Download
1 / 35
440 likes | 790 Views
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ Učebný materiál vznikol v projekte Moderná škola – základ úspechu v rámci inovácie obsahu, metód a foriem vzdelávania. FIODOR MICHAJLOVIČ DOSTOJEVSKIJ ZLOČIN A TREST. Mgr. Peter Beňo
E N D
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ Učebný materiál vznikol v projekte Moderná škola – základ úspechu v rámci inovácie obsahu, metód a foriem vzdelávania FIODOR MICHAJLOVIČ DOSTOJEVSKIJ ZLOČIN A TREST Mgr. Peter Beňo Stredná odborná škola podnikania, Veľkomoravská 14, Trenčín Trenčín 2014
Obsah Postavy KOMIX Č. 1 DEJ KOMIX Č. 2 Použitá literatúra Komix č. 1 a č. 2 sú vytvorené v súlade s ukážkami v čítanke pre 3. ročník gymnázia a stredných odborných škôl.
Som Raskoľnikov, študent, bol som u vás pred mesiacom. Prišiel som pre to isté... Pamätám sa, mladý pán, veľmi dobre sa pamätám, že ste tu boli. Starena chvíľu mlčala, akoby premýšľala, potom ustúpila nabok a ukazujúc na dvere do izby, pustila hosťa dopredu.
Doniesol som záloh! Nech sa páči, mladý pán. Čo si želáte? Neveľká izba, do ktorej mladý muž vošiel, nažlto vytapetovaná, s muškátmi a mušelínovými záclonami na oblokoch, bola v tej chvíli prežiarená zapadájúcim slnkom. „Aj potom bude možno takto slnko svietiť!...“akoby nedvojak prebleslo Raskoľnikovi mysľou a rýchlo sa poobzeral po celej izbe, aby si všetko čo najlepšie zapamätal.
Vybral z vrecka staré ploské strieborné hodinky. Na odklápajúcom sa viečku bol vyrytý glóbus. Retiazka bola z ocele. A koľko by ste dali za hodinky, AľonaIvanovna? Len si nič nenamýšľajte, mladý pán, za veľa nestoja.
Starena siahla do vrecka po kľúče a šla do druhej izby za závesom. Keď mladý muž ostal sám naprostriedku miestnosti, zvedavo načúval a v duchu si predstavoval, čo sa tam deje. Bolo počuť, ako odomkla bielizník. Tak teda kľúče nosí v pravom vrecku... Truhličky majú obyčajne také kľúče...
Nuž tak, mladý pán: ak vezmeme desať kopejok od rubľa mesačne, z pol druha rubľa treba zaplatiť za mesiac dopredu 15 kopejok. Za tie predošlé dva ruble treba dopredu zaplatiť ešte 20 kopejok. Spolu 30 kopejok. Nech sa páči! Akože! Už len jeden rubeľ 15 kopejok? Mladý muž sa viac neškriepil a vzal peniaze. Hľadel na starenu a neponáhľal sa odísť, ako keby ešte chcel dačo povedať alebo urobiť, akoby sám nevedel, čo by to malo byť...
Možno vám, AľonaIvanovna, čoskoro donesiem ešte jednu vec...striebornú...tabatierku...len čo ju dostanem nazad od priateľa. To si povieme potom, mladý pán. Ozaj a kde máte sestru?
Ale nič zvláštne. Len tak som sa opýtal. A vy hneď...Zbohom sa majte, AľonaIvanovna! A čože by ste s ňou chceli, mladý pán?
Božemôj! Aké odporné! Vari by som naozaj...nie, to je nezmysel, hlúposť! Vari by mi naozaj mohla zísť na um taká hrôza? Akej špinavosti je schopné moje srdce? Ani slovami, ani výkrikmi nevedel však vyjadriť svoje vzrušenie. Pocit nekonečného hnusu, ktorý mu zvieral a trýznil srdce ešte predtým, než sa vybral k starene, dosiahol teraz také rozmery a bol taký prenikavý, že nevedel, kam sa má pred svojou stiesnenosťou podieť.
