Drah kamene
Download
1 / 59

Drahé kamene - PowerPoint PPT Presentation


  • 139 Views
  • Uploaded on

Drahé kamene. DK sú prírodné alebo syntetické minerály a materiály, ktoré pre svoje výnimočné estetické optické vlastnosti (farba, priehľadnosť, lesk, disperzia), veľkú trvácnosť (vysoká tvrdosť, chemická odolnosť) a vzácnosť v prírode sú veľmi cenené a využívané ako šperkové suroviny

loader
I am the owner, or an agent authorized to act on behalf of the owner, of the copyrighted work described.
capcha
Download Presentation

PowerPoint Slideshow about ' Drahé kamene' - emma


An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Presentation Transcript
Drah kamene
Drahé kamene

DK sú prírodné alebo syntetické minerály a materiály,

ktoré pre svoje výnimočné estetické optické vlastnosti

(farba, priehľadnosť, lesk, disperzia), veľkú trvácnosť

(vysoká tvrdosť, chemická odolnosť) a vzácnosť v prírode

sú veľmi cenené a využívané ako šperkové suroviny

a dekoračné materiály.


Drah kamene1
Drahé kamene

  • Staršia klasifikácia: drahokamy a polodrahokamy

  • Súčasná klasifikácia: drahé a dekoračné kamene

  • Podľa pôvodu:

  • Prírodné drahé kamene

  • Syntetické drahé kamene

  • Imitácie drahých kameňov


Genetick typy lo sk drah ch kame ov
Genetické typy ložísk drahých kameňov:

  • ENDOGÉNNE LOŽISKÁ (EnL):

  • 1.1EnL divergentných rozhraní (najmä alkalické vulkanity kontinentálnych riftov a hot spots na kratónoch):

  • DIAMANT(kimberlity, lamproity),ZAFÍR(alk. bazalty)

  • 1.2 EnL konvergentných rozhraní – subdukčných, kolíznych až postkolíznych:

  • AKVAMARÍN, VERDELIT, RUBELIT, ...(pegmatity),AMETYST, SMARAGD(hydroterm. žily),

  • DRAHÝ OPÁL, ACHÁT(výplne puklín vo vulkanitoch),ZÁHNEDA(alpské žily),RUBÍN(metakarbonáty)


  • Genetick typy lo sk drah ch kame ov1
    Genetické typy ložísk drahých kameňov:

    2.EXOGÉNNE LOŽISKÁ (ExL):

    2.1 ExL v sedimentoch: DRAHÝ OPÁL(sliene, pieskovce)

    2.2 ExL v zóne zvetrávania a infiltračné: MALACHIT(Cu-gossany), CHRYZOPRAS, TYRKYS

    2.3 ExL ryžovísk (morských, riečnych) a paleoryžovísk:

    DIAMANT, RUBÍN, ZIRKÓN, TOPÁS, GRANÁT

    3.KOZMOGÉNNE LOŽISKÁ (KL):

    3.1 KL v impaktových kráteroch: DIAMANT

    3.2 KL v impaktových sklách: VLTAVÍN


    P t podmienky vzniku dk
    P-T podmienky vzniku DK:

    GPa

    100

    DIAMANT

    tlak

    10

    ZAFÍR

    1

    GRANÁT

    VERDELIT

    0.1

    AMETYST

    TOPÁS

    JANTÁR OPÁL

    0.01

    1

    100

    1000

    10 000 °C

    teplota


    Diamant
    DIAMANT

    • Názov: z gréckeho slova adamas (najtvrdší, nepremožiteľný); diamond (angl.), almaz (rus.)

    • Chem. zlož.:C

    • Prímesi:najčastejšie N (do 0.2 %), menej B, Al, Si, H, O, Mn, Fe, Mg

    • lokálne vo veľmi nízkych množstvách Ti, Na, Ca, Sr, Ba, Zr, Sc, REE, Cr, Co, Cu, Ag, Au, Pt, Pb


    Diamant1
    DIAMANT

    • Kryštalografická symetria: kubická (Fd3m)

    • Mriežkový parameter:a = 3.567 (10-10 m)

    • Z = 8


    Diamant2
    DIAMANT

    • Tvary: (111), menej (110) a (100), vzácne (321) a (310), vzácne cyklické zrasty 5 jedincov podľa (111)

    • Často zaoblený povrch kryštálových plôch

    • Rastové zóny a priehlbiny trojuholníkového tvaru, resp. lusté lamelovanie v dôsledku polysyntetického dvojčatenia alebo rozpúšťania


    Diamant3
    DIAMANT

    • Tvrdosť:10 (Mohs); diamant je spolu s lonsdaleitom (hex. modifikácia C) najtvrdší minerál v prírode

