pr vo ivotn ho prostredia
Download
Skip this Video
Download Presentation
Právo životného prostredia

Loading in 2 Seconds...

play fullscreen
1 / 59

Právo životného prostredia - PowerPoint PPT Presentation


  • 89 Views
  • Uploaded on

Právo životného prostredia. Štát: 1. Zákonodarná moc NR SR 2. Výkonná moc Vláda, Prezident 3. Súdna moc. Vláda (premiér, ministri) ústredná ŠS Ministerstvo ŽP Obvodný úrad Špecializovaná ŠS miestna

loader
I am the owner, or an agent authorized to act on behalf of the owner, of the copyrighted work described.
capcha
Download Presentation

PowerPoint Slideshow about ' Právo životného prostredia' - emery


An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Presentation Transcript
subjekty p p
Štát:

1. Zákonodarná moc

NR SR

2. Výkonná moc

Vláda, Prezident

3. Súdna moc

Vláda

(premiér, ministri)ústredná

ŠS

Ministerstvo ŽP

Obvodný úrad

Špecializovaná ŠSmiestna

Obce ŠS

VÚC

Subjekty PŽP
slide3
Súdy
  • základná záruka ochrany práv- čl.46 Ústavy SR
  • právo na súdnu ochranu sa chápe ako:

1. právo na prístup k súdu

  • zabezpečenie súdnej sústavy, ktorá je zriadená zákonom, nezávislá a nestranná a kompetentná
  • zabezpečenie každému koho práva sú krátené, aby si ich mohol uplatniť na súde bez prekážok

2. právo na spravodlivý proces

s dna ochrana v sr spr vne s dnictvo
Súdna ochrana v SR - správne súdnictvo

Vo veciach ŽP sa možno domáhať na úrovni:

- vnútroštátnej (všeobecné súdy-

okresný súd, krajský súd,

Najvyšší súd SR)

- nadštátnej(Európsky súd pre ľudské

práva, Štrasburg)

stavn s d sr
Ústavný súd SR
  • je popri všeobecnom súde oprávnený chrániť práva v oblasti ŽP
  • rovnocenný parlamentu a vláde
  • rozhodnutím môže zrušiť zákon -> rozhodnutie nadobúda silu zákona (nemôže však napadnutý zákon prepracovať)

Realizácia kompetencií podlieha obmedzeniam:

  • následná ústavná kontrola ústavnosti
  • návrhové konanie
slide6

Ústavný súd SR rozhoduje o sťažnostiach FO

alebo PO, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských

práv a slobôd vyplývajúcich z medz. zmlúv a ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

  • zásada subsidiarity ÚS SR
  • zásada nealternatívnosti
  • zásada uzatvorenosti súdnych sústav

-> ÚS SR koná najmä vo veciach preskúmavania ústavnosti postupu orgánov verejnej správy

zemn samospr va
Územná samospráva
  • starostlivosť o ŽP patrí medzi základné funkcie samosprávy
  • územnú samosprávu reprezentujú:obcea VÚC

Základné právne predpisy:

  • Ústava SR
  • z.č. 369/1990 zb. o obecnom zriadení
  • z.č. 221/1996 Z.z. o územnom a správnom

usporiadaní SR

  • z.č. 302/2001 z.z. o samospráve VÚC
slide8
Obce a VÚC sú:
  • korporáciami (spoločenstvami) združujúcimi osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt
  • právnickými osobami, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami
  • subjektami verejnej moci - spolu s orgánmi ŠS tvoria verejnú správu, ktorú uskutočňujú v rozsahu a spôsobom vymedzeným zákonom

- v rámci výkonu samosprávy

- v rámci výkonu úloh miestnej štátnej správy prenesených na ňu zákonom

slide9
Obyvatelia obce/VÚC vykonávajú samosprávu:

- priamo (referendum, voľby)

- nepriamo (volené orgány obce/VÚC)

Hlavné orgány obce/VÚC

  • starosta obce/ predseda VÚC – správny orgán v prípade rozhodovania o právach a povinnostiach FO/PO
  • zastupiteľstvo obce/VÚC - zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce
pr vomoc samospr vy
Právomoc samosprávy:
  • normotvorná činnosť (všeobecne záväzné nariadenia obce/VÚC)

