Vedenie ľudí

1. Vedenie ľudí

2. vedenieľudí = motivovanie a ovplyvňovanie aktivít pracovníkov k plneniu stanovených cieľov vedenie je schopnosť presvedčovať iných, aby sa s nadšením snažili dosiahnuť stanovené ciele vedenie je proces, ktorým sa jedinec snaží ovplyvniť iných jedincov jedna z kľúčových schopností manažéra

3. Vedenie sa skladá zo štyroch prvkov: schopnosti využívať efektívne a zodpovedne moc, schopnosti pochopiť, že motivácia ľudí závisí od času a situácie, schopnosti inšpirovať, schopnosti pôsobiť takým spôsobom, ktorý prispieva k rozvoju priaznivej, motivujúcej klímy.

4. Nevyhnutným predpokladom vedenia je moc, resp. právomoc. • Moc – schopnosť jednotlivcov alebo skupín meniť názory ostatných členov alebo skupín – širší pojem ako právomoc. • Právomoc – právo vyplývajúce z funkčného miesta v OŠ a na základe toho ovplyvňovať podriadených.

5. Zdroje moci: Odmeňovanie: vychádza z vlády konkrétnej osoby nad zdrojmi, z možnosti zvyšovať plat a rozhodovať o povýšení Donucovanie: zdrojom je možnosť trestať či odmeňovať, používať pozíciu na prinútenie, aby vykonali nejakú činnosť Legitimita: je to moc, ktorá sa realizuje v súlade s pravidlami platnými pre danú organizáciu Referent: je závislý od osobnej charizmy jednotlivca, medziľudské vzťahy sú zdrojom moci pre takúto osobu Expert: moc pochádzajúca z vedomostí, je založená na uznávaní odborných vedomostí druhého Informácie: ide o informácie, ktoré napomáhajú predpovedať budúce správanie či budúce udalosti

6. Štýly vedenia založené na využívaní právomoci autokratický štýl, demokratický, resp. participatívny štýl, liberálny, voľný štýl, resp. štýl „voľnej uzdy“

7. Autokratický štýl vedenia vyznačuje sa uplatňovaním vôle vedúceho bez ohľadu na názory podriadených, na čo používa mocenské prostriedky vedúci sám rozhoduje, vydáva príkazy podriadeným a očakáva ich splnenie ide v podstate o jednostrannú komunikáciu zhora nadol na motiváciu vedúci využíva svoje postavenie, diferencované odmeňovanie a postih spolupracovníkov

8. Demokratický (participatívny) štýl vedenia charakterizuje ho obojstranná komunikácia medzi vedúcim a podriadeným vedúci je osoba s ústretovým prístupom k podriadeným (radí sa s nimi o navrhovaných rozhodnutiach, zvažuje ich názory) pomáha pri plnení povinností a potrebné korekcie diskutuje s podriadenými účasť podriadených využíva aj pri hodnotení a odmenách

9. Liberálny štýl vedenia vedúci zriedka využíva moc a spolupracovníkom ponecháva veľkú voľnosť v konaní spolieha sa na podriadených, že si sami stanovia alebo vo veľkej miere rozpracujú ciele svojej činnosti a prostriedky na ich dosiahnutie a zvolia aj postup ich realizácie pomáha podriadeným zaobstarať potrebné infoa zabezpečiť styk s vonkajším prostredím vystupuje ako reprezentant podriadeného kolektívu

10. Likertove štýly (systémy) vedenia Klasifikáciu štýlov vedenia ľudí na základe štúdia manažérov vypracoval americký profesor R. Likert. Systém 1 – exploatačno – autoritatívny štýl vedenia: vedúci sú vysoko autoritatívni a málo dôverujú podriadeným rozhodovanie sa odohráva výhradne na vrchole organizácie komunikácia sa určuje formou príkazov vyžaduje sa tvrdá disciplína pri plnení príkazov nie je záujem o iniciatívu a názory podriadených motivácia sa podnecuje pomocou strachu a trestov

11. Systém 2 –benevolentne – autoritatívny štýl vedenia prevahu má autoritatívna zložka, ale niektoré právomoci rozhodovania sa už delegujú umožňuje sa určitá komunikácia zdola nahor, vedúci má záujem o niektoré nápady podriadených pri delegovaných právomociach je silná kontrola motivuje sa pomocou odmien, ale aj pomocou strachu a trestov

