Pr vo ivotn ho prostredia
Download
1 / 59

Právo životného prostredia - PowerPoint PPT Presentation


  • 88 Views
  • Uploaded on

Právo životného prostredia. Štát: 1. Zákonodarná moc NR SR 2. Výkonná moc Vláda, Prezident 3. Súdna moc. Vláda (premiér, ministri) ústredná ŠS Ministerstvo ŽP Obvodný úrad Špecializovaná ŠS miestna

loader
I am the owner, or an agent authorized to act on behalf of the owner, of the copyrighted work described.
capcha
Download Presentation

PowerPoint Slideshow about ' Právo životného prostredia' - emery


An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Presentation Transcript

Subjekty p p

Štát:

1. Zákonodarná moc

NR SR

2. Výkonná moc

Vláda, Prezident

3. Súdna moc

Vláda

(premiér, ministri)ústredná

ŠS

Ministerstvo ŽP

Obvodný úrad

Špecializovaná ŠSmiestna

Obce ŠS

VÚC

Subjekty PŽP


Súdy

  • základná záruka ochrany práv- čl.46 Ústavy SR

  • právo na súdnu ochranu sa chápe ako:

    1. právo na prístup k súdu

  • zabezpečenie súdnej sústavy, ktorá je zriadená zákonom, nezávislá a nestranná a kompetentná

  • zabezpečenie každému koho práva sú krátené, aby si ich mohol uplatniť na súde bez prekážok

    2. právo na spravodlivý proces


S dna ochrana v sr spr vne s dnictvo
Súdna ochrana v SR - správne súdnictvo

Vo veciach ŽP sa možno domáhať na úrovni:

- vnútroštátnej (všeobecné súdy-

okresný súd, krajský súd,

Najvyšší súd SR)

- nadštátnej(Európsky súd pre ľudské

práva, Štrasburg)


Stavn s d sr
Ústavný súd SR

  • je popri všeobecnom súde oprávnený chrániť práva v oblasti ŽP

  • rovnocenný parlamentu a vláde

  • rozhodnutím môže zrušiť zákon -> rozhodnutie nadobúda silu zákona (nemôže však napadnutý zákon prepracovať)

    Realizácia kompetencií podlieha obmedzeniam:

  • následná ústavná kontrola ústavnosti

  • návrhové konanie


Ústavný súd SR rozhoduje o sťažnostiach FO

alebo PO, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských

práv a slobôd vyplývajúcich z medz. zmlúv a ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

  • zásada subsidiarity ÚS SR

  • zásada nealternatívnosti

  • zásada uzatvorenosti súdnych sústav

    -> ÚS SR koná najmä vo veciach preskúmavania ústavnosti postupu orgánov verejnej správy


Zemn samospr va
Územná samospráva

  • starostlivosť o ŽP patrí medzi základné funkcie samosprávy

  • územnú samosprávu reprezentujú:obcea VÚC

    Základné právne predpisy:

  • Ústava SR

  • z.č. 369/1990 zb. o obecnom zriadení

  • z.č. 221/1996 Z.z. o územnom a správnom

    usporiadaní SR

  • z.č. 302/2001 z.z. o samospráve VÚC


Obce a VÚC sú:

  • korporáciami (spoločenstvami) združujúcimi osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt

  • právnickými osobami, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami

  • subjektami verejnej moci - spolu s orgánmi ŠS tvoria verejnú správu, ktorú uskutočňujú v rozsahu a spôsobom vymedzeným zákonom

    - v rámci výkonu samosprávy

    - v rámci výkonu úloh miestnej štátnej správy prenesených na ňu zákonom


Obyvatelia obce/VÚC vykonávajú samosprávu:

- priamo (referendum, voľby)

- nepriamo (volené orgány obce/VÚC)

Hlavné orgány obce/VÚC

  • starosta obce/ predseda VÚC – správny orgán v prípade rozhodovania o právach a povinnostiach FO/PO

  • zastupiteľstvo obce/VÚC - zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce


Pr vomoc samospr vy
Právomoc samosprávy:

  • normotvorná činnosť (všeobecne záväzné nariadenia obce/VÚC)

    - vo veciach samosprávy nepotrebuje obec a VÚC splnomocnenie zákona

  • rozhodovanie o právach a povinnostiach PO a FO v rámci správneho konania

  • uzatváranie tzv. verejnoprávnych zmlúv

  • prostredníctvom iných úkonov (vydávanie stanovísk, vyjadrení, informačné úkony,...)


