Drah kamene
This presentation is the property of its rightful owner.
Sponsored Links
1 / 59

Drahé kamene PowerPoint PPT Presentation


  • 92 Views
  • Uploaded on
  • Presentation posted in: General

Drahé kamene. DK sú prírodné alebo syntetické minerály a materiály, ktoré pre svoje výnimočné estetické optické vlastnosti (farba, priehľadnosť, lesk, disperzia), veľkú trvácnosť (vysoká tvrdosť, chemická odolnosť) a vzácnosť v prírode sú veľmi cenené a využívané ako šperkové suroviny

Download Presentation

Drahé kamene

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Presentation Transcript


Drah kamene

Drahé kamene

DK sú prírodné alebo syntetické minerály a materiály,

ktoré pre svoje výnimočné estetické optické vlastnosti

(farba, priehľadnosť, lesk, disperzia), veľkú trvácnosť

(vysoká tvrdosť, chemická odolnosť) a vzácnosť v prírode

sú veľmi cenené a využívané ako šperkové suroviny

a dekoračné materiály.


Drah kamene1

Drahé kamene

  • Staršia klasifikácia: drahokamy a polodrahokamy

  • Súčasná klasifikácia: drahé a dekoračné kamene

  • Podľa pôvodu:

  • Prírodné drahé kamene

  • Syntetické drahé kamene

  • Imitácie drahých kameňov


Genetick typy lo sk drah ch kame ov

Genetické typy ložísk drahých kameňov:

  • ENDOGÉNNE LOŽISKÁ (EnL):

  • 1.1EnL divergentných rozhraní (najmä alkalické vulkanity kontinentálnych riftov a hot spots na kratónoch):

  • DIAMANT(kimberlity, lamproity),ZAFÍR(alk. bazalty)

  • 1.2 EnL konvergentných rozhraní – subdukčných, kolíznych až postkolíznych:

  • AKVAMARÍN, VERDELIT, RUBELIT, ...(pegmatity),AMETYST, SMARAGD(hydroterm. žily),

  • DRAHÝ OPÁL, ACHÁT(výplne puklín vo vulkanitoch),ZÁHNEDA(alpské žily),RUBÍN(metakarbonáty)


  • Genetick typy lo sk drah ch kame ov1

    Genetické typy ložísk drahých kameňov:

    2.EXOGÉNNE LOŽISKÁ (ExL):

    2.1 ExL v sedimentoch: DRAHÝ OPÁL(sliene, pieskovce)

    2.2 ExL v zóne zvetrávania a infiltračné: MALACHIT(Cu-gossany), CHRYZOPRAS, TYRKYS

    2.3 ExL ryžovísk (morských, riečnych) a paleoryžovísk:

    DIAMANT, RUBÍN, ZIRKÓN, TOPÁS, GRANÁT

    3.KOZMOGÉNNE LOŽISKÁ (KL):

    3.1 KL v impaktových kráteroch: DIAMANT

    3.2 KL v impaktových sklách: VLTAVÍN


    P t podmienky vzniku dk

    P-T podmienky vzniku DK:

    GPa

    100

    DIAMANT

    tlak

    10

    ZAFÍR

    1

    GRANÁT

    VERDELIT

    0.1

    AMETYST

    TOPÁS

    JANTÁR OPÁL

    0.01

    1

    100

    1000

    10 000 °C

    teplota


    Diamant

    DIAMANT

    • Názov: z gréckeho slova adamas (najtvrdší, nepremožiteľný); diamond (angl.), almaz (rus.)