12. Systém 3 – konzultatívny štýl vedenia vedúci dôverujú podriadeným do značnej miery, no nie celkom zvyčajne sa snažia ich myšlienky a nápady využiť politika a základné rozhodnutia na vrcholnej úrovni organizácie špecifické rozhodnutia sa delegujú na nižšie organizačné úrovne uplatňuje sa obojstranná komunikácia na motivovanie sa používajú odmeny, prípadne tresty

13. Systém 4 – participatívno – skupinový štýl vedenia vedúci úplne alebo vo veľkej miere dôveruje podriadeným participácia a poskytovanie rozsiahlej autonómie v rozhodovaniach nižším organizačným úrovniam podporuje sa obojstranná komunikácia na spoločnú prípravu dôležitých rozhodnutí komunikácia prebieha navzájom aj medzi manažérmi ekonomicky sa motivuje na základe spoluúčasti na stanovovaní cieľov a na ich plnení

14. Teória manažérskej mriežky (matice) R. Blake a J. Moutonová - mriežka určujúca mieru záujmu manažéra o úlohu (výrobu) a o pracovníkov. Prínosom teórie manažérskej mriežky je poznanie, že ľudí možno „trénovať“, aby sa stali vedúcimi typu (9, 9).

16. (1,1)Vedúci voľného priebehu - vyvíja minimálne úsilie smerujúce k vykonaniu práce. (9,1)Autoritatívny vedúci - koncentruje sa na splnenie úlohy, ale málo sa stará o rozvoj a morálku podriadených. (1,9)Vedúci spolku záhradkárov - sústreďuje sa na podporu zamestnancov a ústretovosť k nim, ale splnenie úloh nie je na prvom mieste tohto štýlu. (5,5)Kompromisný vedúci - jeho cieľom je primerané plnenie úloh a uspokojujúca morálka. (9,9)Tímový vedúci - podporuje produkciu a morálku koordinovaním a spájaním pracovných aktivít.

17. Teória premenného správania poskytuje možnosť porozumieť správaniu pri vedení ľudí v súvislosti s rozhodovaním Róbert Tannenbaum a Warren Schmidt spôsoby vedenia uvedené vľavo charakterizujú manažérov, ktorí si udržujú vysokú mieru kontroly, zatiaľ čo spôsoby vedenia uvedené vpravo charakterizujú manažérov delegujúcich rozhodovacie právomoci

19. podľa teórie budú efektívnymi vedúcimi tí, ktorí sa prispôsobia, t. j. tí, ktorí môžu delegovať právomoci efektívne, pretože zvažujú svoje vlastné schopnosti, schopnosti podriadených a ciele, ktoré majú byť dosiahnuté vedúci by nemali voliť ani prísne autokratický, ani demokratický štýl, ale pri riešení rozličných situácií by mali byť dostatočne pružní

20. Faktory, ktoré môžu ovplyvniť manažérsky štýl: sila manažérskej osobnosti – hodnotový systém manažéra, dôvera k podriadeným, sklon k štýlu vedenia, pocit istoty v niektorých situáciách sila podriadených – môžu ovplyvniť vedúceho (napr. ochota prevziať zodpovednosť a pod.) situačné sily – hodnoty a tradície organizácie, efektívnosť práce podriadených ako celku, charakter problému, možnosť bezpečného delegovania právomoci, časový tlak

21. Faktory ovplyvňujúce efektívnosť vedenia

22. Osobnosť – jedinečná kombinácia psychologických rysov, ktoré sú typické pre určitú osobu Hlavný prínos poznania osobnosti je spojenie charakteru osobnosti s prácou. Manažér môže uplatňovať špecifický prístup k zamestnancom. Typológia osobnosti MBTI (Myers-Briggs Type Indicator) Hodnotia sa 4 kategórie: Sociálne vzťahy (introvert – extrovert) I-E Preferencia zhromažďovania údajov (zmyslový – intuitívny) S-N Preferencia spôsobu rozhodovania (citlivý – premýšľavý) F-T Štýl rozhodovania (vnímajúci – usudzujúci) P-J Osobnosť manažéra

23. Kombinácia kategórií -> 16 typov osobnosti ISTJ ISFJ INFJ INTJ 11,6 % 13,8% 1,5% 2,1% ISTP ISFP INFP INTP 5,4% 8,8% 4,3% 3,3% ESTP ESFP ENFP ENTP 4,3% 8,5% 8,1% 3,2% ESTJ ESFJ ENFJ ENTJ 8,7% 12,3% 2,4% 1,8%

