Austr lia a nov z land
This presentation is the property of its rightful owner.
Sponsored Links
1 / 34

Austrália a Nový Zéland PowerPoint PPT Presentation


  • 349 Views
  • Uploaded on
  • Presentation posted in: General

Austrália a Nový Zéland. Samuel Chabada 3 GPsb Peter Skliňár 3 GFib. Poloha. Juhovýchodná časť Zeme Oblasti obratníka Kozorožca Na Indicko-austrálska litosférická doska Na rozhraní Indického a Tichého oceánu

Download Presentation

Austrália a Nový Zéland

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Presentation Transcript


Austr lia a nov z land

Austrália a Nový Zéland

Samuel Chabada 3 GPsb

Peter Skliňár 3 GFib


Poloha

Poloha

Juhovýchodná časť Zeme

Oblasti obratníka Kozorožca

Na Indicko-austrálska litosférická doska

Na rozhraní Indického a Tichého oceánu

Medzi Austráliou a Novým Zélandom je vzdialenosť cca 2000 km – túto vzdialenosť vypĺňa Tasmánske more

Poloha


Podnebie

Podnebie

Do regiónu zasahuje viacero podnebných pásem:

1. Rovníkové vlhké podnebie :

najsevernejšia časť svetadielu a východné svahy pohoria

najviac zrážok

Tropické dažďové lesy

2. Tropické podnebie s obdobiami sucha a dažďov :

Západné svahy Veľkých predelových vrchov

rozsiahle oblasti suchých saván (tráva, kríky, suchomilné rastliny)

3. Tropické suché podnebie :

vnútrozemie svetadielu

nedostatok zrážok

vysoké teploty počas dňa , nízke v noci

púšte

4. Subtropické podnebie so subtropickou krajinou :

Južná časť Tasmánia a Nový Zéland

olivy, vinič, figy

typické sú Eukalyptové lesy


Hist ria

História

Pôvodní obyvatelia (Aborigéni) prišli do Austrálie z Afriky cez Áziu asi pred 50 000 rokmi

Austrália vďačí za svoje objavenie Jamesovi Cookovi - 1700

1788-1920 – Veľká európska kolonizácia => rozmach hospodárstva a ekonomiky

Východná Austrália bola zámorským územím VB od roku 1770 a oficiálnou britskou kolóniou sa stala 26. 1. 1788

Získanie nezávislosti – vznik Commonwealth of Australia – 1. 1. 1901

Nový Južný Wales

Victoria

Queensland

Južná Austrália

Západná Austrália

Nový Zéland

Polynézski osadníci prišli medzi 13. a 15. storočím.

Prví známi Európania, ktorí dosiahli Nový Zéland boli vedení Abelom Tasmanom, ktorý sa plavil pri západnom pobreží Južného a Severného ostrova v roku 1642.

James Cook dosiahol Nový Zéland až v roku 1769

1840 sa stalo oficiálne závislým územím Nového Južného Walesu

ústavne garantovaná rovnoprávnosť pre pôvodné obyvateľstvo

Austrália aj Nový Zéland sú nezávislé štáty v rámci Britského commonwealthu od roku 1931


Demografia

Demografia

Národnostné zloženie:

Európania (70%)

Aziati (10%)

Pôvodné obyvateľstvo (2,6%)

Maoriovia (1,4%)

Ostatní (16%)

Náboženstvo:

Rímski katolíci (25,8%)

Anglikánska cirkev (22,5%)

Bez vyzania (21,3%)

Protestanti (17,9%)

Presbyteriáni (3,2%)

Ostatní (8,3%)


Vybran ukazovatele nov z land austr lia

vybrané ukazovateleNový Zéland Austrália

Mena: novozélandský dolár

HDP: 28 500 USD/osoba

Nezamestnanosť: 4 %

Priemerná dĺžka života:

Muži 78 rokov

Ženy 82 rokov

Jazyk:

angličtina

maorijčina

Mena: austrálsky dolár

HDP: 37 300 USD/osoba

Nezamestnanosť: 4,4%

Priemerná dĺžka života

Muži – 79

Ženy – 84

Jazyk:

angličtina

Domorodé jazyky

Jazyky prisťahovalcov (španielčina, francúština)

Slovensko

HDP: 16 935 USD/osoba

Nezamestnanosť: 13,9%

Priemerná dĺžka života: Muži 72, Ženy 79

Jazyk: Slovenský


Hospod rstvo v makroregi ne

Hospodárstvo v makroregióne

  • Nerastné bohatstvo je pomerne značné, no na Novom Zélande sa využívajú len niektoré náleziská zemného plynu, čierneho a hnedého uhlia, železnej rudy, titánu, zlata,

  • V Austrálií má ťažba nerastných surovín významné postavenie v hospodárstve krajiny

  • nerastných surovín (bauxit, olovo, medené a niklové a železné rudy, urán, striebro, diamanty, cín).

