Vymedzenie základných pojmov

1. Vymedzenie základných pojmov Rasa, kultúra, entita

2. „RASA“ ako biologická entita neexistuje, ale existujú objektívne zistiteľné rozdiely medzi populáciami. Tieto rozdiely odrážajú minulý vývoj konkrétnych populácií v zmysle ich špecifických adaptácií biologických, sociálne-kultúrných a behaviorálnych, ďalej populačne demografických udalostí.

3. Biologickým základom xenofóbie a následne vytváranie rasistického prístupu môžu byť i niektoré evidentne existujúce schématá percepcie tváre pre rozlišovanie príbuznosti a nepríbuznosti jedincov.

4. Pre štúdium epidemiologicko – medicínskych a forenzných tém je vhodné nejakým spôsobom pracovať s rozlišovaním populácií a pôvodu jedinca. Ale vždy sa však môže jednať o iné aspekty rozdielov.

5. Koncept „rasy“ ako základ rasizmu je spoločenským fenoménom. Odmietaním používania pojmu „rasa“ a podobných termínov však rasizmus neodstránime. Dôležité je tieto rozdiely vysvetľovať a dávať im adekvátny význam.

6. Rómovia a Cigáni medzi rasou, kultúrou a etnicitou • Základom a osou celého širokého poľa tzv. „rómskej problematiky“ je predstava Rómov. • KTO je Róm? • Aká je konceptualizácia Rómov?

7. Exponenti tzv. rómskej reprezentácie • Hovoria o rómskom národe – biologická konceptualizácia Rómov (antropologický typ). • Ide o klasickú predstavu o korešpondencii kategórií (rómskeho) antropologického typu a rómskej národnosti (vzájomný vzťah, zhoda, súlad). Rómovia sú vymedzovaní svojou špecifickou telesnosťou a súčasne vykazujú jasné špecifiká v sociokultúrnej oblasti.

8. Romológovia • Hubschmanová: „Rómovia sú skupinou národnou v neformálnom zmysle. Rozpor: Chápe Rómov ako skupinu definovanú biologickými parametrami, ale tú istú skupinu považuje za etnikum odlišujúci sa svojbytným sociokultúrnym systémom.

9. Eva Davidová: Rómovia sú etnikom definovanom jednoznačne telesnými atribútmi. Rómska kultúra je prejavom zvláštností rómskej národnostnej skupiny. Aj táto skupina predpokladá fixnú väzbu medzi kultúrnymi parametrami (jazyk, kultúra, tradície) a biologickými faktormi. Predpokladajú fúziu kultúrnych a biologických kategórií

10. Biologickí antropológovia • František Štampach (30 roky 20. stor.) autor monografie „Cikáni v československé republice“. „Rasovým znakom cikánov je tmavá pigmentácia očí, vlasov a pleti“. „Cikáni sú odlišnou rasovou skupinou neeurópskeho pôvodu.“ • Ján Beneš: „Cikáni sú zvláštna etnická skupina líšiaca sa od obyvateľov jazykom, spôsobom života a fyzickým vzhľadom.“

11. Ivan Bernasovský: Etnicitu kontaminuje kategóriou rómskej antropologickej odlišnosti. • Záver: Biologický antropológovia používajú neobhájiteľné kategórie ako je „rasa“, „plemeno“, či „antropologický typ.“ Ich výskumy sú „ o ničom“ (nepoznáme skupinu o ktorej hovoria) • Väčšina autorov vychádza z predpokladu, že „rómstvo“ je viazané na telesnú schránku, teda, že existuje určitá hmotná substancia,

12. Ktorú majú všetci Rómovia a z generácie na generáciu sa dedia. • Môžeme identifikovať 2 zásadné chyby : • Sociálno-vední výskumníci, ktorí hovoria o socio-kultúrnych špecifikách Rómov, kontaminujú svoje modely biologickými elementami.

13. 2. Biolologickí antropológovia nie sú schopní vymedziť na základe biologických parametrov prijateľné kategórie pre fyzicko-antropologický výskum. Pri analýzach prameňov môžeme sa stretnúť s tromi všeobecnými kategóriami: • Kategória rasy ( a jej deriváty) • Kategória kultúry ( a jej súčasti) • Kategória etnicity

14. KULTÚRA • Kultúra je negenetická. • „kultúra je naučená. Kultúra nie je inštinktívna, vrodená, či prenášaná biologicky, ale skladá sa zo zvykov a obyčajov, t.j. z naučených návykov reagovať, získaných každým jedincom v priebehu jeho životnej skúsenosti po narodení“ (Murdock...)

