Olympijské hry

1. Olympijské hry História

2. Olympijské hry – čo o nich vieme? • Boli to súťaže pravidelne usporadúvané v starovekom Gréckuna ostrove Peloponéz v meste Olympia. • Organizovali ich raz za štyri alebo päť rokov v auguste alebo septembri. • Boli to vlastne oslavy na počesť gréckeho boha Dia (Zeus). • Skutočný pôvod hier je opradený mýtmi a legendami. • Prvá známa olympiáda sa konala v roku 776 pred Kristom.

3. Najstaršia história olympijských hier Antické olympijské hry sa konali od roku 776 pred našim letopočtom až do roku 393 nášho letopočtu. Roku 394 nášho letopočtu zakazuje olympijské hry Theodosius I.. V roku 426 bol vydaný rozkaz na zbúranie chrámov a sôch v Olympii. Dielo skazy bolo dokonané zemetraseniami v rokoch 522 a 551 nášho letopočtu.

4. Kto mohol pretekať na OLympijskýcH hrách? • Pretekať mohliiba slobodní občania gréckeho pôvodu. • Pretekať nemohlicudzinci, otroci, ženy. • Pre ženy sa v čase OH konali samostatné preteky v behu pri héraách.

5. Čo sa dialo pred Olympijskými Hrami? Pred OH poslovia z Olympie: • pozývali na účasť po celom antickom Grécku • oznamovali presný dátum konania hier • vyhlasovali boží mier - ekecheíriá. Pretekári sa museli dostaviť do Olympie mesiac pred začiatkom OH na intenzívnu prípravu spojenú s diétou.

6. Otvorenie olympijských hier Hry sa otvárali: • sprievodom pretekárov • slávnostnou prísahou pretekárov bohovi Diovi (Zeus) Jednotlivé preteky prebiehali pod dozorom hélládonikov (rozhodcov), najprv boli 2, neskôr ich bolo 9. Pôvodne trvali jeden deň a pozostávali len z jednoduchého behu na diaľku v štadióne. Od 7. storočia pred Kristom trvali OH päť dní.

7. Súťažné disciplíny, aké boli? Začínalo sa pri východe Slnka: 1-á disciplína:diaul(beh na dve dĺžky bežeckej dráhy - na krátke a dlhé trate), 2-á disciplína:palé (zápas), 3-ia disciplína:pygmé(pästný zápas), 4-á disciplína:pankration(kombinácia zápasenia a pästného boja) 5-a disciplína:pentatlon (päťboj, ktorý zahŕňal hod diskom, hod oštepom, beh, skok do diaľky a zápasenie). Neskôr sa k týmto disciplínam pridali: 6-a disciplína:preteky konských záprahov 7-a disciplína:jazdecké preteky Tieto súťaže sa konali na štadióne.

8. Ukončenie olympijských hier Na konci každej súťaže sudca ovinul čelo víťazovi červenou vlnenou páskou. Až v posledný deň hier víťazi, zhromaždení pod Diovým chrámom, dostali olivové koruny.

9. Byť víťazom olympijských hier Byť víťazom na olympijských hrách bola najväčšia pocta, akú mohol niekto dosiahnuť. Víťazi: • mali právo dať si postaviť v posvätnom háji v Olympii svoju sochu, • rodné obce im preukazovali čestné pocty.

10. Staroveké olympijské hry - historické dáta -

11. Najväčší rozkvet OH bol v 5. stor. pred Kristom. (klasické obdobie). V tom čase sa skladali aj ódy na víťaza (epiníkie). Od 3. stor. pred Kr. súťažili na OH aj pretekári negréckeho pôvodu z Egypta, Malej Ázie, Sýrie. Po ovládnutí Grécka Rimanmi (146 pred Kr.) nastal úpadok OH. K novému rozmachu došlo v 1.-3. stor., kedy hry podporovali rímski cisári. CisárNero sa sám aktívne na hrách zúčastnil. Pretekári gréckeho pôvodu boli v menšine, víťazili Sýrania, Feničania, Ilýri, Afričania, Babylončania. V 4. stor. OH upadali, ostro sa proti nim, ako pohanským hrám stavalo kresťanstvo, ktoré sa v tom čase stalo oficiálnym náboženstvom Rímskej ríše. Roku 393 či 394 po Kr. vydal cisár Theodosius prísny zákaz konania hier. Napriek tomu sa OH azda ešte nejaký čas konali, mali však iba lokálny charakter. Roku 426 boli na príkaz cisára zničené všetky budovy v Olympii.