1 / 61

Rad: Kurotvaré

Rad: Kurotvaré. Jarabica poľná – potrava sú najmä semená rastlín, menej hmyz (najmä mláďatá), hniezdi v pároch. Obýva polia, vetrolamy, medze a pod.

Download Presentation

Rad: Kurotvaré

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Rad: Kurotvaré Jarabica poľná – potrava sú najmä semená rastlín, menej hmyz (najmä mláďatá), hniezdi v pároch. Obýva polia, vetrolamy, medze a pod.

  2. Bažant poľovný – samce sú polygamné, samica sa stará o mladé sama. Potrava podobná ako jarabice. K nám bol bažant introdukovaný starými Rimanmi, t.j. nie je náš pôvodný druh. Samica Samec

  3. Prepelica poľná je polygamná, jej stavy klesajú. Hniezdi na lúkach, najlepšie s pôvodným spôsobom hospodárenia, aj na poliach.

  4. Tetrov hlucháň – tokajúci samec – je polygamný, samce zvádzajú o samice súboje. Výskyt: ihličnaté a zmiešané lesy. Potrava: hmyz, semená, obľubuje bolule.

  5. Rad: Holubotvaré Hrdlička poľná Potrava rastlinná (semená), hniezdi v pároch v lužných lesoch, hájoch a pod.

  6. Hrdlička záhradná – dostala sa k nám z Ázie a Balkánskeho polostrova, odkiaľ sa v 30.tych rokoch 20. stor. začala šíriť. Synantropný druh (len v blízkosti človeka), potrava rastlinná (semená).

  7. Holub hrivnák Obýva lesy, v poslednom období synantropizuje (parky, záhrady a pod.). Potrava rastlinná (semená).

  8. Rad: Žeriavotvaré Chrapkáč/chriašteľ poľný Výskyt: podmáčané lúky, polia. Polygamný druh, o mladé sa stará samica. Potravou sú drobné bezstavovce. U nás čoraz zriedkavejší druh. Samce sa ozývajú zvukom podobným treniu hrebeňa o tvrdý podklad.

  9. Lyska čierna obýva jazerá, rybníky a močiare, pomerne bežná. O mladé sa starajú obaja rodičia (aj starší súrodenci), potrava najmä vodné bezstavovce, menej rastliny.

  10. Drop fúzatý – najväčší európsky vták (samec počas toku). Potrava: semená, drobné hlodavce a pod. Je polygymný, o mladé sa stará samica. Obýva stepi a poľnohospodársku krajinu. Na Slovensku takmer úplne vymizol, častejší je napr. v Maďarsku. Ohrozujú ho najmä stĺpy vysokého napätia, intenzifikácia poľnohospodárstva a pod.

  11. Rad: Kulíkotvaré Cíbik chochlatý Výskyt: podmáčané lúky, polia v blízkosti vody. Potrava živočíšna, o mladé sa starajú obaja.

  12. Čajka smejivá – hniezdi obvykle na ostrovčekoch v kolóniách, o mladé sa starajú obaja. Potrava: drobné bezstavovce, rybky.

  13. Rad: Potápkotvaré Potápka chochlatá – vodný druh, o mladé sa starajú obaja rodičia, potrava rybky a bezstavovce. Hniezdo je z tlejúcich rastlín.

  14. Rad: Pelikánotvaré Kormorán veľký Hniezdi v kolóniách na stromoch. Potrava: ryby. Výskyt značne súvisí s ochotou rybárov tolerovať jeho prítomnosť.

  15. Rad: Husotvaré Labuť hrbozobá – v minulosti vzácny druh, dnes bežný. O mladé sa starajú obaja, potrava rastlinná.

  16. Hus divá Pomerne vzácna, hniezdi pri/ stojatých vodách. O mladé sa starajú obaja rodičia, potrava rastlinná.

  17. Kačica divá – je polygýnna, samec je so samicou len pred a na začiatku inkubácie, potom tvoria samce staromládenecké kŕdliky. Potrava: drobné rastliny a živočíchy. Občas hniezdi v bútľavinách a starých hniezdach dravcov.

  18. Rad: Bocianotvaré Bocian biely – obýva mestá a dediny blízko vôd. Loví najmä obojživelníky, plazy, ryby, drobné cicavce, hmyz.