Kompetencie obce v oblasti p
Kompetencie obce v oblasti ŽP:

  • údržba a ochrana kultúrnych pamiatok, pamiatkových území

  • zabezpečuje verejnoprospešné služby (nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, správa a údržba zelene, zásobovanie vodou,...)

  • utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov

  • chráni životné prostredie

  • obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu, koncepciu rozvoja obce

  • dbá o zachovávanie prírodných hodnôt


Kompetencie v c v oblasti p
Kompetencie VÚC v oblasti ŽP

  • obstaráva, prerokúva a schvaľuje územnoplánovacie podklady VÚC a územné plány regiónov

  • podieľa sa na tvorbe a ochrane ŽP

  • stará sa o ochranu pamiatkového fondu

  • ....


Tret sektor subjekt p p
Tretí sektor – subjekt PŽP

  • združenia majetku (nadácie)

  • združenia FO a PO (občianske združenia, neinvestičné fondy, verejnoprospešné organizácie)

  • kombinácia prvkov združenia majetku a osôb (neinvestičné fondy)

  • vždy ide o právnické osoby

  • majú súkromný charakter

  • sú vytvárané a vyvíjajú činnosť za účelom riešenia problémov spoločnosti (ochrana ľudských práv a slobôd, výskum, ochrana a tvorba ŽP, zdravotná starostlivosť, sociálna a humanitárna pomoc...)


  • predpisy práva ŽP neupravujú postavenie tretieho sektora často

  • presadzovanie záujmov a práv sa uskutočňuje nepriamo -> prostredníctvom iných ústavou garantovaných základných práv a slobôd: petičné právo, sloboda prejavu a právo na informácie, právo zhromažďovať sa, právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných, ....)


Podnikatelia subjekty p p
Podnikatelia- subjekty PŽP často

  • zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník

    Podnikateľom podľa tohto zákona je:

  • osoba zapísaná v obchodnom registri,

  • osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia (z.č. 455/1991 Zb. živnostenský zákon),

  • osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,

  • FO, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.


Povinnosti podnikate ov pod a predpisov p p
Povinnosti podnikateľov podľa predpisov PŽP často

  • predpisy PŽP upravujú požiadavky týkajúce sa činností s vplyvmi na ŽP, resp. zdravie ľudí (ide najmä o prevádzkovanie činností, pri ktorých sa využívajú prírodné zdroje alebo vlastnosti výrobkov)

    K administratívnoprávnym nástrojom regulovania

    vplyvom prevádzok na ŽP patrí:

    1.emisné štandardy

    2. prevádzkové požiadavky

    3. požiadavky na tzv. odbornú spôsobilosť

    4. požiadavky na výrobky


Emisné štandardy: často

maximálne množstvo znečisťujúcej látky, ktoré

môže byť (za určitý čas) pri konkrétnej činnosti

vypustené do vonkajšieho prostredia (napr.

emisné limity, emisné kvóty)

Prevádzkové požiadavky:

požiadavky na zariadenia, ktoré predstavujú

potenciálne alebo faktické nebezpečenstvo pre

ŽP (predpisuje sa konkrétny spôsob

prevádzkovania zariadenia, resp. konkrétne

prostriedky ktoré sa musia použiť)

-> špecifická prevádzková požiadavka: povinnosť

prevádzkovateľa použiť najlepšiu dostupnú technológiu


Odborn častoá spôsobilosť osôb

osobitné požiadavky na FO, ktoré v

prevádzkach vykonávajú alebo zabezpečujú

túto činnosť po odbornej stránke

Požiadavky na výrobky

cieľom právnej úpravy je zabezpečiť

minimalizáciu nepriaznivých vplyvov výrobkov

na ŽP a na zdravie ľudí


Konkrétne povinnosti podnikateľov, ktorí často

realizujú činnosti s vplyvom na ŽP sa viažu

na obdobie:

  • pred začatím vykonávania takejto činnosti

  • počas prevádzkovania tejto činnosti

  • po jej ukončení

  • pred začatím podnikania v vplyvom na ŽP sú podnikatelia povinní požiadať kompetentný orgán o vydanie povolenia alebo súhlasu


