Download
1 / 23
230 likes | 683 Views
Paraziticky žijúce živočíchy. Parazitické ploskavce a hlístovce. Endoparazity sa prostrediu prispôsobili svojou stavbou tela: dýchajú anaeróbne, majú redukovanú nervovú sústavu, zmyslové orgány, vo vnútri orgánov sa môžu prichytávať prísavkami a háčikmi, väčšina z nich sú hermafrodity.
E N D
Parazitické ploskavce a hlístovce • Endoparazity sa prostrediu prispôsobili svojou stavbou tela: • dýchajú anaeróbne, • majú redukovanú nervovú sústavu, zmyslové orgány, • vo vnútri orgánov sa môžu prichytávať prísavkami a háčikmi, • väčšina z nich sú hermafrodity.
Motolica pečeňová • Žije v pečeni a žlčovodoch dobytka, oviec a aj človeka. Je dlhá 20 – 30 mm a telo má sploštené. Na hlavohrudi má prísavky. Počas života prekonáva viac larválnych štádií a okrem hostiteľa sa viaže aj na medzihostiteľa. Pohlavne dozrieva v pečeni konečného hostiteľa. Jej oplodnené vajíčka sa výkalmi dostanú do vonkajšieho prostredia. Medzihostiteľom sa stáva slimák vodniak malý. V jeho tele prekonáva viaceré larválne štádia. Ako pohyblivé štádium opúšťa slimáka. Toto štádium je infekčné aj pre človeka.
Pásomnica dlhá • Dosahuje dĺžku až 10 m. Telo dospelého jedinca sa skladá z drobnej hlavičky, ktorá prechádza do krčka a neustále dorastajúcich článkov. Dýchajú anaeróbne a živiny prijímajú celým povrchom tela. Sú hermafrodity. Dochádza pri nich k samooplodneniu, pričom spermie jedného článku oplodnia vajíčka druhého článku. Posledné články plné oplodnených vajíčok sa dostávajú výkalmi z tela von. V zlých hygienických podmienkach sa potravou môžu dostať do tráviacej sústavy medzihostiteľa a nedostatočne tepelne upraveným mäsom sa môže nakaziť človek.
Hlístovce: mrľa ľudská • Je to drobný endoparazit (0,5 – 1 cm). Žijú v hrubom čreve a konečníku človeka. Pri nedostatočnej hygiene sa vajíčka z konečníka dostanú do tráviacej dutiny, kde dospievajú. Spôsobujú bolesti brucha, hnačky, nervozitu a anémiu. Liečba je midekamentózna.
Hlísta detská • Do tela hostiteľa sa jej vajíčka dostanú najčastejšie zle umytou zeleninou. Larvy putujú krvou do pľúc, dráždia dýchacie cesty a vyvolávajú kašeľ. Po prehltnutí sa vrátia do tráviacej sústavy, kde dospejú na pohlavne zrelé jedince. Samičky sú rovné, dosahujú dĺžku až 40 cm, na konci stočené samčeky majú iba 25 cm.
Svalovec špirálový • Je drobný 3 mm parazit, ktorý sa prenáša konzumáciou nedostatočne tepelne upraveného mäsa z ošípaných a diviny. Larva prechádza cievami z tráviacej sústavy do svalov, kde si vytvorí puzdro. Živí sa svalovými bunkami: môže spôsobiť smrť, liečenie je veľmi náročné.
Háďatka • Je to veľká skupina rastlinných parazitov. Ústa majú prispôsobené na vyciciavanie roztokov organických látok priamo z cievnych zväzkov rastlín. Rastliny nemajú dostatok živín, chradnú a hynú. Larvy niektorých háďatiek premieňajú zrno napadnutej rastliny na hrčku, kde dospievajú a produkujú veľké množstvo nových vajíčok.
Parazitické článkonožce: blcha ľudská • Larvy sa vyvíjajú mimo ľudského tela. Dospelý jedinec je parazitom človeka. Prenáša zo zvierat na človeka mnohé ochorenia. Pri cicaní sa choroboplodné zárodky dostávajú u infikovanej osoby či zvieraťa do krvi na zdravého jedinca.
Kliešť obyčajný • Jeho larvy napádajú plazy, vtáky a drobné cicavce. Dospelý samček sa živý rastlinnými šťavami, samička parazituje na živočíchoch so stálou teplotou tela. V ich slinných žľazách sa môžu nachádzať vírusy, ktoré spôsobujú kliešťovú encefalitídu (zápal mozgových blán). V ich slinách sa niekedy vyskytujú aj jednobunkové bičíkaté baktérie (borélie). Spôsobujú lymskú boreliózu, infekčné ochorenie, ktoré postihuje viaceré orgány. Kliešť patrí medzi roztoče (je to veľká skupina drobných pavúkovcov).
Voš detská • Je známych okolo 300 druhov. Samička počas svojho života nakladie okolo 300 vajíčok. Oplodnené vajíčka – hnidy prilepí pri korienkoch vlasov alebo chlpov. Larvy a dospelé jedince sa živia krvou. Voš šatová môže prenášať pôvodcu škvrnitého týfusu. Voš lonová sa prenáša pohlavným stykom a znečisteným prádlom. Po cicaní krvi na postihnutých miestach vznikajú charakteristické modré škvrny.
Ploštica posteľná • Živí sa krvou človeka. Cez deň sa ukrýva na suchých miestach. Dospelá ploštica dokáže hladovať až 140 dní. Ploštica posteľná patrí medzi bzdochy, preto ju možno identifikovať aj podľa zápachu.
Komár piskľavý • Paraziticky sa živia iba samičky. Cicajú krv živočíchov so stálou teplotou tela. Premnoženie komárov môžeme evidovať najmä po veľkých záplavách. Vtedy je nutné vykonať celoplošnú dezinsekciu. • Spomedzi 3500 druhov komárov ich 200 patrí k rodu Anophles, vo svojich slinných žľazách môžu prenášať pôvodcu malárie, ktorý je parazitický prvok z kmeňa výtrusovcov.
