Alsasku býva na stole vyprážaná hus, v Bretónsku pšeničné koláčiky s kyslou smotanou. Burgunďania večerajú morku a gaštany. Na severe Francúzska deti dostávajú darčeky už 6. decembra – na deň svätého Mikuláša.
Taliansko V talianskych mestách nepanuje štedrovečerná nálada, akú poznáme z našich miest. Ulice kypia zdanlivo všedným životom. Hlbokým zážitkom je však polnočná omša vo Vatikáne v slávnej Bazilike Svätého Petra. Vianočné sviatky prakticky začínajú až v prvý deň vianočný obedom po slávnostnom pápežovom požehnaní Urbi et Orbi. Talianske deti deti nepoznajú ako slovenské rozbaľovanie darčekov po Štedrej večeri. Nepoznajú ani tradičného velebného dedka, či už v podobe Ježiška alebo Santa Klausa, ktorý im donáša darčeky. Tejto úlohy sa totiž v Taliansku zhosťuje jediná žena v takejto roli – trojkráľová čarodejnica, ktorá je stará a škaredá a hovoria jej La Befana. Darčeky roznáša až 7. januára.Na slávnostnom vianočnom stole v Taliansku je zvyčajne pečené jahňa alebo moriak. Zo sladkostí nechýbajú datle či figy s rôznymi náplňami ale tiež miestna podoba vianočky – panettone.
Bulharsko Vianočné sviatky sa slávia až do Troch kráľov. Vianočné darčeky rozdáva Dedo Koleda v noci zo Štedrého dňa na prvý sviatok vianočný. Darčeky sa ale rozdávajú aj na Troch kráľov. V žiadnej bulharskej rodine nechýba vianočný stromček. Tradičné vianočné menu na Štedrý večer sa skladá z piatich až siedmich bezmäsitých jedál. Ich základom je šošovica, fazuľa, ryža a kapusta. Zo sladkého kysnutého cesta sa pečú kruhovité koláče podobné našim štrúdľam. Je v nich tvaroh, syr a vajcia a volajú ich banica.
Česká republika Vianočné sviatky sú sviatkami detí a rodiny. Štedrý deň je dňom splnených želaní. Tým, ktorí sa po celý deň pôstili sa zjaví zlaté prasiatko. Darčeky pod vianočný stromček nosí Ježíšek a rozbaľujú sa po štedrovečernej večeri. Tradičné štedrovečerné menu sa skladá z rybacej polievky, z vyprážaného kapra a zemiakového šalátu.
Veľká Británia Pôvodne boli Vianoce na Ostrovoch jedným veľkým karnevalom. Potom puritáni premenili Vianoce na siatky rodiny za zatvorenými dvermi. Vianoce vo Veľkej británii sa začínajú prvým adventným dňom a končia sa na Troch kráľov, kedy anglická kráľovná na pamiatku jej daru obetovala na oltár kráľovskej kaplnky v palace Saint-James zlato, kadidlo a myrhu, ktoré od nej slávnostne prevzal londýnsky biskup anglikánskej cirkvi. V Británii je hlavným vianočným sviatkom 25. december. Ich dávnym zvykom je vystavovať vianočné pohľadnice na rímsu kozubu. Častý je rovnako zvyk pobozkať sa pod vetvičkou imela. Santa Claus, teda nie Ježiško ako u nás, prichádza v noci z 24. na 25. decembra a vstupuje do domu komínom kozubu, aby deťom naplnil ich pančuchy.
Väčšinou v nich nájdu od neho sladkosti. Veľké darčeky rozbaľujú až potom, 25. decembra ráno. Zvyk zdobenia vianočných stromčekov sa z kontinentu preniesol I do Veľkej Británie a spolu s protestantskou vierou bol prijatý. Angličanom patrí ešte jedno prvenstvo. U nich vznikla dnešná podoba vianočnej pohľadnice, vlastnoručne vyrobenej J. C. Horsleyom v roku 1843. Podľa historických prameňov vzniklo prvé tlačové vianočné prianie v roku 1846. K výraznému rozšíreniu tohto zvyku aj do iných európskych krajín došlo v priebehu 19. storočia a tento zvyk sa rozšíril prakticky do celého civilizovaného sveta.Na vianočnú večeru (25. decembra) sa podáva plnená sliepka, hus alebo moriak a ako dezert špeciálny dlho pripravovaný vianočný puding.
Egypt V Egypte sa veľa ľudí hlási k ortodoxnej koptskej cirkvi. Adventné obdobie tam trvá 40 dní pred Vianocami. Egyptskí veriaci sa počas neho postia – nejedia mäso, hydinu ani mliečne výrobky. Na Štedrý večer idú všetci do kostolov v úplne nových šatách. Bohoslužby sa končia o polnoci hlaholom zvonov. Potom idú ľudia domov na slávnostnú večeru, počas ktorej sa podáva fata - jedlo z chleba, ryže, cesnaku a vareného mäsa. Na prvý vianočný sviatok ľudia v Egypte a ďalších častiach Stredného východu navštevujú priateľov a susedov. Na návštevu si prinesú špeciálny chlieb, aby nezaťažovali hostiteľov prípravou občerstvenia.
Austrália Horúce Vianoce prežívajú Austrálčania. Na Štedrý deň nie sú zvláštnosťou teploty okolo 30 stupňov Celzia. Santa Claus často chodí na pláže, kde sa vozí na surfe alebo na záchranárskej lodi a rozdáva deťom darčeky. Niektorí Austrálčania sa na Vianoce vyvezú k moru, iní idú na výlety do prírody. Ak ostanú doma, kúpu sa v bazénoch, hrajú kriket alebo robia jednoduché domáce práce. Tradičným jedlom je morka, šunka a bravčovina. Ako dezert sa podáva slivkový puding. Počas zlatej horúčky v Austrálii často dávali do pudingu aj kúsky zlata. Dnes doňho zapekajú nejakú drobnosť – kto ju nájde, bude mať veľa šťastia. V krajine klokanov obľubujú na Vianoce aj koláč plnený mletým mäsom. Obyvatelia Melbourne majú od roku 1937 zvláštnu tradíciu. Na Štedrý deň sa stretávajú na námestiach a so sviecami v rukách spievajú najobľúbenejšie koledy a vianočné piesne.
Japonsko V Ježiša Krista verí iba jedno percento Japoncov. Aj napriek tomu však v krajine vychádzajúceho slnka ozdobujú obchody a domy vianočnými dekoráciami. Aj ľudia v Japonsku si na Vianoce navzájom dávajú darčeky. V japonskej tradícii vystupuje kňaz Hoteiosha (Hotejoša), ktorý tam plní úlohu akéhosi európskeho Mikuláša. Prináša darčeky do každého domu a obdarúva deti. Tie veria, že má oči aj vzadu, a tak sa snažia v tomto období správať sa, akoby bol nablízku.