- vo veciach samosprávy nepotrebuje obec a VÚC splnomocnenie zákona

  • rozhodovanie o právach a povinnostiach PO a FO v rámci správneho konania
  • uzatváranie tzv. verejnoprávnych zmlúv
  • prostredníctvom iných úkonov (vydávanie stanovísk, vyjadrení, informačné úkony,...)
kompetencie obce v oblasti p
Kompetencie obce v oblasti ŽP:
  • údržba a ochrana kultúrnych pamiatok, pamiatkových území
  • zabezpečuje verejnoprospešné služby (nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, správa a údržba zelene, zásobovanie vodou,...)
  • utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov
  • chráni životné prostredie
  • obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu, koncepciu rozvoja obce
  • dbá o zachovávanie prírodných hodnôt
kompetencie v c v oblasti p
Kompetencie VÚC v oblasti ŽP
  • obstaráva, prerokúva a schvaľuje územnoplánovacie podklady VÚC a územné plány regiónov
  • podieľa sa na tvorbe a ochrane ŽP
  • stará sa o ochranu pamiatkového fondu
  • ....
tret sektor subjekt p p
Tretí sektor – subjekt PŽP
  • združenia majetku (nadácie)
  • združenia FO a PO (občianske združenia, neinvestičné fondy, verejnoprospešné organizácie)
  • kombinácia prvkov združenia majetku a osôb (neinvestičné fondy)
  • vždy ide o právnické osoby
  • majú súkromný charakter
  • sú vytvárané a vyvíjajú činnosť za účelom riešenia problémov spoločnosti (ochrana ľudských práv a slobôd, výskum, ochrana a tvorba ŽP, zdravotná starostlivosť, sociálna a humanitárna pomoc...)
slide14
predpisy práva ŽP neupravujú postavenie tretieho sektora často
  • presadzovanie záujmov a práv sa uskutočňuje nepriamo -> prostredníctvom iných ústavou garantovaných základných práv a slobôd: petičné právo, sloboda prejavu a právo na informácie, právo zhromažďovať sa, právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných, ....)
podnikatelia subjekty p p
Podnikatelia- subjekty PŽP
  • zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník

Podnikateľom podľa tohto zákona je:

  • osoba zapísaná v obchodnom registri,
  • osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia (z.č. 455/1991 Zb. živnostenský zákon),
  • osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,
  • FO, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
povinnosti podnikate ov pod a predpisov p p
Povinnosti podnikateľov podľa predpisov PŽP
  • predpisy PŽP upravujú požiadavky týkajúce sa činností s vplyvmi na ŽP, resp. zdravie ľudí (ide najmä o prevádzkovanie činností, pri ktorých sa využívajú prírodné zdroje alebo vlastnosti výrobkov)

K administratívnoprávnym nástrojom regulovania

vplyvom prevádzok na ŽP patrí:

1.emisné štandardy

2. prevádzkové požiadavky

3. požiadavky na tzv. odbornú spôsobilosť

4. požiadavky na výrobky

slide17
Emisné štandardy:

maximálne množstvo znečisťujúcej látky, ktoré

môže byť (za určitý čas) pri konkrétnej činnosti

vypustené do vonkajšieho prostredia (napr.

emisné limity, emisné kvóty)

Prevádzkové požiadavky:

požiadavky na zariadenia, ktoré predstavujú

potenciálne alebo faktické nebezpečenstvo pre

ŽP (predpisuje sa konkrétny spôsob

prevádzkovania zariadenia, resp. konkrétne

prostriedky ktoré sa musia použiť)

-> špecifická prevádzková požiadavka: povinnosť

prevádzkovateľa použiť najlepšiu dostupnú technológiu

slide18
Odborná spôsobilosť osôb

osobitné požiadavky na FO, ktoré v

prevádzkach vykonávajú alebo zabezpečujú

túto činnosť po odbornej stránke

Požiadavky na výrobky

cieľom právnej úpravy je zabezpečiť

minimalizáciu nepriaznivých vplyvov výrobkov

na ŽP a na zdravie ľudí

slide19
Konkrétne povinnosti podnikateľov, ktorí

realizujú činnosti s vplyvom na ŽP sa viažu

na obdobie:

  • pred začatím vykonávania takejto činnosti
  • počas prevádzkovania tejto činnosti
  • po jej ukončení
  • pred začatím podnikania v vplyvom na ŽP sú podnikatelia povinní požiadať kompetentný orgán o vydanie povolenia alebo súhlasu
fyzick osoby subjekty p p
Fyzické osoby – subjekty PŽP
  • sú nositeľmi základného práva na priaznivé ŽP ako aj práva na včasné a úplne informácie o stave ŽP a o príčinách a následkoch tohto stavu
  • povinnosť chrániť a zveľaďovať ŽP a kultúrne dedičstvo
  • fyzické osoby môžu vystupovať v rámci starostlivosti o ŽP v rôznych pozíciách (obyvatelia obce/VÚC, vlastníci zložiek ŽP, súčasť verejnosti)
slide21
FO = obyvateľ obce
  • obyvateľ obce je povinný podieľať sa

na rozvoji a na zveľaďovaní ŽP v obci

  • kolektív obce- subjekt územnej samosprávy

FO = vlastník zložiek ŽP

  • obsah a ochrana vlastníckeho práva ktoréhokoľvek vlastníka (FO/PO/štát) je rovnaká

FO = verejnosť

  • v zákonom stanovených prípadoch môže verejnosť vystupovať ako formalizovaná skupina a mať postavenie účastníka správneho konania
v kon vlastn ckeho pr va
Výkon vlastníckeho práva

Vlastník je oprávnený vec:

1. mať

2. užívať a požívať plody -> využívať úžitkovú hodnotu veci, príp. ju meniť (v súlade s trvalo udržateľným rozvojom)

- obmedzenia vo verejnom záujme

3. disponovať s vecou -> realizácia výmennej hodnoty veci ale aj celkové spotrebovanie veci a jej zničenie

Obmedzenia v predpisoch PŽP

- úprava predkupného práva štátu

- vydaním rozhodnutia orgánu verejnej správy

- obmedzením vlastníka vec ničiť- viaže sa na

vydanie rozhodnutia správneho orgánu

slide23
Práva osôb, ktoré musí vlastník

rešpektovať:

  • vstup na lesné pozemky
  • voľný prechod cez pozemky
  • zber lesných plodín pre vlastnú potrebu
  • ...

Práva vlastníka:

  • právo byť písomne upovedomený o zámere vyhlásiť vec za osobitne chránenú
  • požiadať príslušný orgán o vyhlásenie súkromného chráneného územia
  • vyberať vstupné podľa cenových predpisov
eur pska nia
Európska únia

= Exekutívnym orgánom EÚ

je Európska komisia

(eurokomisár pre ŽP= Stavros Dimas)

EK podlieha 36 špecializovaných organizácií, z toho 23 tzv. generálnych direktoriátov. Problematiku životného prostredia má na starosti DG (Directoriate-General) Environment.

  • http://ec.europa.eu/environment/index_en.htm
loha dg environment
Úloha DG Environment

Hlavnou úlohou je iniciovať a definovať novú environ.

legislatívu a zabezpečiť realizáciu dohodnutých opatrení v

členských štátov EÚ

K úlohám DG Environment ďalej patrí:

  • udržiavanie a zlepšovanie kvality života prostredníctvom vysokej úrovne ochrany prírodných zdrojov, efektívne zhodnotenie a manažment rizík, ako aj včasná implementácia právnych noriem Spoločenstva.
  • Zlepšenie efektivity zdrojov pri výrobe, spotrebe a likvidácii odpadov.
  • Včlenenie environmentálneho hľadiska do ostatných oblastí politiky EÚ.
  • Podpora rozvoja v EÚ so zreteľom na hospodárske, sociálne a ekologické potreby tak súčasných, ako aj budúcich generácií.
  • Prijatie globálnych výziev, zvlášť v oblasti klimatických zmien, medzinárodnej ochrany biodiverzity a trvalo udržateľného rozvoja.
predmet pravy mp p
Predmet úpravy MPŽP

= systém pravidiel správanie sa štátov ako subjektov medzinárodného práva pri ochrane a tvorbe životného prostredia a racionálnom využívaní prírodných zdrojov, tak by nedochádzalo k ohrozovaniu a poškodzovaniu ŽP v susediacich i geograficky vzdialených štátoch a v oblastiach vyňatých spod jurisdikcie štátov (napr. šíre more)

pramene mp p
Pramene MPŽP
  • MPŽP sa začalo systematicky rozvíjať po prijatí tzv. montrealského programu pre rozvoj a periodické revízie environmentálneho práva Riadiacou radou UNEP
  • Medzinárodné zmluvy (dvojstranné, viacstranné -> rezolúcia, deklarácia, charta,..)