    • Chem. zlož.:C

    • Prímesi:najčastejšie N (do 0.2 %), menej B, Al, Si, H, O, Mn, Fe, Mg

    • lokálne vo veľmi nízkych množstvách Ti, Na, Ca, Sr, Ba, Zr, Sc, REE, Cr, Co, Cu, Ag, Au, Pt, Pb


    Diamant1

    DIAMANT

    • Kryštalografická symetria: kubická (Fd3m)

    • Mriežkový parameter:a = 3.567 (10-10 m)

    • Z = 8


    Diamant2

    DIAMANT

    • Tvary: (111), menej (110) a (100), vzácne (321) a (310), vzácne cyklické zrasty 5 jedincov podľa (111)

    • Často zaoblený povrch kryštálových plôch

    • Rastové zóny a priehlbiny trojuholníkového tvaru, resp. lusté lamelovanie v dôsledku polysyntetického dvojčatenia alebo rozpúšťania


    Diamant3

    DIAMANT

    • Tvrdosť:10 (Mohs); diamant je spolu s lonsdaleitom (hex. modifikácia C) najtvrdší minerál v prírode

    • Absolútna tvrdosť diamantu je 90-180 x vyššia ako korund (9 Mohs)

    • Hoci je diamant kubický, nie všetky plochy majú úplne rovnakú tvrdosť; najvyššiu tvrdosť majú plochy v smere (111), najnižšiu plochy (100)

    • Hustota:3.45 – 3.56, priem. 3.52 g/cm3


    Diamant4

    DIAMANT

    • Farba: čistý diamant je bezfarebný, často však býva sfarbený – žltý, svetlomodrý až sýtomodrý, ružový až červený, hnedý, sivý až čierny

    • Sfarbenie môžu spôsobovať prímesi: N (žltá), Mn (ružová), B (modrá)

    • Sfarbenie diamantov možno vyvolať aj umelo:bombardovaním diamantov prúdom neutrónov (zelená), pri ďalšom nahrievaní sa farba mení na žltú; bombardovaním prúdom elektrónov vzniká svetlomodré sfarbenie diamantov


    Diamant5

    DIAMANT

    • Bežný diamant, nedosahujúci drahokamovú kvalitu je sivý až čierny vo forme skrytokryštalických agregátov (karbonádo) alebo svetlosfarbený (bort)

    • Index lomu:2.4175 (v žltom monochrom. svetle)

    • S rastom množstva prímesí index lomu stúpa po hodnotu 2.421

    • Disperzia:0.044 (rozdiel indexu lomu v monochromatickom svetle pri rôznych vlnových dĺžkach); silná disperzia sa prejavuje oslnivým optickým efektom, tzv. ohňom na brúsených plochách


    Diamant6

    DIAMANT

    • Luminiscencia:modrá, žltá, zelenkastá

    • Chemická reaktivita a premeny:nerozpustný v kyselinách a zásadách

    • Pri zahrievaní za prítomnosti kyslíka pri t = 800 °C zhorí – oxiduje sa na CO alebo CO2

    • Pri zahrievaníbez prístupu kyslíka pri t = 1500 °C sčerná, mení sa na grafit


    Diamant7

    DIAMANT

    • Prírodné látky imitujúce diamant: kremeň (odroda krištáľ), beryl (bezfarebná odroda goshenit), korund (zafír), topás, zirkón, ceruzit, scheelit, cassiterit, rutil

    • Syntetické látky imitujúce diamant:syntetický diamant, kubická zirkónia (CZ – kubický ZrO2), linobat (LiNbO3), GGG (Gd3Ga5O12), stronciumtitanát alebo fabulit (SrTiO3), olovnaté sklo


    Diamant8

    DIAMANT

    • Prírodné diamanty:


    Diamant9

    DIAMANT

    • Prírodné diamanty:


    Svetov lo isk diamantov

    Svetové ložiská diamantov

    • Väzba na kimberlity a lamproity – alkalické intrúzie intrudujúce do hornín konsolidovaných štítov a platforiem

    • Paleorozsypy a rozsypy kimberlitov a lamproitov (morské, riečne, eolické)


    Diamantonosn endog nne horniny

    DIAMANTONOSNÉ ENDOGÉNNE HORNINY:

    Kimberlity:skupina hybridných vysokodraselných ultramafických hornín, bohatých volatíliami(najmä CO2) s jemnozrnnou matrix a makroskopickými kryštálmi olivínov, lokálne aj ilmenitu, pyropu, diopsidu, flogopitu, enstatitu, chromitu. Xenokrysty and xenolitysú tiež bežné.Orangeity sú špeciálnou skupinou kimberlitov, obohatených H2O a kalcitom, diopsidom a apatitom v matrix.