Fyzick osoby subjekty p p
Fyzické osoby – subjekty PŽP často

  • sú nositeľmi základného práva na priaznivé ŽP ako aj práva na včasné a úplne informácie o stave ŽP a o príčinách a následkoch tohto stavu

  • povinnosť chrániť a zveľaďovať ŽP a kultúrne dedičstvo

  • fyzické osoby môžu vystupovať v rámci starostlivosti o ŽP v rôznych pozíciách (obyvatelia obce/VÚC, vlastníci zložiek ŽP, súčasť verejnosti)


FO = obyvateľ obce často

  • obyvateľ obce je povinný podieľať sa

    na rozvoji a na zveľaďovaní ŽP v obci

  • kolektív obce- subjekt územnej samosprávy

    FO = vlastník zložiek ŽP

  • obsah a ochrana vlastníckeho práva ktoréhokoľvek vlastníka (FO/PO/štát) je rovnaká

    FO = verejnosť

  • v zákonom stanovených prípadoch môže verejnosť vystupovať ako formalizovaná skupina a mať postavenie účastníka správneho konania


V kon vlastn ckeho pr va
Výkon vlastníckeho práva často

Vlastník je oprávnený vec:

1. mať

2. užívať a požívať plody -> využívať úžitkovú hodnotu veci, príp. ju meniť (v súlade s trvalo udržateľným rozvojom)

- obmedzenia vo verejnom záujme

3. disponovať s vecou -> realizácia výmennej hodnoty veci ale aj celkové spotrebovanie veci a jej zničenie

Obmedzenia v predpisoch PŽP

- úprava predkupného práva štátu

- vydaním rozhodnutia orgánu verejnej správy

- obmedzením vlastníka vec ničiť- viaže sa na

vydanie rozhodnutia správneho orgánu


Práva osôb, ktoré musí vlastník často

rešpektovať:

  • vstup na lesné pozemky

  • voľný prechod cez pozemky

  • zber lesných plodín pre vlastnú potrebu

  • ...

    Práva vlastníka:

  • právo byť písomne upovedomený o zámere vyhlásiť vec za osobitne chránenú

  • požiadať príslušný orgán o vyhlásenie súkromného chráneného územia

  • vyberať vstupné podľa cenových predpisov



Eur pska nia
Európska únia často

= Exekutívnym orgánom EÚ

je Európska komisia

(eurokomisár pre ŽP= Stavros Dimas)

EK podlieha 36 špecializovaných organizácií, z toho 23 tzv. generálnych direktoriátov. Problematiku životného prostredia má na starosti DG (Directoriate-General) Environment.

  • http://ec.europa.eu/environment/index_en.htm


Loha dg environment
Úloha DG Environment často

Hlavnou úlohou je iniciovať a definovať novú environ.

legislatívu a zabezpečiť realizáciu dohodnutých opatrení v

členských štátov EÚ

K úlohám DG Environment ďalej patrí:

  • udržiavanie a zlepšovanie kvality života prostredníctvom vysokej úrovne ochrany prírodných zdrojov, efektívne zhodnotenie a manažment rizík, ako aj včasná implementácia právnych noriem Spoločenstva.

  • Zlepšenie efektivity zdrojov pri výrobe, spotrebe a likvidácii odpadov.

  • Včlenenie environmentálneho hľadiska do ostatných oblastí politiky EÚ.

  • Podpora rozvoja v EÚ so zreteľom na hospodárske, sociálne a ekologické potreby tak súčasných, ako aj budúcich generácií.

  • Prijatie globálnych výziev, zvlášť v oblasti klimatických zmien, medzinárodnej ochrany biodiverzity a trvalo udržateľného rozvoja.


Pr vo ivotn ho prostredia1

Právo životného prostredia často

6. prednáška



Predmet pravy mp p
Predmet úpravy MPŽP často

= systém pravidiel správanie sa štátov ako subjektov medzinárodného práva pri ochrane a tvorbe životného prostredia a racionálnom využívaní prírodných zdrojov, tak by nedochádzalo k ohrozovaniu a poškodzovaniu ŽP v susediacich i geograficky vzdialených štátoch a v oblastiach vyňatých spod jurisdikcie štátov (napr. šíre more)


Pramene mp p
Pramene MPŽP často

  • MPŽP sa začalo systematicky rozvíjať po prijatí tzv. montrealského programu pre rozvoj a periodické revízie environmentálneho práva Riadiacou radou UNEP

  • Medzinárodné zmluvy (dvojstranné, viacstranné -> rezolúcia, deklarácia, charta,..)

