1 / 105

PhDr. Michal VALACH, PhD

PhDr. Michal VALACH, PhD. Sociálna prevencia. Čo je prevencia?.

Download Presentation

PhDr. Michal VALACH, PhD

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. PhDr. Michal VALACH, PhD Sociálna prevencia

  2. Čo je prevencia? Predchádzanie vzniku alebo možného vzniku zdravotných, sociálnych alebo iných problémov. V slovníku cudzích slov sa prevencia definuje ako „predchádzanie nežiaducim javom“, napr. chorobám, úrazom a pod., alebo ako ochranné opatrenie

  3. Zákony Sociálna prevencia je definovaná v zákone č.195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci a č.448/2008 Z.z. o sociálných službách Prevencia v rámci zdravotných problémov. Aktivity v oblasti prevencie drogových závislostí. AIDS,alebo prevencie kriminality. Zdravie zamestnanosť, drogová závislosť.

  4. V súčasnosti sa pojem prevencia najčastejšie spája s prevenciou v rámci sociálno - patologických javov a preventívnych opatrení, ktoré by mohli predchádzať ich prezentácii, alebo môžu viesť k obmedzeniu pri prehlbovaní alebo opakovaní daného sociálno-patologického javu.

  5. Pojem prevencia a neskôr v sociálnej práci sa začal používať najmä v súvislosti s prevenciou drogových závislostí a to popri postupnom kreovaní sociálnej práce. sociálna prevencia

  6. Komplexna definícia prevencie pre oblasť sociálnej práce jú vymedzila Levická (2001), ktorá charakterizovala prevenciu • ako činnosť na zabránenie niečomu v pozitívnom zmysle, • ako činnosť nasmerovanú na minimalizovanie antisociálnych problémov, ktoré sa vyskytujú v živote jednotlivcov, rodín, skupín, prípadne aj komunít.

  7. Levická (2001),prevenciu nazýva konaním, ktoré bráni vzniku týchto problémov. Strieženec (1996) v slovníku sociálneho pracovníka o prevencii píše: „Prevencia je praktická činnosť, založená na vedecky uplatňovaných opatreniach, ktoré smerujú k posilňovaniu a ochrane komplexnej sociálnej vyváženosti a je ju nutné uskutočňovať vo všetkých etapách života človeka.“

  8. Úrovne prevencie Všeobecne sú známe tri základné úrovne prevencie a to prevencia na úrovni • primárnej, • sekundárnej a  • terciárnej.

  9. Niektorí autori sa prikláňajú k novšiemu pomenovaniu jednotlivých úrovní, o členení prevencie na: • univerzálnu (zameranú na celú populáciu všeobecne ako aj na špecifické podskupiny) • selektívnu (zameranú na podskupiny v podmienkach vysokého rizika) • indikovanú (zameranú na jednotlivcov, ktorí prejavujú špeciálne znaky a symptómy, napr. prevencia sociálno-patologických javov.)

  10. Determinanty a funkcie prevencie Ciele prevencie ovplyvňuje niekoľko determinantov: • legislatívny rámec uplatňovania prevencie, • formulovanie obsahu preventívnych aktivít, • inštitucionálne zázemie, • zapojenie médií, využitie informačných technológií,

  11. 5. medzisektorová spolupráca, 6. odborný potenciál, vedomosti a zručnosti nositeľov preventívnych aktivít, 7. sieťovanie miestnych, regionálnych a národných, prípadne medzinárodných inštitúcií, 8. využitie ich odborného potenciálu a vlastných skúseností.

  12. Úrovne prevencie determinuje Samotný problém Sociálne prostredie Charakter subjektu, ktorý prevenciu vykonáva Vedomosti a zručnosti nositeľa preventívnych aktivít Cieľová skupina Prostriedky, formy a metódy prevencie Cieľ – čo chceme dosiahnuť prostredníctvom preventívneho pôsobenia

  13. Medzi základné funkcie prevencie patrí najmä: depistáž, plánovanie a projektovanie v rámci preventívnych aktivít, ich evaluácia, príprava a vzdelávanie nositeľov prevencie prostredníctvom špecializovaných programov formou tréningov a výcvikov, ale aj prostredníctvom poskytovania informačných materiálov, Uvedené determinanty ovplyvňujú aj samotné funkcie prevencie, ktoré by mali byť deklarované prostredníctvom politiky štátu.