    Lamproity: skupina peralkalických, volatíliami obohatených

    ultradraselných vulkanických až hypabysálnychhornín. Majú variabilné

    minerálne zloženie, ale väčšina obsahujefenokrysty

    olivínov + flogopit ± leucit ± Krichterit ± klinopyroxén ± sanidín.


    Kimberlity orangeity lamproity

    Kimberlity orangeitylamproity


    Kimberlitov diatr ma

    Kimberlitovádiatréma


    Kimberlity lamproity genetick model

    Kimberlity, lamproity: genetický model


    Lo isk diamantov historick a s asn

    Ložiská diamantov (historické a súčasné):

    • Gondwanská oblasť: južná, centrálna a východná Afrika, Austrália, India, Borneo, Brazília (70 % súčasnej svetovej ťažby)

    • Laurázijská oblasť:Sacha (Rusko), Canada,Čína(30 % súčasnej svetovej ťažby)


    V voj a by diamantov v 19 20 storo

    Vývoj ťažby diamantovv 19. – 20. storočí


    Drah kamene

    Svetová produkcia prírodných diamantov (2006): 171 200 000 ct (cca 34.2 t), čo predstavuje len cca 10 % svetovej produkcie diamantov(90 % pripadá na syntetické diamanty)

    • Rusko....................38 400 000 ct (22 %)

    • Botswana...............32 000 000 ct (19 %)

    • Austrália.................29 200 000 ct (17 %)

    • Congo (Zair)...........28 000 000 ct (16 %)

    • Juhoafrická rep.......15 400 000 ct (9 %)

    • Canada....................12 400 000 ct (7 %)

    • Angola.......................7 800 000 ct (5 %)

    • Namíbia.....................2 200 000 ct (1 %)


    Svetov produkcia diamantov 2006 pokra ovanie

    Svetová produkcia diamantov (2006, pokračovanie):

    • Čína.........................1 100 000 ct. (0.6 %)

    • Ghana.......................1 000 000 ct. (0.6 %)

    • Brazília.........................900 000 ct. (0.5 %)

    • Sierra Leone, Stredoafrická republika, Guinea, Libéria, Pobr. Slonoviny, Tanzánia, Lesotho, Guayana, Venezuela


    Cena technick ch diamantov

    Cena technických diamantov

    • 15 (Mbuji-Mayi, Congo) až 418 US $/ct (Baken, JAR) (440 – 12 120,- Sk/ct)


    Ceny klenotn ckych diamantov us 2007

    Ceny klenotníckych diamantov (US $; 2007)

    0.5 ct: 2 300 – 6 500

    1 ct: 3 200 – 16 500

    3 ct: 6500 – 54 000

    5 ct: 10 000 – 90 000


    India

    India

    • Historicky najstarší región ťažby diamantov (asi od 6 stor. p.n.l.)

    • Stredná India, oblasť Golconda pri meste Hajdarábád, neskôr Kollur-Ellur a Panna

    • Náplavy riek, pieskovce, konglomeráty; objavené aj kimberlity (Majhgawan)

    • Historické kamene: Veľký Mogul (787 ct), Koh-i-Noor (106 ct), Orlov (190 ct), Šach (95 ct.), Nizam (440 ct.), Hope (45 ct.)


