Podenky a pošvatky hornej časti Torysy (Levočské vrchy). Čiastočné výsledky.

1. Podenky a pošvatky hornej časti Torysy (Levočské vrchy).Čiastočné výsledky. Peter Manko Katedra ekológie Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta humanitných a prírodných vied, Ul. 17. novembra, 081 16 Prešov, Slovenská republika; manko@unipo.sk

2. Úvod • Horná časť Torysy je charakteristická striedaním úsekov pretekajúcich relatívne málo narušeným vojenským výcvikovým priestorom (Vojenský obvod Javorina) a úsekov viac antropicky ovplyvnených (sídla, poľnohospodárstvo). • Výsledky výskumu v tejto časti môžu v budúcnosti poslúžiť na porovnanie zmien, ktoré sa pravdepodobne prejavia zmenou využívania územia • v roku 2006 Ministerstvo obrany SR odovzdáva územie pôvodným vlastníkom) • výstavba vodnej nádrže Tichý Potok, ktorá je plánovaná na najbližšie obdobie(uvažuje sa s ňou ako o výhľadovom zdroji pitnej vody (700 litrov za sekundu) pre oblasť Košíc a Prešova). • V tejto práci sme si dali za cieľ porovnať spoločenstvá podeniek a pošvatiek v jednotlivých častiach. • Zároveň nadväzujeme na prieskum realizovaný v nižšej časti toku (Manko a Koščo, 2004).

3. Torysa • pramení v nadmorskej výške 1100 m n.m. v Levočských vrchoch • preteká Spišsko-šarišským medzihorím • územie je tvorené flyšovými štruktúrami, čo má za následok vysokú eróziu a rozkolísanosť prietokov • v Košickej kotline v nadmorskej výške 179 m n.m. sa po 128 km vlieva do Hornádu • plocha povodia je 1349 km2 • z pravostranných prítokov je najvýznamnejší Slavkovský potok, z ľavostranných Ľutinka a Delňa • režim odtoku je snehovo-dažďový (akumulácia zrážok v zimných mesiacoch (november) december – január), prietokové maximá sú v mesiacoch marec – apríl • priemerné ročné prietoky 5-8 m3.s-1, minimálne 0,5 m3.s-1 maximálne 110 m3.s-1 (?) • lesnatosť povodia v hornej zóne je 50%, v dolnej zóne 30%

6. Záujmové územie • nachádza sa v hornej časti toku nad obcou Tichý Potok • pramenná oblasť je vo Vojenskom výcvikovom priestore Javorina • antropické vplyvy sú tu minimalizované na regulovanú ťažbu dreva • rieka tu tečie zalesneným územím • ďalšia časť preteká mimo výcvikového územia • je ovplyvnená sídlami Torysky a Nižné Repáše • okolie toku je nezalesnené • pod sútokom s Oľšavicou znova tečie cez VVP • zalesnené územie • ďalší výdatný ľavostranný prítok Škapová • nad obcou Tichý Potok Torysa definitívne opúšťa VVP

7. 1 5 4 2 3

8. Lokality • Lokalita č. 1: pod prameňom, 1050 mnm • 49°06´27N 020°39´02E • Zatienenie 75%; š=1,5-2m; h=0,15-0,25m • Lokalita č. 2: Javorina, 950 mnm • 49°07´04N 020°38´58E • Zatienenie 90%; š=3,5-4m; h=0,20-0,30m • Nad lokalitou aktuálna ťažba a sťahovanie dreva • Lokalita č. 3: Torysky, 830 mnm • 49°06´03N 029°40´00E • Zatienenie 70%; š=3-4m; h=0,30-0,50m • Fixované brehy a dno (makro+megalitál) • Lokalita č. 4: Nižné Repaše, 730 mnm • 49°06´01N 020°43´22E • Zatienenie 5%; š=5-8m; h=0,25-0,35m • Lokalita č. 5: Tichý Potok, 530 mnm • 49°09´03N 020°46´28E • Zatienenie 0%; š=7-10m; e=0,3-0,5m

9. Substrát

10. vzorky sme odoberali v mesačných intervaloch uvádzame dosiaľ spracované výsledky z februárových, marcových, aprílových, júnových a septembrových odberov zo všetkých typov habitatov sme odoberali niekoľko (prevažne 3) replík (0.25 * 0.25m), veľkosť oka siete 350 mikrometrov pre možnosť porovnania našich údajov so staršími údajmi sme stanovovali formalínovú hmotnosť uvádzame priemernú abundanciu a biomasu autekologické charakteristiky podľa Šporku (2003) štrukturálne a kvantitatívne charakteristiky spoločenstiev podľa Lososa et al. (1985) Materiál a metódy

11. Výsledky • Podenky • 4 čeľade: Baetidae, Heptageniidae, Leptophlebiidae a Ephemerellidae • zatiaľ 10 druhov • druhová pestrosť od prameňa spočiatku klesala, potom znova stúpala • na všetkých lokalitách tvorili podenky najvyšší percentuálny podiel počtov (56,5% až 70,7%) • podiel na biomase bol menší, zvyšoval sa po prúde (20,1% až 49,4%) • priemerné hodnoty abundancie sa pohybovali v rozmedzí 882 ex.m-2 až 2139 ex.m-2 • priemerné hodnoty biomasy od 1086 do 3702 ex.m-2 • tendencia rastu po prúde bola výraznejšia u biomasy ako u abundancie • zástupcovia patrili ku gildám spásačov–zoškrabávačov a zberačov-zhŕňačov,  k r-stratégom, väčšinou indikujúcim oligosaprobitu

12. Výsledky • Pošvatky • 5 čeľadí: Taeniopterygidae, Nemouridae, Leuctridae, Perlodidae a Perlidae • zatiaľ 22 druhov • druhová pestrosť spočiatku stúpala, po vrchole na lok. 3 došlo k výraznému poklesu • tiež na každej lokalite eudominantné (11,2% až 16,8%) • Oproti podenkám sa podiel na biomase po prúde zmenšoval (30% až 9,1%) • dosahovali abundanciu 203 až 418 ex.m-2 • priemerné hodnoty biomasy 685 až 2594 mg.m-2 • okrem najnižšej lokality bol ich podiel na celkovej biomase vždy väčší ako podiel abundancie • až na výnimky patrili zástupcovia pošvatiek k r-stratégom, okrem spásačov–zoškrabávačov a zberačov-zhŕňačov sme zaznamenali aj zástupcov drvičov-kúskovačov a predátorov. Druhy patrili ku xeno- a oligosapróbnym.

13. Rozdiely medzi radmi • najvýraznejšie v priebehu druhovej pestrosti (takmer opačne) • v priebehu hodnôt abundancie a biomasy po prúde • (v sezónnom priebehu hodnôt abundancie, biomasy, druhovej pestrosti) • (v reakciách na stresové faktory) • …

14. Ďakujem Vám za pozornosť! Príspevok vznikov aj vďaka grantu Vega č. 1/3273/06