15. RASA (plemeno, antropologický typ) • Allan Wilson zbavil vedu o človeku predsudkov o genetickej odlišnosti ľudských rás. Genetické výskumy funkčných génov (krvné skupiny, enzýmy) a nezávislé analýzy informácií zakódovaných v sekvencii DNA ukázali, že v rámci ľudského spoločenstva žiadne oddelené skupiny neexistujú. Diferencovať ľudskú populáciu prostredníctvom kategórie „rasa“ stratil svoj význam.

16. Teda neexistuje žiadna fixná väzba medzi biologicky špecifickými typmi ľudských skupín a špecifickou kultúrou.

17. Súčasná charakteristika rómskej populácie a projekcia jej vývoja do roku 2050 • Podľa demografie je „populácia súbor osôb so spoločnými biologickými a kultúrnymi znakmi, a v jeho rámci dochádza k reprodukcii.“ • Ivan Gabal: za Róma považujeme takého jedinca, ktorý sa za Róma sám považuje bez toho, aby sa nutne k tejto príslušnosti za všetkých okolností hlásil, alebo je za Róma považovaný významnou časťou svojho okolia na základe skutočných alebo domnelých indikátorov.

18. Veľkosť rómskej populácie • V rokoch 1970 a 1980 bol urobený zvláštny súpis Rómov. • Vysoká dojčenecká úmrtnosť (39 – 44 promile) • Počet rómskych mladistvých ohrozených prostredím sa pohybuje okolo 80%. • V rómskej populácii je zhruba dvojnásobné percento defektných detí ako u ostatnej populácie

19. Koncom 80-tých rokov takmer polovica všetkých detí v štátnej ústavnej starostlivosti pre mentálne a telesne postihnuté deti a mládež boli rómske.

20. Vzdelanosť • Chudoba spôsobilosti • Veľmi nízka vzdelanostná úroveň • Cca 80% je negramotných alebo pologramotných a to aj v kohorte adolescentov (15 – 18- ročných)

21. Demografická charakteristika • Veková štruktúra: progresívny typ populácie (naša populácia je regresívny typ ) • Vysoká plodnosť rómskych žien • Vysoká úmrtnosť novorodencov a dojčiat • Nižší vek dožitia u mužov aj u žien • Vysoké percento chronický chorých

22. Objektívne životné podmienky • Životné podmienky časti Rómov sú limitované izolovaným, nekvalitným alebo segregovaným bývaním • Svetová banka hovorí o veľkej chudobe Rómov • Nezamestnanosť Rómov je dlhodobá a štrukturálna a pohybuje sa od 45% - 70%, pritom niektoré skupiny trpia 100% nezamestnanosťou

23. Existuje nebezpečenstvo, že sa z Rómov stane etnická sociálna vrstva alebo trieda deklasovaných a dôjde tak k zakonzervovaniu ich marginálnej spoločenskej pozície, ktorá sa bude odovzdávať z generácie na generáciu. Takýto vývoj by mohol vyústiť do fatálnych konfliktov s majoritnou spoločnosťou

24. Politická kultúra • Pre postkomunistické politické stratégie voči Rómom je typická „kríza manažmentuô, kedy sa hľadajú nízkonákladové riešenia typu verejne prospešných prác, drobné investície do podnikateľských aktivít.

25. Rodiaca sa rómska politika EÚ a Rómovia • EÚ v roku 1999 prijala povrchné a rozporné „Hlavné princípy pre zlepšenie situácie Rómov.“ • Asimilácia – začleňujúci proces alebo multikulturalizmus? • Etnizácia deviantného správania • Neúspešná diaspóra (rozptýlenie jednotlivcov určitého celku v cudzom prostredí)

26. Chápanie Rómov/Cigánov ako „európskej“ otázky bolo oficiálne prijaté v r. 1993 v rezolúcii Rady Európy 1203, v ktorej boli Rómovia prehlásení za „skutočnú európsku menšinu“.

27. Veľká diverzita medzi jednotlivými štátmi EÚ • Existuje 50 – 100 dialektov. Dialekty rómštiny nie sú vzájomne zrozumiteľné. • Cca 2,5 mil. z údajných 8,5 mil. európskych Rómov hovorí rómsky. • Spôsob života Rómov/Cigánov je nesmierne rozmanitý. • Zaujímajú celú škálu najrôznejších postavení

28. pokiaľ ide o interakciu s majoritnou spoločnosťou – od silnej integrácie až po úplnú izoláciu. • Neexistuje žiadna spoločná celoaurópska rómska kultúra. • Rómovia/Cigáni predstavujú „mozaiku veľmi rôznorodých skupín“.

29. Súčasný politický význam Rómov • V západnej Európe sú okrajovým problémom • V strednej a východnej Európe je to problém ekonomický, sociálny i politický.