(obsahom zmlúv sú záväzky, ktoré na seba štáty dobrovoľne preberajú)

  • Medzinárodná obyčaj

(napr. zásada nespôsobenia škody druhému štátu používaním vlastnej časti prírody)

slovensk p p a mp p
Slovenské PŽP a MPŽP
  • SR uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medz. zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky
  • Medz. dohody o ĽP a ZS, medzinárodné zmluvy, na vykonanie ktorých nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva a povinnosti FO alebo PO, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi
z sady medzin rodnej ochrany p
Zásady medzinárodnej ochrany ŽP

1. Zásada ochrany ŽP

- medzinárodný záväzok na spoluprácu v otázkach

ochrany ŽP

2. Zásada úplnej zvrchovanosti štátu nad

svojimi prírodnými surovinami

- Sloboda nakladania so svojimi prírodnými zdrojmi v

súlade so svojou politikou a ostatné štáty musia

rešpektovať toto právo

3. Zásada nespôsobenia škody ŽP mimo jurisdikciu štátu(Štokholmská deklarácia 1972)

osobitn z sady
Osobitné zásady
  • Zásada environmentálneho posúdenia
  • Zásada výmeny informácií
  • Zásada vzájomných konzultácií
  • ...
  • Environmentálne právo sa
subjekty mp p
Subjekty MPŽP

1. Štáty

2. Medzinárodné organizácie

3. Integračné zoskupenia

4. Mimovládne záujmové organizácie na ochranu životného prostredia

medzin rodn organiz cia osn
Medzinárodná organizácia- OSN

Na ochrane prírody a krajiny sa podieľajú

okrem OSN aj viaceré medzivládne organizácie

pridružené k OSN:

  • Organizácia pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO)
  • Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO)
  • Svetová zdravotnícka organizácia (WHO)
  • Svetová meteorologická organizácia (WMO)
  • Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA)
  • ...
unep un environmental programme
UNEP – UNEnvironmental Programme

UNEP = program OSN, ktorý adresuje otázky ŽP na svetovej a regionálnej úrovni.

-> Podporuje rozvoj medzinárodnej spolupráce

-> Sleduje vývoj situácie v ŽP s cieľom zabezpečiť, aby vlády venovali pozornosť problémom ŽP, ktoré majú medzinárodný význam

-> Napomáha získavaniu informácií, štúdiu a výmene poznatkov o ŽP

www.unep.org

hlavn priority unep
Hlavné priority UNEP

Cieľ:

Zabezpečiť vedenie a partnerstvo v starostlivosti o ŽP a to motivovaním, informovaním, umožnením, aby národy a ľudia zlepšovali svoje životné prostredie a svoju kvalitu života so zachovaním pre ďalšie generácie

  • Klimatické zmeny
  • Katastrofy a konflikty
  • Manažment ecosystémov
  • Environmentálne riadenie
  • Škodlivé látky
  • Efektívnosť prírodných zdrojov
  • ...
charakteristika unep
Charakteristika UNEP
  • Založené po Konferencií OSN o „Human Environment“ v Štokholme v roku 1972
  • Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN

2997 z 15 Decembera 1972

  • Zloženie: 58 národov volené na 4 ročné obdobia VZ OSN (starostlivosť vykonáva UNEP Sekretariát so sídlom v Nairobi, Keňa)