  14. podpora, pomoc a poradenstvo pre inštitúcie, ktoré sa podieľajú pri realizácii preventívnych aktivít, • definovanie priorít, identifikovanie základných okruhov problémov,

  15. Základné úlohy - funkcie prevencie Definovanie priorít, identifikovanie základných okruhov problémov Dokumentovanie aktivít v oblasti prevencie Prehľad o realizácii aktivít na miestnej, regionálnej ale aj národnej úrovni Starostlivosť o odborný rast a vzdelávanie nositeľov preventívnych aktivít - realizátorov

  16. Sociálna prevencia – súvisiace pojmy Sociálny Sociálna sféra Sociálna núdza Hmotná núdza Životné minimum

  17. Sociálna prevencia Sociálna prevencia je predovšetkým sociálna pomoc, ktorá sa uskutočňuje prostredníctvom sociálnej práce, ktorá ma za cieľ získavať informácie o príčinách vzniku alebo možného vzniku sociálnej núdze a o potrebe poskytovania pomoci a sledovania účinnosti ich poskytovania.

  18. Pojmy Pojmovým vymedzením sociálnej sféry možno dospieť k záveru, že sociálna sféra zahŕňa vo svojom obsahu možnosti komplexného zabezpečenia potrieb v prospech jedinca a spoločnosti.

  19. Sociálna núdza je stav, keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, domácnosť, ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov alebo kontakt so spoločenským prostredím, vzhľadom na vek, nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu neprispôsobivosť alebo stratu zamestnania. Na účely Zákona o sociálnej pomoci – stav keď občan s ŤZP potrebuje zmierniť sociálne dôsledky ŤZP alebo ich prekonať za podmienok stanovených zákonom.

  20. Hmotná núdza Od 1. 1. 2004 (Zákon č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení a doplnení niektorých zákonov) – stav, keď príjem občana a fyz. osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú nedosahujú životné minimum a príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.

  21. Podmienky nároku Prijmi spoločne posudzovaných osôb nedosahujú sumu ustanovenú zákonom Nemožno občana zabezpečiť, alebo zvýšiť si príjem vlastným pričinením Nemožno zabezpečiť si základné životné podmienky vlastným majetkom Uplatnenie si zákonného nároku.

  22. Výška dávky • 60,50 eur pre jednotlivca, • 115,10 eur pre jednotlivca s 1 až 4 deťmi, • 168,20 eur pre jednotlivca s viac ako 4 deťmi, • 105,20 eur pre dvojicu, • 157,60 eur pre dvojicu s 1 až 4 deťmi, • 212,30 eur pre dvojicu s viac ako 4 deťmi.

  23. Príspevky Zvýšenie dávky pre tehotnú ženu →13,50 eur Príspevok na zdrav.starostlivosť → 2,00 eur Príspevok na bývanie jednotlivec → 55,80 eur Príspevok na bývanie pre viac os. → 89,20 eur Aktivačný príspevok → 63,07 eur Ochranný príspevok → 63,07 eur Dieťa navštevujúce školu → 17,20 eur

  24. Životné minimum Zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení a doplnení niektorých zákonov – spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze.

  25. Dávky Predstavuje tu najnižšiu peňažnú čiastku na ktorú sa osobe nesmie siahnuť, inak sa dostane do hmotnej núdze. → 194,58 eur pri plnoletej osobe → 137,74 eur pri ďalšej spoločne posudzovanej plnoletej osobe → 88,82 eur pri zaopatrenom neplnoletom dieťati

  26. DROGY Ako vlastne vyzerajú ? Objavujú sa v televízii, novinách, časopisoch. Vidíme ich zabavovať na letiskách a na uliciach našich miest. Sledujeme reportáže o ich ilegálnej výrobe a predaji. Ide o konkrétne látky- nech sú už vypestované v prírode, alebo vyrobené v laboratóriu. Majú rôzne účinky a užívajú sa rôznymi spôsobmi a aj rôzne vyzerajú.

  27. Rozdelenie drog Drogy sa dajú v zásade rozdeliť do štyroch skupín. Líšia sa medzi sebou vzhľadom, účinkami, priebehom závislosti, ale aj mierou rizika pre užívateľa. I. Skupina: Konopné drogy II. Skupina: Opiáty III. Skupina: Stimulačné látky IV. Skupina: Halucinogény

  28. Drogy V. Skupina: Psychotropné lieky. Konopné drogy- sem zaraďujeme drogy vyrobené z Konope- Marihuana slangovo tráva, mariška, gandža, hašiš, hašišový olej. Kanabinoidy konope poznáme už asi 5000rokov.Cisár Šen Nunng v roku 2737 odporúčal marihuanu na liečenie malárie. Hašiš do modernej doby importoval Napoleon.