24. INFJ – Kľudný, presvedčivý, svedomitý, odhľaduplný. Títo ľudia sú úspešní vďaka svojej vytrvalosti, originalite a ochote robiť všetko, čo je potrebné. Sú často cenení pre nekompromisné postoje. ESTP – Priamočiarý až necitlivý. Títo ľudia uprednostňujú fakty, neznepokojujú sa a neponáhľajú sa. Zaujímajú sa o všetko, čo sa deje okolo. ISFP – Citlivý, láskavý, mierny, nesmelý, kľudný, priateľský. Títo ľudia nemajú radi nesúhlas a snažia sa takej situácii vyhnúť. Sú lojálni a často sa neponáhľajú, aby niečo urobili. ENTJ – Priateľský, úprimný a rozhodný. Zvyčajne schopný vo všetkom, čo vyžaduje zdôvodnenie a inteligentnú diskusiu.

25. Model 5 faktorov (Big Five) Extrovertnosť – miera toho, ako je jedinec spoločenský, komunikatívny, asertívny. Príjemnosť – miera dobrosrdečnosti, vzťahu k spolupráci a dôveryhodnosti. Svedomitosť – miera zodpovednosti, spoľahlivosti, vytrvalosti. Emocionálna stabilita – miera toho ako je jedinec kľudný, nadšený a istý. Otvorenosť voči skúsenostiam – miera predstavivosti, umeleckej citlivosti a intelektu.

26. Roly manažérov Rola – sústava systematicky vzájomne súvisiacich a pozorovateľných správaní sa, ktoré patria k určitému povolaniu alebo postu. Henry Mintzberg interpersonálne roly - manažér nimi buduje interpersonálne kontakty informačné roly - charakterizujú manažéra ako človeka, ktorý informácie prijíma a prenáša rozhodovacie roly – patria medzi najdôležitejšie, nakoľko prijaté rozhodnutia ovplyvňujú stupeň realizácie vytýčených cieľov

27. Interpersonálne roly manažér vedúci reprezentuje organizáciu, alebo jej časť manažér vodca usmerňuje a koordinuje činnosť podriadených, aby plnili ciele organizácie manažér spojka zaisťuje interakciu v podniku, rozvíja potrebné vzťahy medzi jednotlivcami a skupinami vo vnútri organizácie a smerom von

28. Informačné roly manažér monitor sleduje riadenú jednotku a jej okolie, aby mohol identifikovať zmeny, problémy a informovať o nich zainteresovaných pracovníkov manažér šíriteľ informácií prenáša informácie podriadeným, ktorí by sa k nim nedostali, ale sú potrebné manažér hovorca sa sústreďuje na externú komunikáciu mimo organizačnej jednotky

29. Rozhodovacie roly manažér podnikateľ má pracovať tak, aby realizoval potrebné zmeny ovplyvňujúce podnikateľskú úspešnosť organizácie manažér riešiteľ porúch reaguje na možné tlaky, zmeny a zaisťuje ich riešenie (štrajk, prepúšťanie...) manažér alokátor zdrojov je zodpovedný za efektívne umiestnenie zdrojov v podniku manažér rokovateľ vystupuje ako zástupca podniku, koná v jej záujme

30. Manažérske schopnosti Odborné Interpersonálne Koncepčné Diagnostické Analytické Sociálno - kultúrne a etické zvyklosti Ekonomické Legislatívne

31. Fiedlerova teória efektívneho vedenia • predpokladá, že ľudia sa stávajú vedúcimi nielen preto, že majú požadované vlastnosti, ale aj v dôsledku pôsobenia rozličných faktorov - aj vzťahov medzi pracovníkmi. • kritické dimenzie situačného vedenia, ktoré pomáhajú hľadať najefektívnejší štýl vedenia. Sú to: • moc pozície (funkcie), t. j. právomoc v organizácii - vedúci s jasnou a značnou právomocou môže omnoho ľahšie získať spolupracovníkov • štruktúra úlohy - úlohy jasné - ľahšie kontrolovať prácu podriadených a jednoznačne určovať zodpovednosť • vzťahy medzi vedúcim a členom skupiny - najdôležitejšia dimenzia, ovplyvňuje ju obľuba, dôvera a ochota podriadených nasledovať vedúceho.

32. ĎZP.