Slovenská medzivojnová poézia

1. Slovenská medzivojnová poézia autor: Štefan Kohári

2. VITALIZMUS • životný elán („elán vital“) – odtiaľ názov vitalizmus. • básnici oslavujú život, životodarnú aktivitu a činorodosť • nechcú sa vracať do minulosti, dôležitejšia je pre nich súčasnosť a budúcnosť. • ospevujú krásu ženy, • sú tu aj stopy poetizmu, najmä v princípe hry a hravosti • hlavný predstaviteľ Ján Smrek, básnik životného optimizmu, neúnavný hľadač lásky a harmónie.

3. Ján Smrek • Vlastným menom Ján Čietek, narodil sa v roľníckej rodine, vyštudoval základnú školu v Modre, kde sa národne uvedomuje. Po vojne tam absolvuje aj učiteľský ústav. • Už ako stredoškolák spolupracuje s Národnými novinami, počas prvej svetovej vojny narukoval ako vojak rakúsko-uhorskej armády. • Neskôr pôsobí ako redaktor, vydáva lit. časopis Elán, po r. 1948 istý čas nesmie písať. • Snažil sa o kultiváciu slovenčiny, odmietal snahy o československý jazyk. • Stredobodom jeho pozornosti bola žena ako symbol mladosti, krásy a základnej hodnoty života. • Jeho básne sú plné optimizmu. Poézia má podľa neho vyvolávať najmä pocity krásna a harmónie, má byť citová a muzikálna.

4. TVORBA Debutoval básnickou zbierkou Odsúdený k večitej žízni. Zbierkou sa prihlásil k symbolizmu a k básnickej tradícii Ivana Krasku – motívy smútku a pesimizmu. Cválajúce dni Touto zbierkou sa zaradil k vitalizmu: - oslava lásky, prírody, krásy sveta, vzdialené krajiny – radostné optimistický nálady, - básne sú plné životného elánu – ospevovanie mladosti, lásky a krásy. V tomto duchu aj ďalšie zbierky – Božské uzly, Iba oči, Zrno a básnická skladba Básnik a žena. Oslava ženy a ženskej krásy: básne Dievča v rozkvete, Mne dedinčanka stepilá, Balada čerešňových kvetov. BÁSNIK A ŽENA - najznámejšie dielo slovenskej ľúbostnej lyriky, - ide o rozsiahlu lyrickú poému – má znaky veršovanej poviedky (má formu dialógu medzi básnikom a neznámou ženou, ktorú básnik stretol jedného zimného dňa), - vedú spolu rozhovory o láske, poslaní poézie a živote, - skladba obsahuje päť kapitol- prvé štyri: ročné obdobie (zime, jar, leto, jeseň) + piata (stretnutie po desiatich rokoch).

5. Dnes milujem svoj deň (zb. Odsúdený k večitej žízni) Dnes milujemsvojDeň.Noc miloval som včera.Tak láskal somju, v rukách sa mi chvelaa sľubovala sen. Dnes objímamsa s Ránoma kým mi v oči hľadí,satážem ho, či idúešteľadyživota oceánom? Či hodno je už vstávať?Či čas už vypnúť plachtykráľovskejmojejstriebrobokej jachtya k Orientu plávať? Či vôbec duje pasát,čozaveziema k Tróji,či zdolám mečom, čo mi v ceste stojí,a môžem triumf hlásať? Hľa, milujemsvojDeňa najmä svoje Ráno!Ono dnes mlčí, zajtra však mazľúbaa povie svoje: Áno.

6. Cválajúce dni (zb. Cválajúce dni) Krasojazdcov sú stá, divákov milióny. Tie stá však jazdia ponad dómy, ponad parížsku NotreDame a preskakujú Oceán, ženú sa krkolomným cvalom, že nestihne ich ani Parom, chcú prelietať zo stálic na stálice, presedlať na Lucifera šiju, vôbec: vtopiť sa v dáky fenomén, možno: vo večnú energiu. • My mladí, jarí šarvanci, • ktorí sme život — svoju milú — • objali prvom pri tanci, • sme celým dúškom živí — • my sme tí jazdci diví! • Sedíme na paripách: • uháňajúcich dňoch, • a pevne držíme sa hrivy — • nič nevadí, že niektorý • pri skoku ponad piliere • oceľového mosta • drží sa už len chvosta. • Nemôžme znať, či nespadneme • a nezlomíme väz — • lež nechceme sa predsa vtopiť • v to driemajúce ľudské plemä, • v zakliaty živý les. Bujní žrebci, neosedlaní — nezasiahne ich blesk — ženú sa vpred, ženú sa vpred, kopyty rozbíjajú lebky a nechávajú za sebou dokaličené ľudské mŕtvoly. Stepilícowboyi nad konské hrivy sklonení sedia na pariacich sa chrbtoch a stískajú ich koleny kŕčovite. Hurrá, hurrá! Z cesty nám!! Pádime! Nevidíte?