    (obsahom zmlúv sú záväzky, ktoré na seba štáty dobrovoľne preberajú)

  • Medzinárodná obyčaj

    (napr. zásada nespôsobenia škody druhému štátu používaním vlastnej časti prírody)


Slovensk p p a mp p
Slovenské PŽP a MPŽP často

  • SR uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medz. zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky

  • Medz. dohody o ĽP a ZS, medzinárodné zmluvy, na vykonanie ktorých nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva a povinnosti FO alebo PO, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi


Z sady medzin rodnej ochrany p
Zásady medzinárodnej ochrany ŽP často

1. Zásada ochrany ŽP

- medzinárodný záväzok na spoluprácu v otázkach

ochrany ŽP

2. Zásada úplnej zvrchovanosti štátu nad

svojimi prírodnými surovinami

- Sloboda nakladania so svojimi prírodnými zdrojmi v

súlade so svojou politikou a ostatné štáty musia

rešpektovať toto právo

3. Zásada nespôsobenia škody ŽP mimo jurisdikciu štátu(Štokholmská deklarácia 1972)


Osobitn z sady
Osobitné zásady často

  • Zásada environmentálneho posúdenia

  • Zásada výmeny informácií

  • Zásada vzájomných konzultácií

  • ...

  • Environmentálne právo sa


Subjekty mp p
Subjekty MPŽP často

1. Štáty

2. Medzinárodné organizácie

3. Integračné zoskupenia

4. Mimovládne záujmové organizácie na ochranu životného prostredia


Medzin rodn organiz cia osn
Medzinárodná organizácia- OSN často

Na ochrane prírody a krajiny sa podieľajú

okrem OSN aj viaceré medzivládne organizácie

pridružené k OSN:

  • Organizácia pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO)

  • Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO)

  • Svetová zdravotnícka organizácia (WHO)

  • Svetová meteorologická organizácia (WMO)

  • Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA)

  • ...


Unep un environmental programme
UNEP – UN častoEnvironmental Programme

UNEP = program OSN, ktorý adresuje otázky ŽP na svetovej a regionálnej úrovni.

-> Podporuje rozvoj medzinárodnej spolupráce

-> Sleduje vývoj situácie v ŽP s cieľom zabezpečiť, aby vlády venovali pozornosť problémom ŽP, ktoré majú medzinárodný význam

-> Napomáha získavaniu informácií, štúdiu a výmene poznatkov o ŽP

www.unep.org


Hlavn priority unep
Hlavné priority UNEP často

Cieľ:

Zabezpečiť vedenie a partnerstvo v starostlivosti o ŽP a to motivovaním, informovaním, umožnením, aby národy a ľudia zlepšovali svoje životné prostredie a svoju kvalitu života so zachovaním pre ďalšie generácie

  • Klimatické zmeny

  • Katastrofy a konflikty

  • Manažment ecosystémov

  • Environmentálne riadenie

  • Škodlivé látky

  • Efektívnosť prírodných zdrojov

  • ...


Charakteristika unep
Charakteristika UNEP často

  • Založené po Konferencií OSN o „Human Environment“ v Štokholme v roku 1972

  • Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN

    2997 z 15 Decembera 1972

  • Zloženie: 58 národov volené na 4 ročné obdobia VZ OSN (starostlivosť vykonáva UNEP Sekretariát so sídlom v Nairobi, Keňa)

    Sekretár: Achim Steiner

    Financovanie: rozpočet OSN,

    dobrovoľné príspevky


Unpd un development programme
UNPD- UN častoDevelopment Programme

  • UNDP svetová rozvojová sieť/organizácia, ktorá háji zmenu a spájanie štátov v oblasti výmeny informácií, skúseností s cieľom pomôcť ľuďom budovať lepší život na základe ich vlastných rozhodnutí