30. Výskumy predsudkov postojov k Rómom na Slovensku • Vysoko odmietavé postoje k Rómom • Majoritnou spoločnosťou sa vnímajú ako ekonomická, sociálna hrozba pre Slovensko

31. Definície predsudkov • Predsudky sú komplexom predstáv, ktoré sú pred formované a založené na predpokladoch bez toho, aby boli dokázané. Keď získajú permanentnú formu, nazývajú sa stereotypy. • Teórie sociálnych reprezentácií – odmietajú teórie postojov • Sociálne reprezentácie poznávame pomocou diskurzov

32. GerdBaumann rozlišuje dva typy diskurzov: • Dominantný diskurz (oficiálnyň • Démotickýdiskurz (reprodukovaný medzi samotnými Rómami, prisťahovalcami..)

33. Etnické postoje • Etnické postoje tvoria osobitnú časť postojov, ktoré sú smerované k etnickým skupinám. • Výskum etnických postojov medzi poslucháčmi pedagogických fakúlt a učiteľmi na 1. stupni ZŠ na Slovensku

34. Charakteristiky rómskej rodiny a príbuzenstva • Forma a štruktúra „rómskej rodiny“ a príbuzenstva • Manželstvo je silne univerzalizované: % celoživotne nevydatých sa blíži 0 • Prečo neexistuje „rómska rodina“? • Patriarchálny alebo matriarchálny typ rodín Rómov? • Výchova detí a mladých ľudí v rodine rómov • Príbuzenstvá, fajty

35. Inbreeding v rómskych komunitách

36. Sociálne kompetencie sociálneho pracovníka – princípy kontaktu • Venovanie pozornosti (sledovanie toho druhého, pozeraním, počúvaním, očným kontaktom) • Percepcia (dávame druhému na vedomie, že mu rozumieme) • Prejavujeme súhlas, sympatiu(pozitívne vysielanie k druhému, verbálne i neverbálne) • Striedanie v komunikácii (hovoríme a počúvame)

37. Kooperácia (príjem a pomoc) • Poskytovanie vedenia (ujímame sa iniciatívy, predkladáme možností alternatív, plánovanie, riešenie problémov) Ide o model tzv. mediated learning (sprostredkované, nepriame učenie)

38. Profesionálne zručnosti • Diagnostické zručnosti • Didaktické zručnosti • Sociálne zručnosti Sú to zručnosti, ktoré sa vzťahujú na komunikáciu, sociálnu percepciu, sociálne poznávanie a tvorivé zvládanie konfliktov

39. Intervencia sociálneho pracovníka do prevencie sociálno-patologického správania • Poznávacia a metodická funkcia. Zaoberá sa relevantnými javmi, ktoré môžeme definovať, merať, porovnávať. Sleduje vzťahy, ktoré môžeme kvantifikovať a vysvetliť. Formuluje hypotézy, ktoré môže overovať. Aplikuje screeningové metódy, využíva metódy a prostriedky epidemiologických štúdií.

40. 2. Hodnotová a postojová funkcia. Definuje etické princípy v sociálnej starostlivosti o sledovanú komunitu. Využíva psychologické a pedagogické metódy na ovplyvňovanie postojov. • Normatívna funkcia. Hodnotí správanie jednotlivcov a skupín z hľadiska spoločenských noriem.

41. Výchovná a vzdelávacia funkcia. Tieto funkcie sú projektované do primárnej a sekundárnej prevencie zameranej na predchádzanie rizikového správania a vyhľadávanie rizikových jedincov so sociálne patologickým správaním. • Aplikačná funkcia. V spolupráci s ostatnými činiteľmi vypracováva stratégiu na predchádzanie sociálne deviantného správania sledovanej skupiny rómskej populácie

42. Metódy sociálnej práceVedecké metódy poznávania sociálnych javov: • Metaanalýzy (obsahové a problémové analýzy dostupných výskumných šetrení) • Metódy kvalitatívneho výskumu (life story, diskurzy, sociálne reprezentácie) • Metódy kvantitatívneho výskumu (akčný výskum, epidemiologické štúdie, screening, selektívna depistáž • Dobrovolníctvo v sociálnych službách • Facilitátor/animátor • Sociálna intervencia • Komunitné vzdelávanie

43. Aplikácia vybraných metód a foriem s rómskou komunitou • Sociálna diagnóza (mapovanie príčin sociálneho problému) • Sociálna intervencia – metódy sociálnej pomoci: mikroprax (s jednotlivcom), mezoprax (práca s rodinou), makroprax (práca s komunitou) • Prípadové práce • Antiopresívny prístup – reakcia na systémové znevýhodňovanie Rómov (pedagogika chudobných)

44. Informačné a vyúkové programy • Vytváranie akčných tímov • Hodnotenie vybraných metód, postupov a stratégií.