1 / 22

Perspektívy rozvoja cukrovarníckeho priemyslu v programovacom období 2014 – 2020

Perspektívy rozvoja cukrovarníckeho priemyslu v programovacom období 2014 – 2020. Ing. Dušan Janíček podpredseda SCS. Slovenský cukrovarnícky spolok. Záujmové združenie právnických osôb

celina
Download Presentation

Perspektívy rozvoja cukrovarníckeho priemyslu v programovacom období 2014 – 2020

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Perspektívy rozvoja cukrovarníckeho priemyslu v programovacom období 2014 – 2020 Ing. Dušan Janíček podpredseda SCS

  2. Slovenský cukrovarnícky spolok • Záujmové združenie právnických osôb • prezentácia slovenského trhu s cukrom štátnym, samosprávnym a iným orgánom verejnej správy Slovenskej republiky, záujmovým a profesijným združeniam a verejnosti • Sleduje štatistiky spotreby cukru v Slovenskej republike z domácich zdrojov a z dovozu • presadzuje oprávnené záujmy členov Spolku v Slovenskej republike i v zahraničí

  3. Považský cukor a.s. Trenčianska Teplá(Nordzucker) • založený: 1901 • súčasná výrobná kvóta: 68 478,5 ton • denná spracovateľská kapacita: 5 800 ton

  4. Slovenské cukrovary s.r.o., Sereď(AGRANA) • založené: 1907 • súčasná výrobná kvóta: 43 841 ton • denná spracovateľská kapacita: 4 600 ton

  5. Obdobie po vstupe SR do EÚ (1.5.2004):

  6. Obdobie po vstupe SR do EÚ: • SR vstúpila do EÚ s výrobnou kvótou 207 432 ton cukru • na Slovensku bolo v tom čase funkčných 5 cukrovarov (Dunajská Streda, Trenčianska Teplá, Sereď, Trnava a Rimavská Sobota) • pred cukrovarmi stála zložitá úloha – prispôsobiť sa konkurencii na trhu EÚ • bolo potrebné realizovať masívne investície s cieľom zvýšiť efektivitu a produktivitu práce, t.j. zabezpečiť rovnaký objem výroby pri zníženom počte výrobných jednotiek (od vstupu zahraničných investorov do r. 2006 investovali spoločnosti do rozvoja cukrovarníckej výroby viac ako 2 mld. Sk)

  7. Obdobie po vstupe SR do EÚ: • znameloďalšie uzatváranie kapacít neperspektívnych cukrovarov- v.r. 2004 ukončil svoju činnosť cukrovar v Trnave a o rok neskôr cukrovar v Rimavskej Sobote • na Slovensku zostali v tom čase 3 funkčné cukrovary (Dunajská Streda, Trenčianska Teplá, Sereď) • v roku 2006 vstupuje EÚ do reštrukturalizácie cukrovarníckeho priemyslu

  8. Realizáciareformy cukrovarníckeho priemyslu v EÚ:

  9. Zavedenie cukornej reformy v EÚ: • znamenala obrat o 180 ° • za odstúpenie od kvóty platila EÚ 730 EUR za každú tonu kvótovaného cukru • to využila spoločnosť Eastern Sugar a ukončila výrobu vo vysoko efektívnom cukrovare - Dunajská Streda v roku 2007 a Slovensko tak prišlo okrem iného aj o výrobnú kvótu v objeme 70 133 ton cukru • na Slovensku zostali dva funkčné cukrovary

  10. Ciele pôvodnej reformy z roku 2006: • zníženie výroby cukru v EÚ z 19 mil.t. na 13 mil.t • postupné znižovanie cien cukru o 36% a cukrovej repy o 42 % v priebehu 4 rokov • zníženie konečnej referenčnej ceny cukru na 404 EUR/t a konečnej referenčnej ceny cukrovej repy na 26,29 EUR/t pri cukornatosti 16 %

  11. Ciele pôvodnej reformy z roku 2006: • zosúladiť režim cukru (40 r. nezmenený) so systémom režimu jednotnej spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP), • zabezpečiť dlhodobo udržateľnú perspektívu výroby v rámci EÚ, • zlepšiť konkurencieschopnosť a trhovú orientáciu, cukrovarníckeho priemyslu • posilniť pozíciu EÚ v prebiehajúcich kolách rozhovorov s WTO.