Šiel po chodníku ako opitý...Keď sa obzrel, všimol si, že stojí pred pivničným výčapom, do ktorého sa vchádzalo rovno z chodníka dolu schodmi...Chcel sa napiť studeného piva, pretože svoju náhlu slabosť si vysvetľoval prázdnym žalúdkom. Všetko je to nezmysel! Jednoducho fyzická nevoľnosť! Ťfuj! A hoci si takto opovržlivo odpľul, bolo mu už veselšie, akoby sa nečakane oslobodil od nejakej ťarchy, a priateľsky sa rozhliadol po návštevníkoch krčmy.
Dobrý deň, voľačo som vám priniesol... Čo je to? A čo ste taký nervózny a bledý?
Strieborná...vecička...tabatierka...pozrite. No, na striebro to voľáko nevyzerá...
Rozopol si kabát a uvoľnil sekeru zo slučky, ešte ju však celkom nevybral, len si ju pravou rukou pridržiaval. Ruky mal úžasne slabé; cítil, ako mu čoraz väčšmi ochabujú a drevenejú. Mal strach, že sekeru neudrží a pustí...
Nesmel stratiť ani chvíľočku. Celkom vytiahol sekeru, zahnal a ňou oboma rukami, ledva si cítiac telo, a skoro bez námahy, bezmála mechanicky jej ju spustil obuchom na hlavu. Ako keby na to ani nevynaložil silu. Ale len čo sekera dopadla, sila sa hneď v ňom prebudila.
Zaliala ju krv ako z prevrhnutého pohára a telo sa zvalilo horeznačky. Odstúpil sa pred ním a ihneď sa aj nahol k jej tvári; bola už mŕtva. Oči mala vytreštené, akoby jej chceli vyskočiť, čelo aj celú tvár zmŕštené a znetvorené kŕčom.
Položil sekeru na dlážku vedľa mŕtvoly a hneď jej siahol rukou do vrecka usilujúc sa nezababrať si ruky tečúcou krvou – práve do toho pravého vrecka, z ktorého minule vyberala kľúče.
Pri tretej stene stál bielizník. A zvláštna vec, len čo začal skúšať, ktorý kľúč sa sem hodí, len čo počul jeho zarinčanie, akoby ním prebehol kŕč. Zrazu opäť zatúžil nechať všetko tak a odísť. Bola to však iba chvíľočka; odchádzať už nemalo zmysel.
Zrazu začul že v izbe, kde ležala starena, ktosi chodí. Znehybnel a stíchol zamretý. Všade však bolo ticho, pomyslel si, že sa mu hádam iba zamarilo. Vtom zreteľne začul tlmený výkrik alebo akoby dakto potichu a prerývane zastonal a stíchol...Uprostred izby stála Lizaveta s veľkým batohom v rukách a zmeravená, biela ani stena, akoby neschopná slova, hľadela na zabitú sestru.
Keď ho videla vybehnúť, zachvela sa ako osika, prebehla ňou triaška a tvár sa jej kŕčovito stiahla...
Zdvihla ruku a dívala sa mu zdesene priamo do očí, ešte stále nemo, ako keby nemohla lapiť dych.
Vrhol sa na ňu sekerou: ústa sa jej skrivili ľútostivo ako malému dieťaťu, ktoré sa dačoho začína báť, len upreto hľadí na strašidelný predmet a už sa ide rozplakať. A úbohá Lizaveta bola natoľko prostá, zarazená a na smrť prestrašená, že ani len nezdvihla ruku, aby si chránila tvár...
Úder dopadol na vrchhlavy ostrím, a zaraz preťal celú hornú časť tela takmer po temeno. Lizaveta klesla ako podťatá. Raskoľnikov úplne stratil hlavu, schmatol jej batoh, hneď ho však odhodil a utekal do predsiene.
AľonaIvanovna Starena, vdova po titulárnom radcovi. Je hlúpa, lakomá, požičiava peniaze za vysoké úroky. Je zlá a utláča iný život tým, že pri sebe mučí ako slúžku svoju mladšiu sestru.
RodionRaskoľníkov 23-ročný petrohradský vysokoškolák, ktorý je v zlej finančnej situácii. Hoci ho na diaľku podporovala mama so sestrou, musel prerušiť štúdium. Inak je veľmi inteligentný, píše odborné články a je zástancom teórie, že ľudí možno rozdeliť na dve skupiny: na silných a slabých. Silný človek (vzorom mu bol Napoleon) mohol podľa neho v rámci všeobecného dobra aj vraždiť. Aj Rodion sa pokladá za silného, preto sa rozhodne vyriešiť svoj finančný problém vraždou úžerníčky, ktorá nie je pre spoločnosť prospešná.