  19. Bocian čierny (na rozdiel od predošlého hniezdi v hustých lesoch). Je oveľa vzácnejší ako predošlý druh.

  20. Volavka popolavá – hniezdi obvykle v kolóniách pri vode, potrava sú najmä ryby, na poliach zvyknú loviť hlodavce.

  21. Orol kráľovský – u nás sa rozšíril po II. svetovej vojne, výskyt najmä v horách (Malé Karpaty). Znáša 2-3 vajcia. Ohrozujú ho poľovníci, priekupníci a pod. Rad: Sokolotvaré Potrava: menšie cicavce (časté sú sysle).

  22. Orol skalný – vysoké pohoria, potrava do veľkosti srnčiat. Znáša iba 2 vajcia, obvykle prežíva 1 mláďa (tzv. kainizmus). Vzácny podobne ako iné dravce.

  23. Myšiak lesný – jeden z našich najbežnejších dravcov. Obýva hory a lesy rôznych typov, potrava najmä drobné hlodavce. Znáša 3- 5 vajec. Nie je využívaný sokoliarmi. Česky sa volá „káně“, ľudia si ho mýlia s kaňou.

  24. Jastrab lesný – znáša 3-4 vajcia, výskyt v súvislých lesoch. Potravu tvoria najmä vtáky strednej veľkosti. Cvičené samice dokážu uloviť zajaca.

  25. Kaňa močiarna – výskyt najmä na močiaroch a rybníkoch. Potrava menšie stavovce (vtáky, obojživelníky), hmyz. Sokoliarsky sa nevyužíva.

  26. Sokol rároh, druhý najviac cenený sokol v sokoliarstve a náš najohrozenejší druh sokola. Hniezdi na skalách či v opustených hniezdach dravcov. Potravou sokolov sú najmä vtáky – v tomto príp. často holuby a pod., príp menšie/ stredne veľké cicavce.

  27. Sokol sťahovavý Dokáže pri strmhlavom lete za korisťou vyvinúť rýchlosť až 250 km/hod. Hniezdi na skalách či v opustených hniezdach dravcov. Potrava najmä vtáky, ktoré lovia za letu do veľkosti bažanta.

  28. Sokol myšiar, náš najbežnejší sokol. Hniezdi v opustených hniezdach, v skalných výklenkoch, na kostolných vežiach a pod. Potrava: drobné hlodavce.

  29. Rad: Sovotvaré Plamienka driemavá – živí sa drobnými hlodavcami, výnimočne vtákmi. Stavy plamienok a ďalších sov klesajú. Žiadna z našich sov si nevie postaviť hniezdo. Sovy vidia cez deň lepšie ako v noci, v úplnej tme nevidia nič, riadia sa sluchom. Potravu hltajú vcelku a nestrávené zvyšky vyvrhujú v podobe vývržkov (perie, kosti a pod.).

  30. Myšiarka ušatá Častejší druh sovy, v súčasnosti aj v mestách. Potrava: drobné hlodavce, v zime sa združujú do kŕdľov a prespávajú najmä na ihličnanoch, často v záhradách.

  31. Výr skalný – loví vtáky a cicavce do veľkosti zajaca. Je naša najväčšia sova (70 cm). Obýva najmä opustené kameňolomy a pod.

  32. Kuvik plačlivý/obyčajný – často loví aj cez deň. Loví drobné cicavce a hmyz. Je stále zriedkavejší. Povera, že keď pri okne zakuviká, tak niekto umrie vznikla tak, že chorí ľudia mali často zažatý lampáš pri posteli a ten lákal hmyz, ktorý kuviky chytajú. Hniezdi v dutinách, búdkach, na kostolných vežiach, starých majeroch a pod.

  33. Sova lesná – obýva lesy všetkých typov, väčšie parky, cintoríny a pod. Loví najmä drobné hlodavce.

  34. Sova dlhochvostá – druhá najväčšia sova u nás, výskyt najmä na východnom Slovensku, často v búdkach. Veľmi agresívna pri vyrušovaní na hniezde.

