doc. JUD r. Ing. Ján Šebo, PhD.

1. Dizajnovanie PAYOUT fázyKonferencia INESS„OBMEDZENIE PRÍSTUPU K ÚSPORÁM V II. PILIERI – ÁNO alebo NIE?“ doc. JUDr. Ing. Ján Šebo, PhD. Bratislava, 27. január 2014 Ekonomická fakulta UMB v Banskej Bystrici „Tátopráca bola podporovanáAgentúrounapodporuvýskumu a vývojanazákladeZmluvy č. APW-0465-12"

2. Štruktúra prezentácie • Zmysel a cieľ systému SDS • Poznatky o krytí rizík v payout fáze • Poznatky o preferenciách jednotlivcov (dopyt) • Poznatky o ponukovej strane trhu

3. Zmysel systému SDS • Zmyslom je rozložiť riziká medzi domáci trh práce (I. pilier) a finančné trhy (II. pilier) • Systém SDS je len jednou (a menej významnou) časťou základného dôchodkového zabezpečenia • Príjem jednotlivca je tvorený viacerými zdrojmi (I., II., III. pilier, vlastné úspory, životné poistenie, a pod.) • Po dosiahnutí maturity bude systém SDS generovať max. 1/3 príjmu jednotlivca

4. Cieľ systému SDS • ADEKVÁTNOSŤ je ultimatívnym cieľom za existencie doplnkových cieľov: • nákladová efektívnosť, • bezpečnosť, • transparentnosť, • dostupnosť. • za tento cieľ SPORITELIA znášajú všetky riziká v akumulačnej fázea väčšinu rizík v payout fáze

5. Krytie rizík v payout fáze Antolín, P. 2008. Policy Options for the Payout Phase. Francúzsko : OECD Publishing, 2008.

6. Preferencie jednotlivcov • existuje úžitková funkcia spĺňajúca podmienku optimálnosti pri existujúcich preferenciách jednotlivca a obmedzeniach? • Konvenčná ekonomická teória hovorí o vyrovnávaní spotreby za podmienky akceptovania existencie rizika dlhovekosti (úmrtia) a „trpezlivosti“ pri siahaní na úspory • Krytie akého rizika preferujeme?

7. Preferencie jednotlivcov - spotreba • spotreba v starobe nie je konštantná (a ani rastúca) • mení sa štruktúra výdavkov (nevyhnutné, potrebné, voliteľné) • spotreba je do značnej miery ovplyvnená individuálnymi charakteristikami jednotlivca (zdravotný stav, rodinný status, a pod.) • téza „one-size-fits-all“ neobstojí a je nutné hľadať individualizované riešenia

8. Preferencie jednotlivcov - úspory • Ak by jediným rizikom jednotlivca bolo riziko dlhovekosti, potom by v akumulačnej časti investoval do nízko-volatilných nástrojov a v payout fáze by si kúpil doživotnú anuitu (a to v čase, kedy by očakávaná výnosnosť anuity bola vyššia ako priemerné zhodnotenie úspor) • sporiteľ však vníma čas (a teda riziko dlhovekosti) inak (netrpezlivosť zvyšuje mieru časovej preferencie) – hyperbolické diskontovanie • ale existuje aj iný motív jednotlivca: samotné úspory (financiallegacy, bequest) • samotné úspory (bez ich premeny na spotrebu) majú pre jednotlivca úžitkovú hodnotu • jednotlivec má motív kryť riziko dlhovekosti niekoho iného ako seba (koho?)

9. Ponuková strana trhu • môžeme očakávať konkurenciu? • (konkurencia zabezpečí maximalizáciu adekvátnosti) • budú si konkurovať poskytovatelia toho istého produktu? • (empirické poznatky hovoria o opaku) • poznáme parametre konkrétnej doživotnej anuity? • (len príklady zo zahraničia a odhady) • je existencia viacerých rôznorodých produktov naprieč celým spektrom finančného sektora riešením otázok individuálnej preferencie a konkurenčnosti prostredia?

10. Niekoľko postrehov (záver) • Mali by sme podporovať vznik anuitného trhu v SR? • určite ÁNO • Mal by tento trh vzniknúť práve v relatívne silne regulovanom prostredí systému starobného dôchodkového sporenia? • určite ÁNO • Mali by sme umožniť iba dva produkty (PV vs. anuita) a ich kombináciu? • určite NIE • Existujú aj iné produkty, ktoré by dokázali maximalizovať úžitkovú funkciu jednotlivca? • ÁNO (spojené anuity, zabezpečený termínovaný bankový vklad, miešanie produktov viacerých schém)

11. Ďakujem za pozornosť.