  • UNDP pracuje v 166 krajinách sveta

    www.undp.org


Ciele undp
Ciele UNDP často

  • Eliminovanie chudoby

  • Kreatívnosť práce a trvalo udržateľné živobytie

  • Zrovnoprávnenie žien

  • Ochrana a regenerácia ŽP => orientuje sa na TU poľnohospodárstvo a zabezpečenie výživy obyvateľstva, starostlivosť o lesy, vodné zdroje, vodné ŽP, TU energia


Rada eur py
Rada Európy často

  • Rada Európy vznikla v roku 1949 s cieľom rozvíjať spoločné a demokratické princípy v celej Európe na základe Európskeho dohovoru o ľudských právach a ďalších relevantných dokumentov o ochrane jednotlivca

  • Výbor pre ŽP

  • Pracovná skupina Rady pre PŽP

    www.coe.int

    www.coe.int/t/sk/com/about_coe/


Medzin rodn mimovl dne organiz cie
Medzinárodné mimovládne organizácie často

  • Greenpeace – odpor proti jadrovým skúškam

    www.greenpeace.sk

  • Hnutie Medzinárodných priateľov Zeme – ochrana ozónovej vrstvy

    www.priateliazeme.sk

  • Medzinárodný zväz na ochranu prírody (IUCN)

    www.seps.sk/zp/iucn/index.htm

  • GLOBE pre Európu- Globálna legislatívna organizácia

    www.globe.gov/r

  • Medzinárodný súd pre arbitráž a zmierovacie konanie v ŽP-Mexiko


Európska únia často

Integračné zoskupenie


Tri eur pske spolo enstv
Tri európske spoločenstvá často

  • ES uhlia a ocele (Montánna únia)

  • Európske hospodárske spoločenstvo (EHS->ES)

  • ES atómovej energie (EURATOM)

  • sú medzinárodné organizácie nadnárodného charakteru založené medzinárodnými zmluvami (zmluvami medzinárodného práva verejného)

  • majú vlastnú právnu subjektivitu

  • všeobecný cieľ: integrácia


Reformy zakladaj cich zml v
Reformy zakladajúcich zmlúv často

  • Jednotný európsky akt

  • prijatý 28.2.1986 -> platný od1.7.1987

  • Maastrichtská zmluva

  • prijatá 7.2.1992 -> platná od1.11.1993

  • Amsterdamská zmluva

    prijatá 2.10.1997 -> platná od mája 1999

  • Nicejská zmluva

    prijatá 11.12.2000 -> platná od mája 2001

  • Lisabon ( ? )


Ciele ess e
Ciele ESS/EÚ často

  • Zaistenie mieru

  • Založenie medzinárodnej organizácie – Spoločenstva, ktoré združujú členské štáty a majú nadštátnu povahu

  • Vyvážený a udržateľný ekonomický a sociálny pokrok

  • Vytvorenie priestoru bez vnútorných hraníc (spoločný trh)

  • Zavedenie hospodárskej a menovej únie (vrátane €)

  • Presadzovanie medz. identity, najmä prostredníctvom zahraničnej a bezpečnostnej politiky (dôraz na obrannej politike)

  • Posilňovanie ochrany práv a záujmov štátnych občanov zavedením občianstva EÚ

  • Zachovávať a rozvíjať právny poriadok ESS (acquis communitaire)


Pr vna subjektivita e
Právna subjektivita EÚ často

  • podľa v súčasnej dobe prevládajúceho názoru možno vyvodiť, že EÚ zatiaľ nie je právny subjekt (nemá pr.subjektivitu) a preto nie je ani medzinárodnou organizáciou => EÚ nemá členské štáty; tie sú len zmluvnými stranami Zmluvy o EÚ

  • ESS sú medzinárodné organizácie oprávnené konať voči tretím štátom, rovnako aj voči členským štátom

    - zmena je možná: Lisabonskou zmluvou


Syst m eur pskeho pr va
Systém Európskeho práva často

  • komunitárne právo

  • unijné právo


Prim rne sekund rne pr vo
Primárne/Sekundárne právo často

  • Primárne právo tvoria zakladajúce zmluvy – ich zmeny a doplnky, ako aj všetky ich prílohy (protokoly, prehlásenia, ktoré patria k základnému obsahu práva), zmluvy o pristúpení

  • Sekundárne právo je odvodené od primárneho práva (sekundárne právo musí byť vždy v súlade s primárnym právom)

    - základ platnosti primárneho a sekundárneho práva spočíva v delegovaní výsostných práv členských štátov


Sekund rne komunit rne pr vo
Sekundárne komunitárne právo často

  • Typické právne akty = nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania, stanoviská

  • Atypické právne akty = v Zmluve o ES sa vraví aj o ostatných právnych aktoch ako napr. opatreniach,

    hlavných smerovaniach a pod.