7. Mne dedinčanka stepilá (zb. Cválajúce dni) Mne dedinčanka stepilá bezmála hlavu zmútila: čižmičky, sukňa riasavá — to dievča sa mi pozdáva! Závidím tomu šuhaju, ktorého rty jej bozkajú a ktorý štíhle bôčky jej objíma vôli po svojej. Ba repcem osud na celý, že cesty moje zavreli predo mnou raj i pôvab ten, v ňom žije vieska deň po deň. Banujem, že som halenu a strechu domu slamenú zamenil a šiel v iný kraj, kde obledol môj obličaj. Keď chladný vietor jesene horami u nás zastene, ja k našim idem s túžbami, by neboli mi neznámi. Mne hrdosť v očiach plápolá, keď vidím ten ľud dokola, tie silné, zdravé nevesty a devy plné prelesti. Ja každú rád by ospievať a každej rád by srdce dať, však jednej dám ho? — to je boj! –- ja rád mám všetky, Bože môj!

8. DAV-isti • skupina mladých, ľavicovo orientovaných slovenských intelektuálov, ktorá vznikla v roku 1922 v Prahe • združovali sa okolo časopisu DAV (1924-1937), ktorý viedol V. Clementis, neskôr L. Novomeský. • boli to zväčša študenti, socialisti zo Slovenska, v r. 1924 vydávajú Zborník mladej slovenskej literatúry. • Zaoberali sa otázkami umenia, filozofie, literatúry, kritiky aj politiky. • Členmi DAV-u boli: Laco Novomeský, Vladimír Clementis, Daniel Okáli, Andrej Sirácky, Ján Rob Poničana i.

9. Ladislav Novomeský (1904 – 1976) • pochádzal z rodiny krajčíra, gymnaziálne štúdiá absolvoval v Budapešti, neskôr učiteľský ústav v Modre, • okrem poézii sa venoval aj publicistike, redaktor Rudého práva, neskôr najvýznamnejšia osobnosť časopisu DAV, • v časoch SNP bol podpredsedom ilegálnej Slovenskej národnej rady, • v 50. rokoch obvinený z buržoázneho nacionalizmu a odsúdený na 10 rokov (jeho priateľa V. Clementisa popravili), po piatich rokoch väzenia oslobodený a očistený. • Neskôr pôsobí v Slovenskej akadémii vied a ako predseda Matice slovenskej. • Najvýznamnejšie zbierky: Nedeľa (1927), Romboid (1932), Otvorené okná (1935), Svätý za dedinou (1939), Pašovanou ceruzkou (1948)

10. Nadrealizmus • Nadrealizmus - niečo nad skutočnosť. • V 30. rokoch na Slovensku vystúpila skupina mladých básnikov, ktorí zareagovali na blížiace sa nové vojnové obdobie. • Vzbúrili sa proti dobe, snažili sa podať protest aj proti zastaralému básnickému umeniu. • Ich básňam zdanlivo chýbala logika, neobsahovali interpunkciu, rým, rytmus, básnické prostriedky, strofy. Snažili sa dať poézii novú tvár. • Opierali sa o javy podvedomia, o sen, fantáziu. • Medzi zakladateľov nadrealizmu patrí Rudolf Fábry - zbierka Uťaté ruky. Využíva momentálne nápady a približuje sa reči detských rečňovaniek. • Nadrealistická sedmička: Rudolf Fábry, Štefan Žáry, Vladimír Reisel, Pavol Bunčák, Ján Rak, Ján Brezina, Július Lenko

11. Rudolf Fabry (1915 – 1982) • Narodil sa v rodine strojníka, po absolvovaní gymnázia v Trnave vyštudoval kreslenie a zemepis v Prahe • Jeho činnosť bola predovšetkým žurnalistická – pôsobil v denníku Práca, či v časopisoch ako Život (šéfredaktor), Film a divadlo, neskôr Expres • Jeho prvá básnická zbierka Uťaté ruky sa všeobecne pokladá za signál nástupu nadrealizmu v slovenskej literatúre – ako svojskej podobe surrealizmu. • Najvýznamnejšie básnické zbierky: Uťaté ruky (1935), Vodné hodiny hodiny piesočné (1938), Ja je niekto iný (1946), Kytice tomuto životu (1953), Každý sa raz vráti (1964), Nad hniezdami smrti vánok (1969)

12. Uťaté ruky • časť – Prológ- napísané symbolisticky, prečiarknutie znamenalo, že takúto poéziu odmietal. • časť – Básne- už nadrealistické,- básne sú polytematickéa polysématnické- básne sú, okrem jednej, všetky napísané voľným veršom. LA FEE DE LA MER A ADNRE BRETON • časť – Prietrž-automatické texty,-venované Appolinairovi. SMRŤ SLÁVIKOM A PINKAVKÁM • časť - Fair Play- nadrealistické básneň POKAZENÝ PÍSACÍ STROJ Za cenu umenia vzdávame sa umenia