  • Poľnohospodárske produkty zastupujú takmer 70 % produkcie (??).

    • Vyváža sa bavlna, pšenica, cukor, mäso

  • Pre poľnohospodárstvo sú charakteristické chov hospodárskych zvierat (ovce, hovädzí dobytok), pestovanie zeleniny, viniča, ryže, cukrovej trstiny, ovocia.

  • Na rozdiel od iných rozvinutých regiónov, dominuje biologické poľnohospodárstvo

  • Nový Zéland patrí k popredným svetovým producentom masla, ovčej vlny a mäsa.

  • Najdôležitejšími obchodnými partnermi sú Veľká Británia, Austrália, Japonsko, USA a štáty západnej Európy.


Austr lia a nov z land

Austrália

  • Formálny názov: Zväzová republika / Austrálsky zväz

  • Zjednodušený názov: Austrália

    • 6 zväzových štátov, 2 federálne teritóriá, 7 zámorských území 

  • Politický systém: Federálna parlamentná monarchia

  • Rozloha: 7 682 300 km2

  • Počet obyvateľov: 22 600 856 

  • Hlavné mesto: Canberra (334 800 obyv.) 

  • Iné významnejšie sídla:

    • Sydney (3 698 500)

    • Melbourne (3 153 500)

    • Brisbane (1 327 000)

    • Perth (1 193 100)

    • Adelaide 1 049 900  

  • Najvyšší bod: Mount Kosciusko, 2229 m n. m. 

  • Najvýznamnejšie rieky: Murray, Darling,

    Flinders, Murrumbridgee


  • Geomorfol gia

    Geomorfológia

    • Pobrežné roviny

    • Stredoaustrálska plošina

      • Znížená časť (100m)

      • Silná eolická činnosť

      • Bezodtokové oblasti

      • Creeky

      • Púštna klíma

      • Artézske panvy

    • Stredoaustrálske ostrovné pohoria

      • MacDonnellovo pohorie

        • Mount Zeil 1531

    • Musgraveovo pohorie

      • Mt. Woodroffe 1435

  • Západoaustrálska plošina

    • Zarovnaný povrch

    • Sedimentárny obal

    • 2/3 kontinentu

    • 200-800 m n.m.

    • Púštny charakter

  • Veľké predelové pohorie


  • Austr lia a nov z land

    • Veľká artézska panva

      • 1,5 – 2 km

      • 60°-70°C

      • 3000 vrtov

      • Najhlbší 2136m

      • Silne mineralizovaná


    Ve k predelov pohorie

    Veľké predelové pohorie

    • Od Yorského poloostrova po Tasmániu

    • 80-100 km od pobrežia

    • Šírka 80-160

    • 950 m n.m.

    • K juhu sa zvyšuje výška

    • Delenie na 5 častí

      • Medzi Yorským poloostrovom a Brisbane

      • Brisbane- Newcastle

      • Newcastle – južné pobrežie

      • Okolie Melbourne

      • Tasmánia


    Tasm nia

    Tasmánia

    • Objavená 24.9.1642 – Abel Janszoon Tasman

    • Pôvodne Van Diemenova zem

    • Tasmánia (skrátene TAS) je austrálsky štát a súčasne ostrov nachádzajúci sa asi 200 kilometrov na juh od kontinentu, od ktorého ho oddeľuje Bassov prieliv.

    • Tasmánia má 512 100 obyvateľov (2005) a rozlohu 68 332 km². Sama seba prezentuje ako prírodný štát, keďže je z väčšej časti tvorená nepoškodenou prírodou. 40 % rozlohy Tasmánie tvoria rezervácie a národné parky.

    • V Tasmánii vznikla v 70. rokoch prvá strana zelených na svete a dodnes je v miestnom štátnom parlamente najvyššie zastúpenie zelených (18%).

    • Hlavným a najväčším mestom Tasmánie je Hobart (cca 200 000 obyvateľov), ďalšími významnými sídlami sú Launceston, Devenport a Burnie.