    India1

    India

    Diamant Hope (45.5 ct)

    Ložisko Panna, stredoveká ručná ťažba diamantov v rozsypoch


    Braz lia venezuela guyana

    Brazília, Venezuela, Guyana

    • Brazílske ložiská objavené 1714-1725

    • Riečne náplavy, najmä oblasť Bahia

    • 1730-1870 Brazília najväčší svetový producent diamantov

    • Po objave juhoafrických baní úpadok


    Braz lia venezuela guyana1

    Brazília, Venezuela, Guyana

    • Bane boli malé s nízkou kvalitou diamantov, fungovali vždy len krátko

    • 1890-1901 objavené diamanty v Guyane a Venezuele; tiež aluviálne ložiská

    • Historické kamene: Prezident Vargas (727 ct),Goiás (600 ct), Darcy Vargas (460 ct)


    Ju n afrika

    Južná Afrika

    • Diamanty objavené 1867, ťažené 1870 - rieka Oranje

    • 1880: objavené najznámejšie kimberlity: Kimberley, DeBeers, Dutoitspam, Bultfontein (spolu cca 250 diatrém)

    • Len Premier Mine poskytol 5.5 t diamantov zo 100 mil. t horniny (20 ct/t)

    • Historické kamene: Cullinan (3 106 ct), Excelsior (995 ct), Jubilee (Reitz, 651 ct), Imperial (469 ct), Dutoispan (616 ct), DeBeers (440 ct), Tiffany (287 ct), Hviezda Južnej Afriky (83 ct), ...


    Ju n afrika diamant cullinan

    Južná Afrika: diamant Cullinan

    • Najväčší diamant všetkých čias, úlomok oktaedrického kryštálu

    • Hmotnosť 3106 ct. (621.2 g)

    • Nájdený 1905, Premier Mine, Pretoria

    • Súčasť britských korunovačných klenotov (najväčší Hviezda Afriky – Cull. I: 530.2 ct), spolu vybrúsených 104 briliantov o celk. hmotnosti 1063.65 ct (66 % pôvodného kameňa sa stratilo pri brúsení)


    Ju n afrika1

    Južná Afrika

    • Diamanty viazané na kimberlity, riečne, plážové a eolické rozsypy, konglomeráty (paleorozsypy)

    • Kimberlity prekambrického, jurského až paleogénneho veku

    • Rôzna erózna úroveň kimberlitov: navrchu zvetralá zemina (yellow ground): 20-30 m, pod ňou menej zvetraný kimberlit (blue ground), nakoniec čerstvý kimberlit (hardebank)


    Juhoafrick lo isk diamantov

    Juhoafrické ložiská diamantov


    Venetia mine jar

    Venetia Mine, JAR

    • najväčšia samostatná investícia DeBeers v JAR (400 mil. US $), oblasť rieky Limpopo

    • najväčšia diamantová baňa v JAR: 5 mil. ct ročne (4 % svet. ťažby), výnosnosť:10.8 ct/100 t

    • aluviálne diamanty známe od 1903, ložisko otvorené 1992

    • 11 kimberlitov, 2 v ťažbe na území 3 km2

    • ťaží sa lomovo (súčasná hĺbka 400 m), hornina sa strieľa, drví, upravuje v ťažkých kvapalinách, diamant sa identifikuje v surovine pomocou rtg-fluorescencie


    Venetia mine jar1

    Venetia Mine, JAR


    Venetia mine jar2

    Venetia Mine, JAR


    Finsch mine jar

    Finsch Mine, JAR

    • 160 km od Kimberley

    • Objavené 1961, lomová ťažba, od r. 1991 podzemná ťažba

    • Hĺbka bane 680 m

    • Produkcia 2 460 000 ct (2001); 52 ct/100 t horniny

    • Zásoby na 24 rokov


    Finsch mine jar1

    Finsch Mine, JAR


    Finsch mine jar2

    Finsch Mine, JAR


    Finsch mine jar3

    Finsch Mine, JAR


    Finsch mine jar4

    Finsch Mine, JAR


    Dutoitspan mine jar

    Dutoitspan Mine, JAR


    Botswana

    Botswana

    • Najväčší producent diamantov v Afrike, 2. najväčší na svete: 30.4 Mct (2003)

    • Najvýnosnejšie diamantové bane sveta (1.2 mld. US $)

