Zdravotnícke riziká ožiarenia a zabezpečenie jadrových elektrární

1. Zdravotnícke riziká ožiareniaa zabezpečenie jadrových elektrární Filip Kurek & Maroš Jevočin II.A

2. Ochorenia spôsobené ožiarením • Zasiahnutie radiáciou spôsobuje dve základné zdravotné riziká. • Dlhodobé vystavenie nízkym hodnotám môže vyvolať rakovinu alebo mutáciu DNA. • Krátkodobý pobyt vo veľmi zamorenom prostredí môže spôsobiť popáleniny a chorobu z radiácie. • PrevenciaMinimalizovať dávku radiácie a čas strávený v zamorenom prostredí. Odporúča sa využiť masku a ochranný odev.  Prvá pomocRýchlo opustiť rizikové prostredie a čo najviac skrátiť čas ožiarenia

3. Zdravotné riziká zasiahnutia radiáciou Vlasy: Silné ionizované žiarenie spôsobí vypadanie vlasov.Štítna žľaza: Ako prvá reaguje na žiarenie, rádioaktívny jód prijíma na 100 % a hrozí rakovina.Pľúca: Pri dýchaní sa zanášajú rádioaktívnym prachom, hrozí rakovina.Svaly: Cézium zničí kompletné svalové tkanivoPečeň: Po ožiarení ju zaťaží cézium a hrozí rakovina.Žalúdok: Vysoká dávka žiarenia poškodí žalúdočné a črevné steny. Dochádza k vnútornému krvácaniu, pocitu nevoľnosti a zvracaniu.Obličky: Rádioaktívna látka cézium-137 poškodí v prvom rade obličky a svalové tkanivá.Vaječníky: Napadá ich žiarenie a hrozí rakovina.Pokožka: Sčervená a kožné bunky sa postupne rozpadnú.Kosti: Stroncium-90 alebo jód-131 sú izotopy, ktoré sa uložia do kostí. Poškodia kostnú dreň, ktorá je dôležitá pre krvotvorbu.

5. Choroby z ožiarenia 1. obdobie začiatočných príznakov, 2. latentná fáza (obdobie bez klinických príznakov), 3. obdobie plného rozvoja choroby, 4. obdobie rekonvalescencie. Choroba z ožiarenia je následok poškodenia tkanív po ich vystavení účinkom ionizujúceho žiarenia. Môže mať akútnu alebo chronickú podobu. Akútna vzniká pri jednorazovom veľkom ožiarení, kým chronická vzniká účinkom dlhodobého ožarovania nižšími dávkami, alebo ako následok prekonanej akútnej choroby. Akútna choroba má typický klinický priebeh, ktorý má 4 fázy: Akútna choroba z ožiarenia sa začne prejavovať hneď po ožiarení, alebo niekoľko málo hodín po ožiarení. Sprevádzajú ju príznaky, ktoré sa nazývajú prodromálne príznaky. Patrí k nim celková slabosť, nevoľnosť, zvracanie, sucho v ústach, smäd, bolesť hlavy, pri vyšších dávkach problémy s trávením a hnačky. U niektorých postihnutých boli zaznamenané poruchy vedomia, spánku či stav podobný šoku. Pri pozorovaní postihnutých v Černobyle sa ukázalo, že čím skôr došlo po ožiarení k zvracaniu, tým bola prognóza ďalšieho vývoja choroby horšia.

6. Zabezpečenie elektrární

7. Stav zabezpečenia černobyľskej elektrárne pred haváriou • Reaktor bol kontrolovaný 211-imi kontrolnými tyčami, kt. boli zasunuté do reaktora, kde absorbovali neutróny a tým redukovali výkon • V reaktore boli zabudované núdzové chladiace systémy • Na vrchu reaktora boli umiestnené 1000 tonové uzávery

8. Černobyľ dnes • Zničený reaktor je pokrytý sarkofágom, kt. zadržiaval radiáciu, ale v súčastnosti je vysoké riziko zrútenia a uvolneniu radioaktívneho prachu • 17. 9. 2007 bola podpísaná zmluva na vybudovanie nového, sarkofágu 105m vysoký 260m dlhý, váži 18 tisíc tón a životnosť sa odhaduje na 100 rokov

9. Fukušima • Riadiace tyče zasunuté v reaktoroch • Záložné diesel generátor, kt. chladili reaktory • Betónový prístrešok, kt. chránil reaktor pred počasím • Reaktor je chránený oceľovou tlakovou nádobou

10. Mochovce • Spĺňa medzinárodné štandardy a úroveň jadrovej bezpečnosti, spoľahlivosť mimoriadne vysoká • 21 monitorovacích staničiek teledozimetrického systému, ktorý sleduje dávkový príkon žiarenia gama, objemovú aktivitu aerosólov a rádiojódu • Pravidelné meranie a vyhodnocovanie vzoriek vzduchu, pôd, vôd a potravinového reťazca

11. Jaslovské Bohunice • Prvá československá jadrová elektráreň • Zlé zabezpečenie a zanedbanie spôsobili katastrofické následky: • Dopĺňanie paliva počas prevádzky vyústilo v dve havárie v elektrárni A-1 • Kvôli zle namontovanej zátke sa nepodarilo uzavrieť zaváženú kazetu s palivom, tá pod tlakom oxidu uhličitého používaného na chladenie reaktora vyletela do výšky a do haly elektrárne sa začal valiť jedovatý a navyše rádioaktívny plyn. Dvojici technikov sa síce takmer podarilo uniknúť, osudným sa im ale stal zamknutý únikový východ, ktorý vedenie podniku dalo zablokovať kvôli častým krádežiam. • V jednom z palivových článkov, pripravených na zasunutie do reaktora, sa totiž roztrhlo vrecúško s gélom, ktorý pohlcoval vlhkosť. Zamestnanci elektrárne však nepozbierali všetku rozsypanú hmotu a zvyšný gél nakoniec po odvezený paliva upchal chladiace kanály. Kvôli tomu sa začal palivový súbor prehrievať, teplom sa dokonca roztavila časť konštrukcie reaktora a do primárneho i niektorých častí sekundárneho okruhu unikla rádioaktivita. Na sedembodovej medzinárodnej škále závažnosti jadrových udalostí bola nehoda označená štvrtým stupňom. Tentokrát našťastie nebol nikto zranený, havária ale znamenala pre prvý československý elektrárenský reaktor definitívny koniec. Štiepne reakcie v ňom zastavili v máji 1979.

12. Jaslovské Bohunice

13. Ďakujeme za pozornosť

14. Zdroje • http://www.topky.sk/cl/10/1328422/Jaslovske-Bohunice--Smola-a-havarie-1--cs--jadrovej-elektrarne- • http://www.seas.sk/sk/elektrarne/typy-elektrarni/atomove/ae-mochovce • http://verejnezdravotnictvo.szu.sk/SK/2011/1/Editorial.pdf • http://www.world-nuclear.org/info/chernobyl/inf07.html • http://www.cas.sk/clanok/193709/radiacia-je-nebezpecna-toto-vam-moze-sposobit-oziarenie.html • http://sk.wikipedia.org/wiki/Choroba_z_o%C5%BEiarenia