13. La feedelamer Rozkvitnuté mŕtvoly s hračkami studenšími než ľadovcevšetkýchPanien v oleji Rozkvitnuté mŕtvoly v arzeniku osvetlené jej príliš červenými nechtami osvetlené jej ústami presvietenými jak kandis pre miláčka v zoo jej ramenáako revolver jej prsiaako reklama jej chod akomasakraArabov jej slnceako oči jej trup akokorzická dýka jej pánev tvrdšia než moje zuby jej panoptikum akopapierovina jej bozkako parník na Zambezi jej stehnáakoklietka jej pätaakostratený syn alebo cudzoložné historky z biblie jej päť P ako intenzita jej teplo akodôvernosť jej rečmojareč jej les keď klame moje zrkadlo môj úžas

14. Pokazený písací stroj bledé súmraky ja a ty skvelá cigánka podobáme sa kokainu bledší než jej srdce záhradky moja záhradka do vašich zubov sny bižutéria v mliekárni občas bolí

15. Katolícka moderna • Vytvorili ju v tridsiatych rokoch 20. storočia mladí autori, kňazi, ktorí sa združili okolo františkána Rudolfa Dilonga. • Za programové vystúpenie básnikov katolíckej moderny sa považuje Antológia mladej slovenskej poézie, ktorú Dilong zostavil v roku 1933. • Základnou myšlienkou bolo heslo: služba Bohu, cirkvi, národu, ich poézia vychádzala z náboženských a národných hodnôt. • Spracúvali aj tematiku návratov do detstva, motív vojny, mlčania a poézie, kontrast svetla – tmy, využívajú náboženskú terminológiu. • Svoju tvorbu uverejňovali najmä v časopise Kultúra. • Boli pozitívne naklonení vláde vo fašistickom slovenskom štáte počas 2. svetovej vojny, z tohto obdobia pochádza aj väčšina ich zbierok. • Po roku 1948 časť básnikov emigrovala a časť prestala tvoriť, alebo bola vo väzení. • Autori: Rudolf Dilong, Pavol Gašparovič Hlbina, Janko Silan, Ján Harant, Andrej Žarnov. Ich nasledovníkmi boli Pavol UšákOliva či SvetloslavVeigl.

16. Rudolf Dilong (1905 – 1986) • Pochádza z rodiny plátenníka, od dvoch rokov sirota, v roku 1920 sa stal členom františkánskej rehole, neskôr katolícky kňaz. • Spolupracoval s viacerými literárnymi časopismi, vyznával ľudácky nacionalizmus a katolicizmus, ktoré sú prítomné aj v jeho tvorbe, ovplyvnený bol však aj surrealizmom a tvorbou slovenských nadrealistov. • Počas 2. svetovej vojny pôsobil pri armáde ako vojenský kňaz. • Po vojne emigroval do Talianska, neskôr do Argentíny, kde bol duchovným vo františkánskom kláštore. • Najvýznamnejšie básnické zbierky1933 Dýchajte lazy! 1934 Hviezdy a smútok 1935 Helena nosí ľaliu 1936 Mladý svadobník 1939 Na Hlinkovu gardu 1939 Gardisti, na stráž 1942Hanička1942 Vojna 1944 Plač

17. Po jari Raz opŕcholkvet na jabloni,máj nezastavil sivých koní.Za hory rok za rokombeží,niekomumladosť v hrobe leží.Od koho pýtať pozdrav z domu?Jar pieseňposiela a nevie komu.Života radosť, tak satvojazmena stane,lež človek volá jarou život svoj, kým neustane.

18. Mŕtvej matke Volám ťa, matko, z hrobu von,kde si mi lásku dala!Stratilsomvšetko, keď si kolembalapohrebný zvon.Bože, môjsmútokvečne trvá,ty, matko prvá,kde si mi lásku dala!S modlitbou dlhoblúdim v poli,kde spíš a nietťa,akoma srdce bolí,jak malé dieťaa čakámblaženosťa cesty mi len tvoje kroky zdobia,príďnavštíviťmazozáhrobia,príď, milý hosť.Koľko je hodín, kto mi povie?Prírodoublúdibielydym,bez sna a bez vidínustávajú mi ubolené oči,len čiernychvtákovcítim, ktovie,prečo si posadali na úbočí? Teraz je noc a ja ti píšem,ako mi srdce kvapkákrvou,akésúhviezdypreúbohéa ty si poslednou a prvou,čo vyšla na oblohea skorej, než si zaplakalana kraji našich hrobov,noc, iba noc tu čierna stálaa počula nás plakaťoboch.Tma ťažká padá mi do rany,hviezdysaopäť schovalia jasapýtamnačosom tu živý?Mesiac je vyčerpaný,vietor je pomalý,ale tým viacej bolestivý.

19. Za múrmi kláštora II. • V noviciáte izbupodobnú mám väzeniu:kľakátko, kríž, stôl, posteľ,tak málo potrebné je k spaseniu,ach, málo potrebné je k spaseniu,abych do nebadošiel.Dnes Dismas z kríža dolu nestúpil,lež Kristus zadržal ho,Bože môj, ktorý si mavykúpil,čo bude so mnou? Hallo?Len kúsok vzduchu v túto celu,len kúsok vzduchu, čo mi oblok ulomí,len trochu vánku môjmu čelu,Ježišu Kriste, väzniteľu,otvor ten oblok, smutno mi!