1 / 36

FOTOMETRICÉ VELIČINY

FOTOMETRICÉ VELIČINY. Elektrotechnická fakulta ŽU KVES.

arwen
Download Presentation

FOTOMETRICÉ VELIČINY

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. FOTOMETRICÉ VELIČINY Elektrotechnická fakulta ŽU KVES

  2. Svetelný tokSvetelnotechnická veličina, ktorá je úmerná žiarivému toku a vyjadruje schopnosť žiarivého toku vyvolať zrakový vnem.Jednotkou svetelného toku je 1 lumen (lm)Svetelný tok  monochromatického žiarenia ,ktoré má vlnovú dĺžku  a ktorého žiarivý tok je e určíme zo vzťahu: ( ) = Km * V( ) * e ( ) Elektrotechnická fakulta ŽU KVES

  3. Km - maximálna svetelná svetelná účinnosť monochromatického žiarenia. Je rovná 683 lmW-1.V( ) - pomerná svetelná účinnosť Elektrotechnická fakulta ŽU KVES

  4. Svetelný tok  žiarenia , ktoré je zložené z rôznych monochromatických žiarení a ktorého žiarivý tok e je daný grafickým priebehom vypočítame:(lm; lmW-1,Wm-1,m)kde ( ) je spektrálna hustota žiarivého tokue v bode Elektrotechnická fakulta ŽU KVES

  5. 2. Priestorový uhol.Jeho veľkosť je určená veľkosťou plochy, ktorú vytne kuželová plocha na povrchu jednotkovej gule, ktorej stred (vrchol priestorového uhlu) je totožný s vrcholom uvažovanej kuželovej plochy. Jednotkou priestorového uhla je steradián (sr) Elektrotechnická fakulta ŽU KVES

  6. Elektrotechnická fakulta ŽU KVES

  7. Priestorový uhol  pod ktorým je zo stredu gule o polomere r vidieť plochu A vyťatú na povrchu tejto gule, sa určí zo vzťahu: (sr; m2, m ) Elektrotechnická fakulta ŽU KVES

  8. Priestorový uhol d elementu dA plochy A, ktorú pozorujeme zo vzdialenosti l bodu P vypočítame (sr; m2, m ) Elektrotechnická fakulta ŽU KVES

  9. Priestorový uhol, pod ktorým vidieť celú plochu A Elektrotechnická fakulta ŽU KVES

  10. 3. Svietivosť.Pri nerovnomernom rozložení svetelného toku zdroja či svietidla do rôznych smerov priestoru, je potrebné poznať aj priestorovú hustotu svetelného toku v rôznych smeroch , t.j svietivosť zdroja v týchto smeroch. Elektrotechnická fakulta ŽU KVES

  11. Svietivosť bodového zdroja v smere určenom uhlom  určíme : (cd: lm,sr)Jednotkou svietivosti je 1kandela (cd). Elektrotechnická fakulta ŽU KVES

  12. Kandela je kolmá svietivosť 1/60 cm2 povrchu absolútne čierneho telesa pri teplote tuhnúcej platiny (2046,5 K) pri tlaku 101324,72 Pa.Zdrojom svetla etalonu kandely je thoriová trubička ponorená do roztavenej platiny. Elektrotechnická fakulta ŽU KVES

  13. Elektrotechnická fakulta ŽU KVES

  14. Svietivosť zdroja vo všetkých smeroch priestoru - dostaneme fotometrickú plochu svietivosti. V určených rovinách rezov dostaneme čiary(krivky) svietivosti Elektrotechnická fakulta ŽU KVES

  15. 4. Osvetlenosť.Osvetlenosť (intenzita osvetlenosti) E rovinnej plôšky dA, tj. plošná hustota svetelného toku d ktorá dopadla na plôšku dA je daná (lx; lm, m2)Osvetlenosť plôšky dA sa často nazýva aj osvetlenosť v bode.Jednotkou osvetlenosti je 1 lux (lx) Elektrotechnická fakulta ŽU KVES

  16. Ak osvetlujeme plôšku dA zdrojom Z zo vzdialenosti l podľa obrázku, potom Elektrotechnická fakulta ŽU KVES

  17. (lx; cd, - , m) Z rovnice vyplýva, že osvetlenosť bodovým zdrojom je nepriamo úmerná štvorcu vzdialenosti a priamo úmerná kosinusu uhla . (Lambertov kosínusový zákon Elektrotechnická fakulta ŽU KVES