    • Absolútna tvrdosť diamantu je 90-180 x vyššia ako korund (9 Mohs)

    • Hoci je diamant kubický, nie všetky plochy majú úplne rovnakú tvrdosť; najvyššiu tvrdosť majú plochy v smere (111), najnižšiu plochy (100)

    • Hustota:3.45 – 3.56, priem. 3.52 g/cm3


    Diamant4
    DIAMANT

    • Farba: čistý diamant je bezfarebný, často však býva sfarbený – žltý, svetlomodrý až sýtomodrý, ružový až červený, hnedý, sivý až čierny

    • Sfarbenie môžu spôsobovať prímesi: N (žltá), Mn (ružová), B (modrá)

    • Sfarbenie diamantov možno vyvolať aj umelo:bombardovaním diamantov prúdom neutrónov (zelená), pri ďalšom nahrievaní sa farba mení na žltú; bombardovaním prúdom elektrónov vzniká svetlomodré sfarbenie diamantov


    Diamant5
    DIAMANT

    • Bežný diamant, nedosahujúci drahokamovú kvalitu je sivý až čierny vo forme skrytokryštalických agregátov (karbonádo) alebo svetlosfarbený (bort)

    • Index lomu:2.4175 (v žltom monochrom. svetle)

    • S rastom množstva prímesí index lomu stúpa po hodnotu 2.421

    • Disperzia:0.044 (rozdiel indexu lomu v monochromatickom svetle pri rôznych vlnových dĺžkach); silná disperzia sa prejavuje oslnivým optickým efektom, tzv. ohňom na brúsených plochách


    Diamant6
    DIAMANT

    • Luminiscencia:modrá, žltá, zelenkastá

    • Chemická reaktivita a premeny:nerozpustný v kyselinách a zásadách

    • Pri zahrievaní za prítomnosti kyslíka pri t = 800 °C zhorí – oxiduje sa na CO alebo CO2

    • Pri zahrievaníbez prístupu kyslíka pri t = 1500 °C sčerná, mení sa na grafit


    Diamant7
    DIAMANT

    • Prírodné látky imitujúce diamant: kremeň (odroda krištáľ), beryl (bezfarebná odroda goshenit), korund (zafír), topás, zirkón, ceruzit, scheelit, cassiterit, rutil

    • Syntetické látky imitujúce diamant:syntetický diamant, kubická zirkónia (CZ – kubický ZrO2), linobat (LiNbO3), GGG (Gd3Ga5O12), stronciumtitanát alebo fabulit (SrTiO3), olovnaté sklo


    Diamant8
    DIAMANT

    • Prírodné diamanty:


    Diamant9
    DIAMANT

    • Prírodné diamanty:


    Svetov lo isk diamantov
    Svetové ložiská diamantov

    • Väzba na kimberlity a lamproity – alkalické intrúzie intrudujúce do hornín konsolidovaných štítov a platforiem

    • Paleorozsypy a rozsypy kimberlitov a lamproitov (morské, riečne, eolické)


    Diamantonosn endog nne horniny
    DIAMANTONOSNÉ ENDOGÉNNE HORNINY:

    Kimberlity:skupina hybridných vysokodraselných ultramafických hornín, bohatých volatíliami(najmä CO2) s jemnozrnnou matrix a makroskopickými kryštálmi olivínov, lokálne aj ilmenitu, pyropu, diopsidu, flogopitu, enstatitu, chromitu. Xenokrysty and xenolitysú tiež bežné.Orangeity sú špeciálnou skupinou kimberlitov, obohatených H2O a kalcitom, diopsidom a apatitom v matrix.

    Lamproity: skupina peralkalických, volatíliami obohatených

    ultradraselných vulkanických až hypabysálnychhornín. Majú variabilné

    minerálne zloženie, ale väčšina obsahujefenokrysty

    olivínov + flogopit ± leucit ± Krichterit ± klinopyroxén ± sanidín.


    Kimberlity orangeity lamproity
    Kimberlity orangeitylamproity


    Kimberlitov diatr ma
    Kimberlitovádiatréma


    Kimberlity lamproity genetick model
    Kimberlity, lamproity: genetický model


    Lo isk diamantov historick a s asn
    Ložiská diamantov (historické a súčasné):

    • Gondwanská oblasť: južná, centrálna a východná Afrika, Austrália, India, Borneo, Brazília (70 % súčasnej svetovej ťažby)

    • Laurázijská oblasť:Sacha (Rusko), Canada,Čína(30 % súčasnej svetovej ťažby)


