Čas dvadsiateho storočia

1. Čas dvadsiateho storočia Viera Dzadíková Lucia Šidelská

2. Zrýchľovanie vývoja Dynamika je znakom 20. storočia. Doprava: Zrýchlenie pohybu ľudí a tovarov K vlakom a automobilom pribudlo lietadlo Začiatok 20. stor. sa niesol v znamení experimentov v kozme Vývoj energetiky a prostriedkov na každodennú komunikáciu (telefón, fax, internet). Prudký rozvoj vedy a techniky (objavený spôsob fotografovania a využitie integrovaných obvodov). Exaktné a technické vedy spôsobili rýchly vývoj armády za 2. sv. vojny a studenej vojny. Pokračovanie výskumu atómu- skonštruovaná vodíková a neutrónová bomba. Zdokonaľovanie optiky, elektrotechniky a elektroniky.

4. Druhá polovica 20. stor.- 1. umelá družica Zeme SPUTNIK vypustená na obežnú dráhu 4. októbra 1957

5. Nová technologická revolúcia Prelom 50-tych a 60-tych rokov : 3. priemyselná (vedecko-technická) revolúcia. Nový typ vedeckých technológii – počítače. Počítačová revol. – nahradzovanie ľudskej prac. sily - rýchlejšie vytváranie, uschovávanie a sprístupňovanie informácií 70-te roky: rozvoj biologických vied – rozvoj molekulárnej biológie - možnosť manipulovať s génmi vývin poľnohospodárstva, biotechnológií, medicíny, rozvoj výnosnosti poľnohosp. plodín

6. Nové objavy v medicíne: 1. Objav penicilínu 2. Antibiotiká 3. Transplantácie, operácie srdca 4. Objav nových smrteľných chorôb (aids, ebola...) Vírus eboly Prevratné trendy vo vývoji výrobných síl t.j. spojenie vedy a techniky si vynútilo nové spôsoby organizácie a členenia ekonomiky. Vznik nadnárodných integrácií umožňujúcich: 1. Projektovanie deľby práce 2. Zabezpečovanie surovín

7. Nové sociálne vzťahy Dochádza k zmene štruktúry vyspelých spoločností. Priemysel je vytláčaný terciárnou sférou – služby Začiatok 80- tych rokov prispievanie služieb k tvorbe HDP v USA viac ako priemysel a poľnohosp. spolu – znak najvyspelejších krajín sveta Koniec 70- tych rokov- zvýšenie nezamestnanosti (rast kriminality) = „problém tretieho sveta“

8. Zrýchľovanie nerovnomerností hospodárskeho vývoja a problémy súčasnosti Prvé desťročia po 2. svetovej vojne- najúspešnejšie obdobie svetových dejín v produktívnosti. 70. až 90. roky- spomalenie rastu, rozširovanie inflácie, rozpad hosp. systémov východoeurópskych štátov (vysoká nezamestnanosť) Rýchly hospodársky rast- priepasť medzi vyspelými a menej rozvinutými časťami sveta Problémy sa snažili riešiť medzinárodné organizácie (OSN a iné.) Logo OSN

9. Ekonomika a systém medzinárodnej hospodárskej spolupráce 1974- 1. ropná kríza prekonaná pomocou spoločných organizácií Ekonomika obnovená prostredníctvom OECD, v ktorej sa spojili európske aj neeurópske štáty (Kanada, USA, Japonsko, Austrália...) OECD- priamy nástupca výboru pre rozdeľovanie pomoci Marshallovho plánu To umožnilo technologický rozvoj štátov a využívaie ropných ložísk v Nórsku a Veľkej Británii Štáty združené v RVHP neboli také úspešné 60. a 70. roky Japonsko- 3. najmocnejšia hospodárska sila sveta

10. Politické premeny – pozitíva a negatíva 20. stor. sa nieslo v ideách sebaurčenia, rovnosti a slobody Parlamentná demokracia, medzinárodne uznané ľudské práva sa stali reálnym politickým programom Na začiatku 20. stor. bolo 44 samostatných štátov. Na konci 206. Vojny- max.- využitie technického pokroku spôsobilo, že boli dlhšie, krutejšie a ničivejšie. Prevraty a revolúcie boli častejšie a bezohľadnejšie. Faktory studenej vojny sa prejavujú ešte aj v 21. storočí

11. Spoločnosť a kultúra Rastúca produktivita práce vytvorila „voľný čas“ . Technologické inovácie umožňili masovú produkciu tlače, kníh, filmu, rozhlasu a televízie. Kultúra sa stala prístupnou širokým vrstvám obyvateľstva. Kultúra – masívne produkovaná veľkými spoločnosťami.

12. Ďakujeme za pozornosť