Siedma bolesť Panny Márie

1. 7. Siedma bolesť Panny Márie

2. Siedma bolesť Pohreb Pána Ježiša Ján 19, 25 – 27

3. Evanjelisti píšu o Ježišovom pochovávaní (Mt 27, 57-61; Mk 15, 4 2-47; Lk 23, 50-56), ale ani jeden nespomína pri pohrebe Ježišovu Matku Pannu Máriu. Nepovažovali to za potrebné, lebo jej prítomnosť bola samozrejmosťou. Veď ona ho prijíma z kríža, ona ho i odovzdáva mužom, aby ho zavinuli do čistého plátna a uložili do hrobu.

4. Keď sňali Ježišovo telo z kríža, umyli ho a zavinuli do úzkych pruhov plátna, na ktoré natreli vrstvu voňavých mastí a aromatických látok. Hlavu zakrútili do zvláštnej šatky. Takto obalené telo dali ešte do veľkej plachty.

5. Mária privádza na svet Ježiša v Betleheme, sprevádza ho životom a teraz sa s ním lúči, keď ho ukladajú do matky zeme. Ona ho obetuje jeho Otcovi, tak ako kedysi maličkého v chráme. Vtedy sa jej zabodol prvý meč bolesti do jej prečistého srdca a teraz posledný meč bolesti.

7. V mene celého ľudstva z hĺbky srdca sa jej derú slová: „Bože, odpusť im, lebo nevedia, čo urobili“. Zmýšľa podobne ako Ježiš, veď i ona dokonale plní Božiu vôľu. Na nikoho sa nehnevá, len prosí za tých chorých, chorých na duši, ktorí majú duše poškvrnené hriechom, aby vpustili Boha do svojej duše, aby ich obmyl svojou krvou a tak ich vyčistil a vybielil.

8. Pri Ježišovom pochovávaní nezostalo veľa ľudí, len tí, ktorí veľmi milovali Ježiša a bez neho nemohli žiť. Ale pozemský čas je neúprosný. Všetci to pociťujeme. Chceli by sme čo najdlhšie prežívať radosť a bolesti sa vyhnúť, vrátane smrti. Ale pred časom nemôžeme uniknúť a ani pozemská radosť netrvá večne. Niektorí ju sľubujú, ale tí, ktorí im uveria, spoznajú veľkosť lží na sebe. Mária spoznala tento pozemský zákon času.

9. O Márii vieme, že jej láska zo všetkých ľudí bola najväčšia a tým i jej bolesť bola najväčšia. Samozrejme, že bolesť u Ježiša bola maximálna, taká, akú je schopné maximálne zniesť zdravé mladé telo.

11. Nebo je pre každého dostupné, ale dosiahneme ho len vtedy, keď vyvinieme veľké úsilie. A keď sa nám zdá, že tento výstup na duchovný vrch je príliš namáhavý, až nedosiahnuteľný, pozrime na Ježišovo utrpenie a utrpenie jeho Matky i našej Matky Sedembolestnej a rozjímajme.

12. Obetujme námahy cesty tak, ako oni obetovali svoje životy, volajme k nim o pomoc a oni nás určite vypočujú. Veď Ježiš trpel za každého z nás a vie o každom z nás, aj o námahe a svoju Matku nám dal za matku.

14. Panna Mária je najlepšia Matka, ona nie je pre nás macochou a my nie sme pre ňu cudzie deti. Len si musíme uvedomiť, že dosiahnuť nebo nemožno bez námahy.

15. Apoštol a evanjelista Ján píše: „V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. Tam teda uložili Ježiša, lebo bol židovský Prípravný deň a hrob bol blízko.

18. Prosme našu nebeskú matku, Sedembolestnú Pannu Máriu, aby nás chránila od pokušení brať život na ľahkú váhu, od prílišnej viazanosti na hmotné majetky, od prehnanej úcty k svojmu telu, od nenávisti a závisti, od hnevu a nemúdreho konania.

19. Pán Ježiš je našou cestou do Božieho kráľovstva a Ty, naša nebeská Matka, Patrónka Slovenska, Sedembolestná Panna Mária, buď našou sprievodkyňou na našej pozemskej púti.

21. Smrť nie je koniec, smrť je začiatok,preto žijeme náš život v nádeji.

23. Každý človek raz zomrie a zomrieme i my. Zatiaľ s tým však moc nepočítame. Žijeme si, akoby sa nás to netýkalo a to je chyba. I nás budú raz pochovávať. Pokiaľ budeme žiť pre Krista tu na zemi, máme nádej, že s ním budeme žiť i v nebi. A to predsa už stojí za to. Pane, daj, nech svoj život prežijeme s Tebou a pre Teba. Daj nám život večný. Zvlášť Ťa chceme prosiť o milosť pre toho, kto prvý z nás zomrie.

24. "Oroduj za nás, Matka Sedembolestná, aby sme sa stali hodní Kristových prisľúbení."