Predlo ky
Download
1 / 28

Predložky - PowerPoint PPT Presentation


  • 204 Views
  • Uploaded on

Predložky. Doc. PaedDr. Jana Kesselová, CSc. O čom budeme hovoriť. Čo sú predložky? Ako ich môžeme skúmať? Ako sa obohacuje inventár predložiek?. Čo sú predložky?. nezákladný a nesamostatný slovný druh neohybné slová, ktoré v súhre s pádom vyjadrujú určovacie (determinačné) vzťahy

loader
I am the owner, or an agent authorized to act on behalf of the owner, of the copyrighted work described.
capcha
Download Presentation

PowerPoint Slideshow about ' Predložky' - brook


An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Presentation Transcript
Predlo ky

Predložky

Doc. PaedDr. Jana Kesselová, CSc.


O om budeme hovori
O čom budeme hovoriť

  • Čo sú predložky?

  • Ako ich môžeme skúmať?

  • Ako sa obohacuje inventár predložiek?


O s predlo ky
Čo sú predložky?

  • nezákladný a nesamostatný slovný druh

  • neohybné slová, ktoré v súhre s pádom vyjadrujú určovacie (determinačné) vzťahy

  • predložky sú jazykovým znakom vzťahu


Predlo ky vyjadruj vz ahy
Predložky vyjadrujú vzťahy:

  • Adverbiálne (príslovkové)

    • vchádzať do kuchyne

  • Atributívne (prívlastkové)

    • vchod do kuchyne

  • Objektové (predmetové)

    • zaujímať sa o módu



Ako m eme predlo ky sk ma

1. lexikograficky nominatívom:

skúma sa kontextový význam predložky

význam, ktorý vychádza zo súhry predložky, subst. a slovesa

prepozícia

substantívum

verbum

Ako môžeme predložky skúmať?


na nominatívom:

  • klásť na stôl – smerovanie na povrch

  • je na stole – miesto na povrchu

  • ísť na kávu – účel

  • mať dobrú kondíciu na svoj vek - zreteľ

  • láska na celý život – čas

  • dieťa sa zobudilo na hluk – príčina


Pri lexikografickom pr stupe sa vych dza z toho e
Pri lexikografickom prístupe sa vychádza z toho, že: nominatívom:

  • Predložky nadobúdajú význam až

    v kontexte

    • vreči, v syntagmatických vzťahoch

  • Opis predložky je sumarizáciou kontextových (variantných) významov.

    • KSSJ

    • Ján Oravec: Slovenské predložky v praxi.


  • 2. systémovo-štruktúrne nominatívom:

  • hľadá sa vlastný význam predložky.

  • skúma sa miesto predložky

    v paradigmatických vzťahoch


pred nominatívom:

pri v

  • pod

  • pred nad

NA




I prim rne predlo ky
I. Primárne predložky systému slovenčiny s inými jazykmi. SaS, 1989, 18, s. 167 – 183.

  • Štruktúra primárnych predložiek s priestorovým významom je vybudovaná na binárnych a ternárnych vzťahoch.

  • Binárny vzťah:

    • kontakt a pozícia

      • priestorový vzťah

  • Ternárny vzťah:

    • začiatok – stred – koniec

      • časový vzťah


  • Štruktúra kontaktových predložiek systému slovenčiny s inými jazykmi. SaS, 1989, 18, s. 167 – 183.

    do

    na

    v, po

    na, po

    z

    z


    Trukt ra pozi n ch predlo iek
    Štruktúra pozičných predložiek systému slovenčiny s inými jazykmi. SaS, 1989, 18, s. 167 – 183.

    • Pozičné predložky vyjadrujú pozíciu:

      • blízkostnú

      • rovinnú

      • smerovú

      • sociatívnu


    Bl zkostn poz cia
    Blízkostná pozícia systému slovenčiny s inými jazykmi. SaS, 1989, 18, s. 167 – 183.


    Rovinn poz cia
    Rovinná pozícia systému slovenčiny s inými jazykmi. SaS, 1989, 18, s. 167 – 183.

    • Vyjadruje pozíciu vzhľadom na rovinné členenie priestoru.

      • nad – pod – pred – za


    Smerov poz cia
    Smerová pozícia systému slovenčiny s inými jazykmi. SaS, 1989, 18, s. 167 – 183.