  29. II. Opijáty Drogy s tlmiacim účinkom, pochádzajú zo surového ópia získaného z nezrelých makovíc ópiového maku. Patrí sem predovšetkým heroín v najrôznejších podobách. Názov pochádza z gréckeho opos-šťava V roku 1803 boli z ópia izolované alkaloidy narkotín a morfín. Po vynájdení striekačky v roku 1853 sa morfium začalo používať ako analgetikum.

  30. III. Stimulujuce drogy Rôznorodá skupina drog s prevažujúcim stimulujúcim- povzbudzujúcim účinkom. Patria sem predovšetkým kokaín, amfetamín, rôzne deriváty amfetamínu- pervitín, perník, extáza atď. Rastlina koka bola vyšľachtená v Strednej Amazónii 5000 rokov pred n. l. Do medicínskej praxe bol zavedený ako lokálne anestetikum.

  31. IV. Halucinogény Prírodné i syntetické látky, prevažujúcim účinkom je tu široké ovplyvnenie psychiky, hlavne nálady- halucinácie. Prírodné huba lysohlávka česká- sušené lysohlávky. LSD- syntetická látka.

  32. V. Psychotropné lieky Farmaká. Prvé sedatívne pôsobiace látky s brómom sa zaviedli do terapie v minulom storočí, za krátko sa opísali stavy závislosti dostali názov bromizmus. V roku 1903 sa dostal na trh Veronal v roku 1913 sa popísala závislosť Veronalizmus. Dnes sa dáva prednosť hypnotikám- Nitrazepan, Rohipnol, Fenmetrazima Dexfenmetrazin liečenie tučnoty.

  33. Ľahkédrogy Tieto drogy pozná každý z nás, ale malo kto ich pokladá za drogy. Dennodenne s nimi prichádzame do kontaktu a predsa si to neuvedomujeme Sú to: káva, cigarety, alkohol. Názov alkohol pochádza z arabčiny- al koh l znamená jemne rozptýlené pary. Nikotín indijanský čarodejníci si prví všímali omamné účinky tabaku.

  34. Sociálna prevencia z hľadiska sociálnej práce Sociálna prevencia je odborná činnosť, ktorú vykonáva erudovaný – graduovaný sociálny pracovník prostredníctvom špecifických metód a postupov v záujme zlepšenia kvality sociálneho života ( sociálne väzby, ekonomická stabilita, integrácia, zamestnanosť, voľný čas, resocializácia, optimálna socializácia, humanizácia, duchovný rozvoj ... ) jednotlivca, rodiny, skupiny alebo komunity.

  35. Sociálna prevencia – charakteristika pojmu • sociálna prevencia je všeobecnou prevenciou predovšetkým sociálno-patologických javov (Bubelíny, 2001) • podľa Zákona č. 194/1998 Z.z. o sociálne pomoci v znení Zákona č. 45/2004 Z.z. – sociálna prevencia je v prvom rade sociálna pomoc. Pričom sociálna pomoc sa uskutočňuje prostredníctvom sociálnej práce, ktorá ma za cieľ získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku alebo možného vzniku sociálnej núdze a o potrebe poskytovania sociálnej pomoci, voľbe a uplatňovaní foriem sociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich pôsobenia.

  36. Ciele sociálnej prevencie Predchádzať stavom sociálnej a hmotnej núdze a nepriaznivým sociálnym udalostiam. Eliminovať a zabraňovať vznik a šírenie sociálno – patologických javov. Poskytovať účinnú pomoc pri výskyte porúch psychického, fyzického sociálneho vývinu.

  37. Zabraňovať zhoršovanie, recidívam, odstraňovanie dôsledkov sociálno – patologického vývinu Poradenské, nápravné, výchovné, resocializačné pôsobenie na sociálne skupiny a jednotlivcov

  38. Ďalšie zameranie sociálnej prevencie • vytváranie priaznivých spoločenských podmienok v oblasti ekonomickej, sociálnej, kultúrnej, výchovno-vzdelávacej, v oblasti zamestnanosti, podmienok pre využitie voľného času, rastu životnej úrovne, duchovného rozvoja, humanizácie a skvalitňovania spôsobu života spoločnosti ako celku, sociálnych skupín, ako aj na socializáciu a sociálnu integráciu každého jednotlivca (Bubelíny, 1998).