    V voj a by diamantov v 19 20 storo
    Vývoj ťažby diamantovv 19. – 20. storočí


    Svetová produkcia prírodných diamantov (2006): 171 200 000 ct (cca 34.2 t), čo predstavuje len cca 10 % svetovej produkcie diamantov(90 % pripadá na syntetické diamanty)

    • Rusko....................38 400 000 ct (22 %)

    • Botswana...............32 000 000 ct (19 %)

    • Austrália.................29 200 000 ct (17 %)

    • Congo (Zair)...........28 000 000 ct (16 %)

    • Juhoafrická rep.......15 400 000 ct (9 %)

    • Canada....................12 400 000 ct (7 %)

    • Angola.......................7 800 000 ct (5 %)

    • Namíbia.....................2 200 000 ct (1 %)


    Svetov produkcia diamantov 2006 pokra ovanie
    Svetová produkcia diamantov (2006, pokračovanie):

    • Čína.........................1 100 000 ct. (0.6 %)

    • Ghana.......................1 000 000 ct. (0.6 %)

    • Brazília.........................900 000 ct. (0.5 %)

    • Sierra Leone, Stredoafrická republika, Guinea, Libéria, Pobr. Slonoviny, Tanzánia, Lesotho, Guayana, Venezuela


    Cena technick ch diamantov
    Cena technických diamantov

    • 15 (Mbuji-Mayi, Congo) až 418 US $/ct (Baken, JAR) (440 – 12 120,- Sk/ct)


    Ceny klenotn ckych diamantov us 2007
    Ceny klenotníckych diamantov (US $; 2007)

    0.5 ct: 2 300 – 6 500

    1 ct: 3 200 – 16 500

    3 ct: 6500 – 54 000

    5 ct: 10 000 – 90 000


    India
    India

    • Historicky najstarší región ťažby diamantov (asi od 6 stor. p.n.l.)

    • Stredná India, oblasť Golconda pri meste Hajdarábád, neskôr Kollur-Ellur a Panna

    • Náplavy riek, pieskovce, konglomeráty; objavené aj kimberlity (Majhgawan)

    • Historické kamene: Veľký Mogul (787 ct), Koh-i-Noor (106 ct), Orlov (190 ct), Šach (95 ct.), Nizam (440 ct.), Hope (45 ct.)


    India1
    India

    Diamant Hope (45.5 ct)

    Ložisko Panna, stredoveká ručná ťažba diamantov v rozsypoch


    Braz lia venezuela guyana
    Brazília, Venezuela, Guyana

    • Brazílske ložiská objavené 1714-1725

    • Riečne náplavy, najmä oblasť Bahia

    • 1730-1870 Brazília najväčší svetový producent diamantov

    • Po objave juhoafrických baní úpadok


    Braz lia venezuela guyana1
    Brazília, Venezuela, Guyana

    • Bane boli malé s nízkou kvalitou diamantov, fungovali vždy len krátko

    • 1890-1901 objavené diamanty v Guyane a Venezuele; tiež aluviálne ložiská

    • Historické kamene: Prezident Vargas (727 ct),Goiás (600 ct), Darcy Vargas (460 ct)


    Ju n afrika
    Južná Afrika

    • Diamanty objavené 1867, ťažené 1870 - rieka Oranje

    • 1880: objavené najznámejšie kimberlity: Kimberley, DeBeers, Dutoitspam, Bultfontein (spolu cca 250 diatrém)

    • Len Premier Mine poskytol 5.5 t diamantov zo 100 mil. t horniny (20 ct/t)

    • Historické kamene: Cullinan (3 106 ct), Excelsior (995 ct), Jubilee (Reitz, 651 ct), Imperial (469 ct), Dutoispan (616 ct), DeBeers (440 ct), Tiffany (287 ct), Hviezda Južnej Afriky (83 ct), ...


    Ju n afrika diamant cullinan
    Južná Afrika: diamant Cullinan

    • Najväčší diamant všetkých čias, úlomok oktaedrického kryštálu

    • Hmotnosť 3106 ct. (621.2 g)

    • Nájdený 1905, Premier Mine, Pretoria

    • Súčasť britských korunovačných klenotov (najväčší Hviezda Afriky – Cull. I: 530.2 ct), spolu vybrúsených 104 briliantov o celk. hmotnosti 1063.65 ct (66 % pôvodného kameňa sa stratilo pri brúsení)


    Ju n afrika1
    Južná Afrika

    • Diamanty viazané na kimberlity, riečne, plážové a eolické rozsypy, konglomeráty (paleorozsypy)

    • Kimberlity prekambrického, jurského až paleogénneho veku

    • Rôzna erózna úroveň kimberlitov: navrchu zvetralá zemina (yellow ground): 20-30 m, pod ňou menej zvetraný kimberlit (blue ground), nakoniec čerstvý kimberlit (hardebank)