Sekretár: Achim Steiner

Financovanie: rozpočet OSN,

dobrovoľné príspevky

unpd un development programme
UNPD- UN Development Programme
  • UNDP svetová rozvojová sieť/organizácia, ktorá háji zmenu a spájanie štátov v oblasti výmeny informácií, skúseností s cieľom pomôcť ľuďom budovať lepší život na základe ich vlastných rozhodnutí
  • UNDP pracuje v 166 krajinách sveta

www.undp.org

ciele undp
Ciele UNDP
  • Eliminovanie chudoby
  • Kreatívnosť práce a trvalo udržateľné živobytie
  • Zrovnoprávnenie žien
  • Ochrana a regenerácia ŽP => orientuje sa na TU poľnohospodárstvo a zabezpečenie výživy obyvateľstva, starostlivosť o lesy, vodné zdroje, vodné ŽP, TU energia
rada eur py
Rada Európy
  • Rada Európy vznikla v roku 1949 s cieľom rozvíjať spoločné a demokratické princípy v celej Európe na základe Európskeho dohovoru o ľudských právach a ďalších relevantných dokumentov o ochrane jednotlivca
  • Výbor pre ŽP
  • Pracovná skupina Rady pre PŽP

www.coe.int

www.coe.int/t/sk/com/about_coe/

medzin rodn mimovl dne organiz cie
Medzinárodné mimovládne organizácie
  • Greenpeace – odpor proti jadrovým skúškam

www.greenpeace.sk

  • Hnutie Medzinárodných priateľov Zeme – ochrana ozónovej vrstvy

www.priateliazeme.sk

  • Medzinárodný zväz na ochranu prírody (IUCN)

www.seps.sk/zp/iucn/index.htm

  • GLOBE pre Európu- Globálna legislatívna organizácia

www.globe.gov/r

  • Medzinárodný súd pre arbitráž a zmierovacie konanie v ŽP-Mexiko
slide43
Európska únia

Integračné zoskupenie

tri eur pske spolo enstv
Tri európske spoločenstvá
  • ES uhlia a ocele (Montánna únia)
  • Európske hospodárske spoločenstvo (EHS->ES)
  • ES atómovej energie (EURATOM)
  • sú medzinárodné organizácie nadnárodného charakteru založené medzinárodnými zmluvami (zmluvami medzinárodného práva verejného)
  • majú vlastnú právnu subjektivitu
  • všeobecný cieľ: integrácia
reformy zakladaj cich zml v
Reformy zakladajúcich zmlúv
  • Jednotný európsky akt
  • prijatý 28.2.1986 -> platný od1.7.1987
  • Maastrichtská zmluva
  • prijatá 7.2.1992 -> platná od1.11.1993
  • Amsterdamská zmluva

prijatá 2.10.1997 -> platná od mája 1999

  • Nicejská zmluva

prijatá 11.12.2000 -> platná od mája 2001

  • Lisabon ( ? )
ciele ess e
Ciele ESS/EÚ
  • Zaistenie mieru
  • Založenie medzinárodnej organizácie – Spoločenstva, ktoré združujú členské štáty a majú nadštátnu povahu
  • Vyvážený a udržateľný ekonomický a sociálny pokrok
  • Vytvorenie priestoru bez vnútorných hraníc (spoločný trh)
  • Zavedenie hospodárskej a menovej únie (vrátane €)
  • Presadzovanie medz. identity, najmä prostredníctvom zahraničnej a bezpečnostnej politiky (dôraz na obrannej politike)
  • Posilňovanie ochrany práv a záujmov štátnych občanov zavedením občianstva EÚ
  • Zachovávať a rozvíjať právny poriadok ESS (acquis communitaire)
pr vna subjektivita e
Právna subjektivita EÚ
  • podľa v súčasnej dobe prevládajúceho názoru možno vyvodiť, že EÚ zatiaľ nie je právny subjekt (nemá pr.subjektivitu) a preto nie je ani medzinárodnou organizáciou => EÚ nemá členské štáty; tie sú len zmluvnými stranami Zmluvy o EÚ
  • ESS sú medzinárodné organizácie oprávnené konať voči tretím štátom, rovnako aj voči členským štátom

- zmena je možná: Lisabonskou zmluvou

syst m eur pskeho pr va
Systém Európskeho práva
  • komunitárne právo
  • unijné právo
prim rne sekund rne pr vo
Primárne/Sekundárne právo
  • Primárne právo tvoria zakladajúce zmluvy – ich zmeny a doplnky, ako aj všetky ich prílohy (protokoly, prehlásenia, ktoré patria k základnému obsahu práva), zmluvy o pristúpení
  • Sekundárne právo je odvodené od primárneho práva (sekundárne právo musí byť vždy v súlade s primárnym právom)