    • K (ísť k dverám)


    Sociat vna poz cia
    Sociatívna pozícia systému slovenčiny s inými jazykmi. SaS, 1989, 18, s. 167 – 183.

    • Predložky vyjadrujú, že osoby (objekty) sú v súvzťažnosti.

      • dom so záhradou – dom bez záhrady

      • otec s mamou – otec bez mamy

      • posedieť si u známych

        • predložka u: len sociatívnosť osôb

        • spojenia typu rozlišujeme u substantív sú chybné


    Do systému uvedených vzťahov sa nezapája predložka systému slovenčiny s inými jazykmi. SaS, 1989, 18, s. 167 – 183.pre.

    1. Príčinný význam: neprišiel pre chorobu, hospitalizovaný pre otravu plynom, hnevá sa pre každú maličkosť

    2. Zreteľový význam: film nevhodný pre deti, správanie typické pre Slovákov

    3. Prospechový význam: žiť pre deti, darček pre teba


    Ii sekund rne predlo ky
    II. Sekundárne predložky systému slovenčiny s inými jazykmi. SaS, 1989, 18, s. 167 – 183.

    • Vznikajú z iných slovných druhov.

    • prepozicionalizácia

    • Prečo?

    • Dôsledok komunikačných potrieb človeka presnejšie vyjadrovať abstraktnejšie vzťahy



    Stabilizovan sekund rne predlo ky
    Stabilizované sekundárne predložky systému slovenčiny s inými jazykmi. SaS, 1989, 18, s. 167 – 183.

    A) Blízko k primárnym predložkám:

    počas, podľa

    • hore, dolu, blízko, neďaleko, okolo – deadverbiálne predložky

    • pomocou, vinou, vďaka, v rámci, na rozdiel od, v súlade s, v dôsledku – desubstantívne

    • začínajúc, končiac, nepočítajúc, odhliadnuc od – deverbatívne


    Nestabilizovan sekund rne predlo ky
    Nestabilizované sekundárne predložky systému slovenčiny s inými jazykmi. SaS, 1989, 18, s. 167 – 183.

    • V začiatočnom štádiu prepozicionalizácie

    • na prelome

    • na sklonku

    • v strede

    • v centre


    Primárne predložky systému slovenčiny s inými jazykmi. SaS, 1989, 18, s. 167 – 183.

    Polyfunkčné

    Konkrétnejšie významy

    Sekundárne predložky

    Monofunkčné

    Abstraktnejšie významy (časové, dôsledkové, príčinné, účelové, podmienkové)


    Vyp te spojenia so sekund rnymi predlo kami
    Vypíšte spojenia so sekundárnymi predložkami systému slovenčiny s inými jazykmi. SaS, 1989, 18, s. 167 – 183.

    • Vlak smerom na Žilinu

    • Ísť dobrým smerom

    • Stáť bokom

    • Dom stojí trochu stranou

    • Prejsť krížom cez cestu

    • Prídem začiatkom júla

    • Koncom semestra


    • Časom sa všetko vyrieši systému slovenčiny s inými jazykmi. SaS, 1989, 18, s. 167 – 183.

    • V súlade s harmonogramom školského roka

    • Žiť v súlade farieb, tvarov a prírody

    • Prostredníctvom internetu

    • minul 100 eur nepočítajúc (do toho) drobné

    • pracoval nepozerajúc na únavu


    Porovnajte funkciu v razov ktor maj tvar prechodn ka

    Nemali by ich zaskočiť požiadavky: systému slovenčiny s inými jazykmi. SaS, 1989, 18, s. 167 – 183.

    začínajúc jazykovou vybavenosťou uchádzačov, vysokým pracovným tempom, cez meranie výkonu, končiac tlakom na zvyšovanie kvalifikácie.

    Novodobí otroci pracujúci v nehoráznych podmienkach a za 13 amerických centov na hodinu v tzv. robotárňach tretieho sveta počnúc Latinskou Amerikou, pokračujúc Čínou a končiac krajinami Indočíny.

    Porovnajte funkciu výrazov, ktoré majú tvar prechodníka.

    Končiac svoju misiu, odkázal nám, že sme málo sebavedomí.


    ad