  39. Na výkon sociálnej prevencie sú podľa Zákona o sociálnej pomoci vecné príslušné orgány miestnej štátnej správy – ÚPSVaR, orgány územnej samosprávy a neštátne subjekty.

  40. Vykonávanie sociálnej prevencie pre maloletého Výchova je vážne ohrozená Prezentujú sa poruchy správania Zanedbáva sa povinná školská dochádzka V prípade keď súd nariadil maloletému ústavnú alebo ochrannú výchovu Dopustil sa konania so znakmi trestného činu Týranie alebo pohlavné zneužívanie maloletého

  41. Sociálna prevencia pre plnoletého občana Ak bo výkon trestu podmienečne odložený Prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody Prepustenie zo zdravotníckeho alebo resocializačného zariadenia na liečbu drogových závislostí V prípade ŤZP a občanov s nepriaznivým zdravotným stavom Pri sociálno – ekonomických problémoch a prezentovaných sociálno – paologických javoch

  42. Formy sociálnej prevencie Medzi formy sociálnej prevencie zaraďujeme nasledovné činnosti: Vyhľadávacia Nápravná Resocializačná Rehabilitačná Organizovanie výchovno – rekreačných táborov

  43. Vyhľadávacia forma Jednou zo základných foriem sociálnej prevencie je vyhľadávanie klientov, ktorí sa ocitli v hmotnej alebo sociálnej núdzi a bez pomoci, nie sú dostatočne schopní riešiť si vlastné problémy. Vyhľadávanie sa uskutočňuje v rámci terénnej sociálnej práce, ktorá sa vykonáva v prirodzenom sociálnom prostredí jednotlivca a to: Korešpondenčne Osobným kontaktom Prostredníctvom detských liniek záchrany lebo istoty

  44. Objekty vyhľadávacej činnosti Deti rodičov, ktorí si neplnia svoje rodičovské práva a povinnosti Maloletí s poruchami správania Maloletí pre ktorých treba zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť Dospelí – vhodní pre výkon náhradnej rodinnej starostlivosti

  45. Objekt vyhľadávacej činnosti Občania, ktorí potrebujú pomoc právnickej alebo fyzickej osoby ( prostitútky, bezdomovci ..) Ľudia so sociálno – ekonomickými problémami Ľudia so zdravotnými problémami Ťažko zdravotne postihnutí občania Osoby vyššieho veku

  46. Nápravná činnosť Pod nápravou činnosťou (kuratívna, korekčná) rozumieme odstraňovanie, zmierňovanie alebo neutralizovanie už vzniknutých sociálne negatívnych procesov a stavov. Nápravná činnosť môže okrem iného obsahovať aj výchovné : Sociálnej a hmotnej núdze Podpory fyzického, psychického a sociálneho vývinu Pomoc pri zlepšovaní a zabraňovaní zhoršovania sociálnych podmienok

  47. Výchovná činnosť Pod pojmom výchovná činnosť máme v tomto prípade na mysli cielené výchovné opatrenia zamerané na: • predchádzanie stavov hmotnej a sociálnej núdze • sociálne usmerňovanie a podporu fyzického, psychického a sociálneho vývinu • pomoc pri zlepšovaní a zabraňovaní zhoršovania sociálnych podmienok • zabraňovanie prehlbovania a opakovania porúch psychického, fyzického a sociálneho vývinu vtedy, keď už poškodenia a poruchy nastali.

  48. Rehabilitačná činnosť Obnova fyzickej výkonnosti na dosiahnutie primeraného začlenenia do spoločnosti. Cieľom je zmiernenie obmedzení a znižovanie závislosti jednotlivca od pomoci iných ( nezamestnaní, drogovo závislí .. )

  49. V súvislosti s rehabilitáciou je potrebné špecifikovať dve základné činnosti, a to • výchovnú rehabilitáciu • a profesijnú rehabilitáciu.

  50. Výchovná rehabilitácia a jej formy Výchovná rehabilitácia je odborná činnosť zameraná na socializáciu jedinca prostredníctvom pozitívnych výchovných a vzdelanostných zmien.

More Related