    • DeBeers objavil počas r. 1967-1973 3 svetové ložiská: Orapa, Jwaneng a Letlhakane

    • Ťažba od 1970

    Jwaneng Mine


    Argyle mine z p austr lia

    Argyle Mine, Záp. Austrália

    • v olivinických lamproitoch triasového až jurského veku prerážajúcich proterozoické sedimenty Kimberley Plateau

    • Ložisko objavené 1979, ťažba z alúvia od 1983, z lamproitov od 1985

    • Najväčšie svetové ložisko diamantov na svete, doteraz vyťažených vyše 600 Mct diamantov (vyše 120 ton), v priemere 6 ton ročne

    • 95 % produkcie sú priemyselné diamanty, 5 % drahokamové (cca 300 kg ročne)

    • 90-95 % svetovej produkcie ružových diamantov

    • Zásoby vypočítané do r. 2006

    • Ťažba v otvorenom lome, hornina sa strieľa, drví (trieda 3 mm), oddeľuje v ťažkých kvapalinách, diamanty identifikované pomocou rtg-fluorescencie


    Argyle mine z p austr lia1

    Argyle Mine, Záp. Austrália


    Argyle mine z p austr lia2

    Argyle Mine, Záp. Austrália


    Argyle mine z p austr lia3

    Argyle Mine, Záp. Austrália


    Republika sacha jakutsko

    Republika Sacha (Jakutsko)

    • Diamanty objavené 1947

    • trubka Mir 1955, doteraz zistených vyše 500 kimberlitových diatrém

    • Kimberlity vrchnodevónskeho až spodnopermského veku

    • Od 1970 Rusko (Sacha) 3. najväčší svetový producent diamantov


    Republika sacha jakutsko1

    Republika Sacha (Jakutsko)

    • Historické kamene: Hviezda Jakutska (232 ct), Šachťor (45 ct), Marija (106 ct)

    Geologický prieskum na diamanty (1947)


    Uda naja sacha

    Udačnaja, Sacha

    • - Kimberlitová diatréma

    • - Najväčšie ložisko diamantov v Ázií

    • a v Rusku (Sache)

    • 19 Mct (2003)

    • (11 % svetovej ťažby)


    Canada

    Canada

    • 1985: objav diamantov v NWT na severe Canady, od 1990 intenzívny prieskum

    • 1998: začiatok ťažby v Ekati

    • Prudký rast ťažby: 2.6 Mct. (2000), 4.0 Mct (2002), 11.2 Mct (2003) – 8 % svet. ťažby

    • Kimberlity formácie Lac de Gras, podobné ruským a juhoafrickým

    • Ťažia sa lomovo 3 diatrémy (Ekati, Diavik, Snap Lake), celkovo 120 kimberlitov


    Ekati mine canada

    Ekati Mine, Canada


    Ekati mine canada1

    Ekati Mine, Canada


    Ekati mine canada2

    Ekati Mine, Canada


    Ekati mine canada3

    Ekati Mine, Canada


    Ekati mine canada4

    Ekati Mine, Canada


    Diamanty vyh ad vacie pr znaky

    Diamanty: vyhľadávacie príznaky

    • Stabilné časti kontinentálnej kôry – prekambrické kratóny

    • Lineamenty – mohutné zlomové systémy

    • Spojitosť s alkalickým vulkanizmom

    • Prítomnosť kimberlitov, lamproitov, karbonatitov

    • Asociujúce minerály: pyrop, Cr diopsid, Cr spinel


    Po iadavky na diamanty

    Požiadavky na diamanty

    • Klenotnícke diamanty – brilianty:

    • Čírosť

    • Sfarbenie

    • Veľkosť

    • Neporušenosť

    • Technické diamanty – bort a karbonádo:

    • Tvrdosť

    V súčasnosti 90 % diamantov je syntetických, len 10 % prírodných

    (z nich len 20 % dosahuje klenotnícku kvalitu)


  • Login