    Fl ra

    Flóra

    • Eukalyptus (700 druhov)

    • Akácie (600 druhov)

    • Prasličky, Orchideje, Baobab

    • Kangaroo Paw (klokania labka)


    Fauna

    Fauna

    • Unikátne zvieratá vďaka odľahlosti

      • Koala

      • Klokan

      • Vombat

      • Vakoveverica

      • vačica


    Fauna1

    Fauna

    • Vtákopysk

    • Tasmánsky čert


    Austr lia a nov z land

    • Nebezpečné zvieratá

      • Žralok biely

      • Krokodýl morský

      • Štvorhranka smrteľná

      • Hady (tajpan, pakobry) a pavúky (čierna vdova)


    Zauj mavosti

    Zaujímavosti

    • názov Austrália – z lat. australis (južný) – pochádza z povesti z 2. storočia o „neznámej južnej zemi“. Britský objaviteľ Matthew Flinders pomenoval Austrália ako Terra Australis a počas ciest holandských moreplavcov mala krajina názov Nova Holandicus


    Uluru

    Uluru

    • 350 km JZ od Alice Springs

    • Vystupuje z plošiny

    • Priemer 3 km

    • Výška 350m

    • Vyzdvihnutá troska súvislého pieskovcového podložia

    • Oxid železa

    • Obradné miesto


    Austr lia a nov z land

    • Lake Hiller

    • Wave rock


    Ve k koralov bari ra

    Veľká koralová bariéra

    • Korálový útes

      • cca 3000 ostrovov

      • viditeľná z vesmíru

      • najväčšia sústavakoralových útesova ostrovov na svete


    Nov z land

    Nový Zéland


    Austr lia a nov z land

    Formálny názov: Nový Zéland / maorsky Aotearoa

    Politický systém: Konštitučná monarchia a parlamentná demokracia

    Rozloha: 268 680 km2

    Počet obyvateľov: 4 173 460

    Hlavné mesto: Wellington (260 000 obyv.) 

    Iné významnejšie sídla:

    Auckland (895 000)

    Christchurch (310 000)

    Hamilton

    Najvyšší bod: Mont Cook 3764 m n. m.

    (južný ostrov) Ruapehu 2797 m (severný ostrov)

    Najdlhšia rieka: Waikato-425km

    Najväčšie jazero: Taupo 606 km2


    Austr lia a nov z land

    Hlavná časť Nového Zélandu leží na dvoch ostrovoch, nazývaných Severný a Južný ostrov a mnohých menších ostrovoch.

    Celková rozloha Nového Zélandu je 268 680 km².


    Ju n ostrov

    Južný ostrov

    Južný ostrov je najväčšia pevninská masa. Pozdĺžne je rozdelená Južnými Alpami s Mount Cook (3 754 m) – najvyšším vrchom Nového Zélandu.

    Na Južnom ostrove je celkovo 18 vrchov vyšších ako 3 000 metrov.


    Severn ostrov

    Severný ostrov

    Hoci je Severný ostrov na rozdiel od Južného poznačený vulkanizmom, je menej hornatý.

    Najvyšší vrch Severného ostrova Ruapehu (2 797 metrov) je aktívny vulkán.


    Mal ostrovy

    Malé ostrovy

    Najvýznamnejšie z malých obývaných ostrovov Nového Zélandu sú Stewart Island, Waiheke Island, ostrov v Aucklandskom Hauraki Gulf, Great Barrier Island, východne Hauraki Gulf a Chathamské ostrovy.


    Fl ra1

    Flóra

    15% krajiny je pokrytých domácimi lesmi.

    Podstatné plochy pôvodných lesov sú pod ochranou prírody, z časti v národných parkoch a z časti v takzvaných Forest Parks

    K najpozoruhodnejším stromom patria na severe Kauri.

    K veľkým stromom patria Podocarpaceae, ktoré sa vyskytujú v nízkych polohách oboch ostrovov, ako aj Nikau-Palme.

    V oblastiach s nízkymi zrážkami, obzvlášť na západe utvárajú krajinu dažďové pralesy.


    Austr lia a nov z land

    Kaury

    Nikau-Palme


    Fauna2

    Fauna

    Vďaka izolovanosti sa tu vyvinul jedinečný ekosystém, ktorého charakteristickým znakom bola pred polynézskou kolonizáciou neprítomnosť akéhokoľvek druhu suchozemských cicavcov, s výnimkou troch netopierích druhov

    Životný priestor druhov, ktorý je inde obsadený cicavcami, je zastúpený vtákmi.


    Austr lia a nov z land

    K vtákom neschopným letu patria kakapo sovovitý , kivi, sliepočka takahe , chriašteľ weka.

    Niektoré z týchto druhov sa vyskytujú iba na pobreží Nového Zélandu, kde sa nevyskytujú žiadne dravce.


    Austr lia a nov z land

    Pobrežie si delia rôzne druhy tučniakov ako napríklad tučniak modrý a tučniak hrubozobý s uškatcamiforsterovými a tuleňmi sloními.

    Pri pobreží sa dajú vidieť delfíny a veľryby.

    Nový Zéland patrí k jednej z mála krajín, v ktorých nežijú žiadne hady.

    Príchod prvých Maoriov a neskôr Európanov viedol vďaka zásahom ľudí do prírody a kvôli privezeným zvieratám k dvom veľkým vlnám vymierania.


    Austr lia a nov z land

    Ďakujeme za pozornosť


  • Login