  35. Rad: Kukučkotvaré Kukučka jarabá

  36. Rad: Dážďovníkotvaré Dážďovník tmavý – väčšinu života strávi vo vzduchu (aj sa pári za letu!). Potrava hmyz, Synantropný druh, hniezdi na vežiach, vo výklenkoch budov a pod. Sťahovavý.

  37. Rad: Krakľotvaré Hniezdi v dierach, ktoré si vydlabáva v hlinitých brehoch, najmä pri vode- Potrava rybky, na ktoré striehne na konároch a ponára sa za nimi do vody. Zriedkavý. Rybárik riečny

  38. Dudok chochlatý Hniezdi v opustených dutinách v blízkosti lúka a pasienkov najmä na južnom a východnom Slovensku. Príčinou ústupu je znižovanie stavov pasúceho dobytka – živí sa larvami a hmyzom na výkaloch. Zriedkavý.

  39. Včelárik zlatý – hniezdi v hlinitých a ílovitých brehoch, kde vy vyhrabáva diery. Potrava je hmyz. Zriedkavý kvôli nedostatku hniezdnych možností, často prenasledovaný včelármi.

  40. Rad: Ďatľotvaré Ďateľ veľký Pomerne bežný druh, častý v parkoch a cintorínoch. Potravou je podkôrny hmyz a jeho larvy, na jeseň aj semená a bolule. Niekedy vyberá mláďatá z hniezd spevavcov.

  41. Ďateľ/tesár čierny Veľký ďateľ (46 cm) obýva staré ihličnaté, listnaté, menej listnaté lesy. Ozýva sa nápadným kvílením. Pomerne zriedkavý.

  42. Krutihlav hnedý – ďateľ, ktorý si nevie vydlabať dutinu, využíva dutiny iných ďatľov. Potrava sú najmä mravce, ich kukly a pod. Hniezdi listnatých lesíkoch, v parkoch s dostatkom starých stromov a pod. Nehojný.

  43. Rad: Vrabcotvaré Krkavec čierny Hniezdi najmä na skalách, príp. vysokých stromoch. Zásadne hniezdi v pároch, nevytvára kolónie, hniezdi skoro na jar. Potrava je zmiešaná od plodov cez drobné hlodavce po mŕtvoly. Tak ako iné krkavcovité a dravce, aj tento druh je protizákonne prenasledovaný poľovníkmi.

  44. Sojka škriekavá obýva lesy všetkých typov, potrava zmiešaná. Na jeseň a v zime si ukrýva žalude a bukvice, čím prispieva k rozširovaniu stromov. Je známa tým, že upozorňuje na prítomnosť predátorov (vrátane človeka) nepríjemným prerývaným hlasom.

  45. Straka čiernozobá – hniezdi na okrajoch lesov, v stromoradiach, cintorínoch a pod. Hniezdo je zhora kryté strieškou, ktorá chráni násadu pred predátormi. Násada je najväčšia v porovnaní s inými krkavcovitými (5 – 8 vajec). Potrava zmiešaná.

  46. Havran čierny – družný koloniálny druh, často si ho mýlia s vranou. U nás najbližšie v staničnom parku v Trnave. Potrava zmiešaná, v zimnom období vytvára kŕdle.

  47. Vrana túlavá – samotársky druh, hniezdenie skoro na jar na vysokých stromoch. V poslednom období je častejšia aj v mestách. Potrava zmiešaná.

  48. Kavka tmavá – jediný krkavcovitý druh u nás hniezdiaci v dutinách, búdkach či kostolných vežiach. Potrava zmiešaná, darí sa jej aj v mestách.

  49. Vlha hájová (samec s mláďatami) – sťahovavý druh, hniezdi v máji, znáša 3 – 4 vajíčka. Vyskytuje sa v svetlých listnatých lesoch a väčších parkoch. Známy stavbou košíkovitého hniezda umiestneného na vidlici konárov. Má nápadný flautovitý hlas, potrava prevažne bezstavovce, v lete aj bobule a pod. Nehojný.

  50. Pipíška chochlatá – synantropný druh, hniezdi na zemi najmä na násypoch, rumoviskách, opustených miestach a pod. Potrava zmiešaná (hmyz prevláda v čase kŕmenia mláďat).

More Related