LizavetaIvanovna Sestra úžerníčky AľonyIvanovny. Pracuje u nej ako slúžka. Je presným opakom svojej sestry. Slušná, pracovitá, v spoločnosti obľúbená. Stane sa nečakaným svedkom vraždy svojej sestry, preto aj ona je Rodionom zavraždená. Práve pre neplánovanú smrť Lizavety začne mať Rodion výčitky svedomia, z ktorých nakoniec psychicky a fyzicky ochorie.
Soňa Marmeladová Dcéra opilca Marmeladova, dobrosrdečná, pre biedu jej rodiny sa stala prostitútkou. Rodion sa jej zverí so svojím tajomstvom. Pod jej vplyvom sa rozhodne, že sa k vraždám prizná polícii. Soňa s ním dobrovoľne odchádza na 8 rokov na Sibír, kam je Rodion odsúdený na nútené práce. Pod vplyvom jej sebaobetujúcej sa lásky nájde Rodion v duši pokoj a opäť sa v ňom obnoví viera v človeka.
Porfirij Petrovič Vyšetrovateľ-sudca, veľmi inteligentný, celý čas má tušenie, že zločin spáchal Raskoľníkov, no nemohol mu to dokázať, Rodion si dával veľký pozor, aby sa nepreriekol.
DEJ RodionRaskoľnikov bol chudobný petrohradský študent. Na štúdiách je vďaka pomoci svojej matky a sestry Dune. Nastane v ňom zlom, keď mu matka pošle list, že jeho sestra sa vydá za 45-ročného muža s dobrým spoločenským postavením. Vie, že to už nie je pomoc, ale obeť, a ťažko sa mu s tým žije. Navyše bol svedkom, ako na rodinu prostitúciou zarába predtým čisté, nevinné a nábožné dievča Soňa Marmeládová, ktorá má rád a ktorá bude mať rada jeho. Sonin otec prepil všetko, čo rodina mala, a nakoniec zomrel. Pochovali ho za peniaze, čo dostal Raskoľnikov od svojej matky. Rodine nezostali žiadne prostriedky. Soňa sa dozvie, že jej macocha je chorá na tuberkulózu a jej sestry zrejme čaká ulica práva tak ako ju. Sonin otec chodil s každou aspoň trochu cennou maličkosťou do zastávarne, ale aj tak nedokázal úžerníčky splácať vysoký úrok.
Aj Raskoľnikov bol jej zákazníkom a dostal upomienku za neplatenie úrokov. Starena nikomu nič dobré neurobila. Bola zlom pre celé okolie. Žila so svojou sestrou, ktorá bola naopak mierna a láskavá ku všetkým. Raskoľnikov musel štúdiá prerušiť, ale aj tak vynikal nad priemerom, dokonca mu vyšiel v odbornom časopise článok. V ňom ospravedlňuje právo silného jedinca v záujme dobrej veci zneškodniť človeka, ktorý škodí väčšej skupine ľudí. Rozdeľuje ľudí na napoleonské typy a na vši. Aj keď je chudobný, verí, že svet patrí silným jedincom, pre ktoré neplatia bežné morálne zásady. Aby sám sebe dokázal, že je tiež silný, zabije úžerníčku a nechtiac aj jej nevinnú sestru, ktorá sa stala svedkom vraždy. Nekradne však iba kvôli peniazom. Chce očistiť svet od úžery. „Nezabil som človeka, ale princíp!“ Neunesie ťarchu viny za zločin. Prizná sa polícii aj po Soninom prísľube, že ho bude sprevádzať na Sibír, kde si odpyká trest.
Použitá literatúra CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra, Bratislava: ENIGMA PUBLISHING, 2010. 366 s. ISBN 978-80-89132-93-5 DVOŘÁK, K.: Čítanka pre 3. ročník gymnázia a stredných odborných škôl, Bratislava: SPN – Mladé letá, s. r. o., 2011. 208 s. ISBN 978-80-10-02022-5 Obrázky sú prevzaté z filmového dokumentu: ZLOČIN A TREST (Преступление и наказание, Lev A. Kulidžanov, 1970)