Nariadenie
Nariadenie často

  • „európsky zákon“

  • súbor všeobecne záväzných právnych noriem, ktoré sú záväzné vo všetkých častiach a platia okamihom vstupu bezprostredne vo všetkých členských štátoch

  • všetky orgány sú povinné nariadenie aplikovať (rovnaké právne následky vyvoláva tam, kde sú rovnaké podmienky)

  • nariadenie vytláča všetko vnútroštátne právo, ktoré je s ním v rozpore


Smernica
Smernica často

  • ESS vydávajú smernice s určitým obsahom úpravy, ktorý je potom v lehote stanovenej v smernici vykonávaný členskými štátmi, pre ktoré je záväzná, a to prostriedkami a vo formách vnútroštátneho práva

  • môže zaväzovať všetky štáty, alebo len určité štáty (rozdiel oproti nariadeniu)

  • záväznosť smernice je len pokiaľ ide o cieľ, ktorý sa má dosiahnuť (prostriedky sú ponechané na vôľu každého členského štátu, avšak cieľ musí byť dosiahnutý)


Rozhodnutie
Rozhodnutie často

  • rozhodnutie sa týka jednotlivého prípadu a je záväzné pre toho, komu je určené, teda pre určitý obmedzený počet adresátov (riešia konkrétne prípady)

  • adresáti: FO, PO, skupiny, členské štáty

  • má bezprostredný účinok na adresátov (môže však vyvolať právne účinky u iných osôb ako adresátov -> tieto osoby môžu podať žalobu na neplatnosť)


Odpor ania a stanovisk
Odporúčania a stanoviská často

  • nezáväzné právne akty (sú však predpokladom určitého konania, resp. ďalšieho postupu)

  • dotknutí adresáti ich nemusia rešpektovať

  • nemôže z nich plynúť nevýhoda

  • obsahujú posúdenie právne relevantnej situácie orgánom ESS (ide o druh návodu, rady)

  • adresáti: členské štáty, príp. iné subjekty

    - nevydanie odporúčania/stanoviska je dôvodom na podanie žaloby na nečinnosť (nikdy nie žaloba na neplatnosť, lebo nie sú záväzné)


Pramene unijn ho pr va
Pramene unijného práva často

  • predvídané Zmluvou o EÚ a rozvíjané nasledujúcimi zmluvami

  • patria sem medzinárodné zmluvy, rozhodnutia ER, spoločné postupy a spoločné postoje

    Členenie:

  • pramene unijného primárneho práva -> Zmluva o EÚ

  • pramene unijného sekundárneho práva -> Zmluva o EÚ, právne akty vydávané v rámci II. a III. piliera


Priamy inok komunit rneho pr va
Priamy účinok komunitárneho práva často

  • priamy účinok = schopnosť komunitárnej normy ovplyvňovať právne postavenie subjektov práva členských štátov priamo (bez recepcie do vnútroštát.práva)

    - dôvodom je dobrovoľné obmedzenie suverenity

    členských štátov

  • komunitárne právo sa aplikuje na území členských štátov tak, že pristupuje k národným právnym poriadkom, ale nestráca svoju povahu


Dôsledky priameho účinku: často

  • komunitárne právo pristupuje bez ďalšieho k aplikovateľnému právu členských štátov bez recepcie

  • komunitárne právo sa pričleňuje k právu členských štátov a priamo spôsobuje právne účinky bez zmeny svojej komunitárnej povahy (je aplikované ako komunitárne právo, nie ako vnútroštátne právo)

  • Norma je priamo aplikovaná ako na návrh dotknutých subjektov práva členských štátov, tak aj ex offo orgánmi členských štátov

  • priamy účinok primárneho práva = evidentný

  • priamy účinok sekundárneho práva = rozdielny



ad