    Venetia mine jar
    Venetia Mine, JAR

    • najväčšia samostatná investícia DeBeers v JAR (400 mil. US $), oblasť rieky Limpopo

    • najväčšia diamantová baňa v JAR: 5 mil. ct ročne (4 % svet. ťažby), výnosnosť:10.8 ct/100 t

    • aluviálne diamanty známe od 1903, ložisko otvorené 1992

    • 11 kimberlitov, 2 v ťažbe na území 3 km2

    • ťaží sa lomovo (súčasná hĺbka 400 m), hornina sa strieľa, drví, upravuje v ťažkých kvapalinách, diamant sa identifikuje v surovine pomocou rtg-fluorescencie




    Finsch mine jar
    Finsch Mine, JAR

    • 160 km od Kimberley

    • Objavené 1961, lomová ťažba, od r. 1991 podzemná ťažba

    • Hĺbka bane 680 m

    • Produkcia 2 460 000 ct (2001); 52 ct/100 t horniny

    • Zásoby na 24 rokov







    Botswana
    Botswana

    • Najväčší producent diamantov v Afrike, 2. najväčší na svete: 30.4 Mct (2003)

    • Najvýnosnejšie diamantové bane sveta (1.2 mld. US $)

    • DeBeers objavil počas r. 1967-1973 3 svetové ložiská: Orapa, Jwaneng a Letlhakane

    • Ťažba od 1970

    Jwaneng Mine


    Argyle mine z p austr lia
    Argyle Mine, Záp. Austrália

    • v olivinických lamproitoch triasového až jurského veku prerážajúcich proterozoické sedimenty Kimberley Plateau

    • Ložisko objavené 1979, ťažba z alúvia od 1983, z lamproitov od 1985

    • Najväčšie svetové ložisko diamantov na svete, doteraz vyťažených vyše 600 Mct diamantov (vyše 120 ton), v priemere 6 ton ročne

    • 95 % produkcie sú priemyselné diamanty, 5 % drahokamové (cca 300 kg ročne)

    • 90-95 % svetovej produkcie ružových diamantov

    • Zásoby vypočítané do r. 2006

    • Ťažba v otvorenom lome, hornina sa strieľa, drví (trieda 3 mm), oddeľuje v ťažkých kvapalinách, diamanty identifikované pomocou rtg-fluorescencie





    Republika sacha jakutsko
    Republika Sacha (Jakutsko)

    • Diamanty objavené 1947

    • trubka Mir 1955, doteraz zistených vyše 500 kimberlitových diatrém

    • Kimberlity vrchnodevónskeho až spodnopermského veku

    • Od 1970 Rusko (Sacha) 3. najväčší svetový producent diamantov


    Republika sacha jakutsko1
    Republika Sacha (Jakutsko)

    • Historické kamene: Hviezda Jakutska (232 ct), Šachťor (45 ct), Marija (106 ct)

    Geologický prieskum na diamanty (1947)


    Uda naja sacha
    Udačnaja, Sacha

    • - Kimberlitová diatréma

    • - Najväčšie ložisko diamantov v Ázií

    • a v Rusku (Sache)

    • 19 Mct (2003)

    • (11 % svetovej ťažby)


    Canada
    Canada

    • 1985: objav diamantov v NWT na severe Canady, od 1990 intenzívny prieskum

    • 1998: začiatok ťažby v Ekati

    • Prudký rast ťažby: 2.6 Mct. (2000), 4.0 Mct (2002), 11.2 Mct (2003) – 8 % svet. ťažby

    • Kimberlity formácie Lac de Gras, podobné ruským a juhoafrickým

    • Ťažia sa lomovo 3 diatrémy (Ekati, Diavik, Snap Lake), celkovo 120 kimberlitov







    Diamanty vyh ad vacie pr znaky
    Diamanty: vyhľadávacie príznaky

    • Stabilné časti kontinentálnej kôry – prekambrické kratóny

    • Lineamenty – mohutné zlomové systémy

    • Spojitosť s alkalickým vulkanizmom

    • Prítomnosť kimberlitov, lamproitov, karbonatitov

    • Asociujúce minerály: pyrop, Cr diopsid, Cr spinel


    Po iadavky na diamanty
    Požiadavky na diamanty

    • Klenotnícke diamanty – brilianty:

    • Čírosť

    • Sfarbenie

    • Veľkosť

    • Neporušenosť

    • Technické diamanty – bort a karbonádo:

    • Tvrdosť

    V súčasnosti 90 % diamantov je syntetických, len 10 % prírodných

    (z nich len 20 % dosahuje klenotnícku kvalitu)