- základ platnosti primárneho a sekundárneho práva spočíva v delegovaní výsostných práv členských štátov

sekund rne komunit rne pr vo
Sekundárne komunitárne právo
  • Typické právne akty = nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania, stanoviská
  • Atypické právne akty = v Zmluve o ES sa vraví aj o ostatných právnych aktoch ako napr. opatreniach,

hlavných smerovaniach a pod.

nariadenie
Nariadenie
  • „európsky zákon“
  • súbor všeobecne záväzných právnych noriem, ktoré sú záväzné vo všetkých častiach a platia okamihom vstupu bezprostredne vo všetkých členských štátoch
  • všetky orgány sú povinné nariadenie aplikovať (rovnaké právne následky vyvoláva tam, kde sú rovnaké podmienky)
  • nariadenie vytláča všetko vnútroštátne právo, ktoré je s ním v rozpore
smernica
Smernica
  • ESS vydávajú smernice s určitým obsahom úpravy, ktorý je potom v lehote stanovenej v smernici vykonávaný členskými štátmi, pre ktoré je záväzná, a to prostriedkami a vo formách vnútroštátneho práva
  • môže zaväzovať všetky štáty, alebo len určité štáty (rozdiel oproti nariadeniu)
  • záväznosť smernice je len pokiaľ ide o cieľ, ktorý sa má dosiahnuť (prostriedky sú ponechané na vôľu každého členského štátu, avšak cieľ musí byť dosiahnutý)
rozhodnutie
Rozhodnutie
  • rozhodnutie sa týka jednotlivého prípadu a je záväzné pre toho, komu je určené, teda pre určitý obmedzený počet adresátov (riešia konkrétne prípady)
  • adresáti: FO, PO, skupiny, členské štáty
  • má bezprostredný účinok na adresátov (môže však vyvolať právne účinky u iných osôb ako adresátov -> tieto osoby môžu podať žalobu na neplatnosť)
odpor ania a stanovisk
Odporúčania a stanoviská
  • nezáväzné právne akty (sú však predpokladom určitého konania, resp. ďalšieho postupu)
  • dotknutí adresáti ich nemusia rešpektovať
  • nemôže z nich plynúť nevýhoda
  • obsahujú posúdenie právne relevantnej situácie orgánom ESS (ide o druh návodu, rady)
  • adresáti: členské štáty, príp. iné subjekty

- nevydanie odporúčania/stanoviska je dôvodom na podanie žaloby na nečinnosť (nikdy nie žaloba na neplatnosť, lebo nie sú záväzné)

pramene unijn ho pr va
Pramene unijného práva
  • predvídané Zmluvou o EÚ a rozvíjané nasledujúcimi zmluvami
  • patria sem medzinárodné zmluvy, rozhodnutia ER, spoločné postupy a spoločné postoje

Členenie:

  • pramene unijného primárneho práva -> Zmluva o EÚ
  • pramene unijného sekundárneho práva -> Zmluva o EÚ, právne akty vydávané v rámci II. a III. piliera
priamy inok komunit rneho pr va
Priamy účinok komunitárneho práva
  • priamy účinok = schopnosť komunitárnej normy ovplyvňovať právne postavenie subjektov práva členských štátov priamo (bez recepcie do vnútroštát.práva)

- dôvodom je dobrovoľné obmedzenie suverenity

členských štátov

  • komunitárne právo sa aplikuje na území členských štátov tak, že pristupuje k národným právnym poriadkom, ale nestráca svoju povahu
slide58
Dôsledky priameho účinku:
  • komunitárne právo pristupuje bez ďalšieho k aplikovateľnému právu členských štátov bez recepcie
  • komunitárne právo sa pričleňuje k právu členských štátov a priamo spôsobuje právne účinky bez zmeny svojej komunitárnej povahy (je aplikované ako komunitárne právo, nie ako vnútroštátne právo)
  • Norma je priamo aplikovaná ako na návrh dotknutých subjektov práva členských štátov, tak aj ex offo orgánmi členských štátov
  • priamy účinok primárneho práva = evidentný
  • priamy účinok sekundárneho práva = rozdielny
ad