  18. 5. Jas zväzku svetelných lúčov Elektrotechnická fakulta ŽU KVES

  19. Zrakový orgán reaguje bezprostredne na svetelnú veličinu, ktorá sa volá jas zväzku svetelných lúčov.Ak vymedzíme zväzok lúčov dvoma otvormi dA1 a dA2 na tienidlách A1 A2, je jas LOP tohto zväzku v smere osi OP rovný(cd.m2 ,lm, m2.sr) Elektrotechnická fakulta ŽU KVES

  20. Pri zanedbateľných rozmeroch dA1 a dA2 vzhľadom na vzdialenosť l medzi A1 A2, určíme geometrickú veľkosť zväzku lúčov z rovnice:Jednotkou jasu 1 cd.m-2môžeme sa stretnúť stilb 1sb = 1 cd. cm-2lambert 1La = 3183 cd.m-2footlambert 1fL = 3,426 cd.m-2 Elektrotechnická fakulta ŽU KVES

  21. 6. Svetlenie.Svetlenie je definované ako plošná hustota svetelného toku dv , ktorý je vyžiarovaný z pôšky dA(lm.m -2, lm, m2) Elektrotechnická fakulta ŽU KVES

  22. Veličiny charakterizujúce svetelno technické vlastnosti látokOptické vlastnosti látok sú dôležité hlavne pre návrh a konštrukciu svetelno činných častí rôznych zariadení.Svetelný tok, ktorý dopadá na uvažovanú hmotu sa delí na tri časti Elektrotechnická fakulta ŽU KVES

  23.  - ktorá sa odrazí - ktorá hmotou prejde - ktorú hmota pohltíSvetelno technické vlastnosti látok potom charakterizujú tri integrálne činitele pre ktoré platí  +  +  = 1 Elektrotechnická fakulta ŽU KVES

  24. O prostredí v ktorom sa svetelné lúče šíria sa predpokladá že ich nepohlcujú a nerozptyľujú. Povrchy rôznych látok sa ďalej delia podľa rozloženia odrazeného svetelného toku do rôznych smerov v priestore. zrkadlový odrazrovnomerne rozptýlený odraz Elektrotechnická fakulta ŽU KVES

  25. Dokonalo rozptyľujúce svetelné plochy sa volajú Lambertove žiariče.Prakticky však neexistujú ani ideálne zrkadlá ani ideálne rozptyľovačeSvetelný tok, ktorý prejde látkou môže z nej vystupovať rôznymi spôsobmi. priamy prestup svetla rovnomerne rozptyľujúci prestup svetla Elektrotechnická fakulta ŽU KVES

  26. Vnem farbyV náuke o farbe sa farba nechápe ako zmes pojiva a farbiva , ale pojem farbe resp vnem farby , označuje vlastnosť zrakového podnetu, ktorý umožňuje pozorovateľovi zistiť rozdiel medzi dvoma plôškami zorného poľa, ktoré majú rovnakú veľkosť , tvar aj štruktúru. Elektrotechnická fakulta ŽU KVES

  27. Pojem farba sa prenáša na vlastnosť svetla a predmetov.Farebné vlastnosti svetla – chromatičnosťFarebné vlastnosti látok - koloritaKvalitatívna odlišnosť vnemu jednotlivých spektrálnych farieb-farebný tón Elektrotechnická fakulta ŽU KVES

  28. Farby delíme na pestré a nepestrépestré - májú farebný tónnepestré – biele, šedé, čierne Elektrotechnická fakulta ŽU KVES

  29. Trichromatické sústavy Elektrotechnická fakulta ŽU KVES

  30. K popisu farieb sa používajú kolorimetrické sústavyPre presné charakterizovanie farieb sú potrebné tri číslaĽubovolný farebný podnet sa dá nahradiť zmesou troch merných farebných podnetov Elektrotechnická fakulta ŽU KVES

  31. Zvolené farebné podnety sa označujú Č0,Z0,M0, X0,Y0,Z0Kolorimetrické množstvo troch merných farebných podnetov, ktoré vzbudzujú rovnaký vnem ako ako farebný podnet sa nazývajú trichromatické zložkya označujú sa č(),z (),m (), Elektrotechnická fakulta ŽU KVES

  32. Trichromatické zložky sa dajú vypočítať Elektrotechnická fakulta ŽU KVES

  33. Tri údaje charakterizujú farebný podnetfarebný tónsýtosť farbyintenzita( svetelvý tok, jas) Elektrotechnická fakulta ŽU KVES

  34. Trichromatické súradnice sú rovné podielu trichromatických zložiek a ich súčtu Elektrotechnická fakulta ŽU KVES

  35. Diagram chromatičnosti Elektrotechnická fakulta ŽU KVES

  36. Elektrotechnická fakulta ŽU KVES

More Related