  12. Hlavné nástroje reformy • dobrovoľný reštrukturalizačný režim (4 roky) financovaný odvodmi za kvóty • preventívne stiahnutie cukru z trhu pre prispôsobenie produkcie potrebám, založené na ročnej báze • možné finálne krátenie kvóty v roku 2010 v prípade nedosiahnutia cieľov reformy.

  13. Reštrukturalizačná schéma: • Reštrukturalizačná schéma je plne platná od roku 2006 • Pred reformou bol repný cukor vyrábaný v 23 z 27 • súčasných Členských štátov • Reforma mala za následok zatvorenie 83 výrobných závodov a stratu viac ako 22 tis. priamych prac. miest • Od roku 2008/09 produkuje cukor len 18 ČŠ • (PT, LV, SL, IE, BG sa vzdali 100% kvóty) • Výrazné zníženie v 6 ČŠ (FI, SK, HU, EL, IT, ES) • Koncentrácia produkcie • ~75% kvóty vo FR, DE, PL, UK, NL a BE

  14. Prehľad znižovania kvóty EÚ v jednotlivých HR • 2006/2007 : 1469 612.5 t • 2007/2008 : 708 767.1 t • 2008/2009 : 3333 794.6 t • 2009/2010 : 261 189.8 t • SPOLU : 5 773 364 t • CIEĽ : 6 000 000 t

  15. Vývoj kvót v SR počas reštrukturalizácie

  16. Výrobacukru v tonáchSugar Production in tons

  17. Spracovaná cukrová repa v tonáchProcessedsugar beet in tons

  18. Počet pestovateľovNumber of Growers

  19. Rozhodnutím Rady ministrov EU zo dňa 26.06.2012 sa uplatňovanie súčasne platného trhového poriadku, vrátane nástrojov na reguláciu trhu EU ukončia už v h.r. 2016/2017 • To znamená, že na stabilizáciu sektora a prípravu ostáva menej času, keďže ukončenie sme predpokladali v h.r. 2019/20 • V záujme zachovania existujúcich pracovných miest, ktoré tento sektor vytvára, bude nevyhnutné intenzívne pracovať na budovaní konkurencieschopnosti a zvýšení efektívnosti výroby cukru, ako aj cukrovej repy a príprave cukorného sektoru na liberálny trh Cukorná vertikála na Slovensku po ROKU 2013

  20. Problémy sociálneho dialógu • Veľkou prekážkou je politizácia odborov. Nezávislosť odborov má byť základným pilierom ich činnosti. • Zamestnávatelia očakávajú vyššiu kompetentnosť podnikového výboru ZO OZ, rozhodnosť, schopnosť postaviť sa za podpísanú kolektívnu zmluvu a dohodnuté podmienky vhodne komunikovať svojej členskej základni. • Možným problémom je očakávaná generačná obmena odborníkov v sektore, ktorá nesie so sebou určité riziko, keďže odborné školstvo nie je pripravené na vzniknutý stav a nezabezpečuje prísun nových odborných pracovníkov

  21. Budúcnosť sociálneho dialógu v období 2014 - 2020 • Situácia v oblasti sociálneho dialógu na Slovensku sa momentálne zdá byť uspokojivá pre všetky strany • Prípadné zlepšenia zo strany zamestnávateľov by mohli byť v oblasti komunikácie s odbormi (vytvoriť si pevný partnerský vzťah a prestať sa navzájom vnímať ako oponentov) • Prípadné zlepšenia zo strany odborov by sa mohli týkať presmerovania záujmu z finančných na nefinančné motivátory (podľa výskumu až 88 % zamestnancov odchádza z iných než finančných dôvodov (zdroj: SaratogaInstitute, In: The 7 HiddenReasonsEmployeesLeave by LeighBranham, 2005, Amacompublishers) • Pre znovuzískanie kreditu by bolo potrebné obmedziť politické vplyvy. • Rola odborov pri rozhodovaní o riadení podniku by mala byť viac konzultatívna, partnerská a menej vyjednávacia

  22. Budúcnosť sociálneho dialógu v období 2014 - 2020 • Obdobie do konca hosp. roka 2016/17 bude prelomovým a rozhodne o ďalšej existencii cukornej vertikály na Slovensku • Sociálny dialóg je jedným z dôležitých článkov k rozvoja trvalej udržateľnosti a vzájomnej symbiózy zamestnávateľov a zamestnancov • Tradícia priemyselnej výroby cukru na Slovensku pretrváva už vyše 180 rokov a našou povinnosťou je zabezpečiť jej ďalšie pokračovanie aj pre nasledujúce generácie

More Related