Fotometric veli iny
This presentation is the property of its rightful owner.
Sponsored Links
1 / 36

FOTOMETRICÉ VELIČINY PowerPoint PPT Presentation


  • 80 Views
  • Uploaded on
  • Presentation posted in: General

FOTOMETRICÉ VELIČINY. Elektrotechnická fakulta ŽU KVES.

Download Presentation

FOTOMETRICÉ VELIČINY

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Presentation Transcript


Fotometric veli iny

FOTOMETRICÉ VELIČINY

Elektrotechnická fakulta ŽU KVES


Fotometric veli iny

Svetelný tokSvetelnotechnická veličina, ktorá je úmerná žiarivému toku a vyjadruje schopnosť žiarivého toku vyvolať zrakový vnem.Jednotkou svetelného toku je 1 lumen (lm)Svetelný tok  monochromatického žiarenia ,ktoré má vlnovú dĺžku  a ktorého žiarivý tok je e určíme zo vzťahu: ( ) = Km * V( ) * e ( )

Elektrotechnická fakulta ŽU KVES


Fotometric veli iny

Km - maximálna svetelná svetelná účinnosť monochromatického žiarenia. Je rovná 683 lmW-1.V( ) - pomerná svetelná účinnosť

Elektrotechnická fakulta ŽU KVES


Fotometric veli iny

Svetelný tok  žiarenia , ktoré je zložené z rôznych monochromatických žiarení a ktorého žiarivý tok e je daný grafickým priebehom vypočítame:(lm; lmW-1,Wm-1,m)kde ( ) je spektrálna hustota žiarivého tokue v bode

Elektrotechnická fakulta ŽU KVES


Fotometric veli iny

2. Priestorový uhol.Jeho veľkosť je určená veľkosťou plochy, ktorú vytne kuželová plocha na povrchu jednotkovej gule, ktorej stred (vrchol priestorového uhlu) je totožný s vrcholom uvažovanej kuželovej plochy. Jednotkou priestorového uhla je steradián (sr)

Elektrotechnická fakulta ŽU KVES


Fotometric veli iny

Elektrotechnická fakulta ŽU KVES


Fotometric veli iny

Priestorový uhol  pod ktorým je zo stredu gule o polomere r vidieť plochu A vyťatú na povrchu tejto gule, sa určí zo vzťahu: (sr; m2, m )

Elektrotechnická fakulta ŽU KVES


Priestorov uhol d elementu da plochy a ktor pozorujeme zo vzdialenosti l bodu p vypo tame

Priestorový uhol d elementu dA plochy A, ktorú pozorujeme zo vzdialenosti l bodu P vypočítame

(sr; m2, m )

Elektrotechnická fakulta ŽU KVES


Priestorov uhol pod ktor m vidie cel plochu a

Priestorový uhol, pod ktorým vidieť celú plochu A

Elektrotechnická fakulta ŽU KVES


Fotometric veli iny

3. Svietivosť.Pri nerovnomernom rozložení svetelného toku zdroja či svietidla do rôznych smerov priestoru, je potrebné poznať aj priestorovú hustotu svetelného toku v rôznych smeroch , t.j svietivosť zdroja v týchto smeroch.

Elektrotechnická fakulta ŽU KVES


Fotometric veli iny

Svietivosť bodového zdroja v smere určenom uhlom  určíme : (cd: lm,sr)Jednotkou svietivosti je 1kandela (cd).

Elektrotechnická fakulta ŽU KVES


Fotometric veli iny

Kandela je kolmá svietivosť 1/60 cm2 povrchu absolútne čierneho telesa pri teplote tuhnúcej platiny (2046,5 K) pri tlaku 101324,72 Pa.Zdrojom svetla etalonu kandely je thoriová trubička ponorená do roztavenej platiny.

Elektrotechnická fakulta ŽU KVES


Fotometric veli iny

Elektrotechnická fakulta ŽU KVES


Fotometric veli iny

Svietivosť zdroja vo všetkých smeroch priestoru - dostaneme fotometrickú plochu svietivosti. V určených rovinách rezov dostaneme čiary(krivky) svietivosti

Elektrotechnická fakulta ŽU KVES


Fotometric veli iny

4. Osvetlenosť.Osvetlenosť (intenzita osvetlenosti) E rovinnej plôšky dA, tj. plošná hustota svetelného toku d ktorá dopadla na plôšku dA je daná (lx; lm, m2)Osvetlenosť plôšky dA sa často nazýva aj osvetlenosť v bode.Jednotkou osvetlenosti je 1 lux (lx)

Elektrotechnická fakulta ŽU KVES


Ak osvetlujeme pl ku da zdrojom z zo vzdialenosti l pod a obr zku potom

Ak osvetlujeme plôšku dA zdrojom Z zo vzdialenosti l podľa obrázku, potom

Elektrotechnická fakulta ŽU KVES


Fotometric veli iny

(lx; cd, - , m)

Z rovnice vyplýva, že osvetlenosť bodovým zdrojom je nepriamo úmerná štvorcu vzdialenosti a priamo úmerná kosinusu uhla . (Lambertov kosínusový zákon

Elektrotechnická fakulta ŽU KVES


5 jas zv zku sveteln ch l ov

5. Jas zväzku svetelných lúčov

Elektrotechnická fakulta ŽU KVES


Fotometric veli iny

Zrakový orgán reaguje bezprostredne na svetelnú veličinu, ktorá sa volá jas zväzku svetelných lúčov.Ak vymedzíme zväzok lúčov dvoma otvormi dA1 a dA2 na tienidlách A1 A2, je jas LOP tohto zväzku v smere osi OP rovný(cd.m2 ,lm, m2.sr)

Elektrotechnická fakulta ŽU KVES


Fotometric veli iny

Pri zanedbateľných rozmeroch dA1 a dA2 vzhľadom na vzdialenosť l medzi A1 A2, určíme geometrickú veľkosť zväzku lúčov z rovnice:Jednotkou jasu 1 cd.m-2môžeme sa stretnúť stilb 1sb = 1 cd. cm-2lambert 1La = 3183 cd.m-2footlambert 1fL = 3,426 cd.m-2

Elektrotechnická fakulta ŽU KVES


Fotometric veli iny

6. Svetlenie.Svetlenie je definované ako plošná hustota svetelného toku dv , ktorý je vyžiarovaný z pôšky dA(lm.m -2, lm, m2)

Elektrotechnická fakulta ŽU KVES


Fotometric veli iny

Veličiny charakterizujúce svetelno technické vlastnosti látokOptické vlastnosti látok sú dôležité hlavne pre návrh a konštrukciu svetelno činných častí rôznych zariadení.Svetelný tok, ktorý dopadá na uvažovanú hmotu sa delí na tri časti

Elektrotechnická fakulta ŽU KVES


Fotometric veli iny

 - ktorá sa odrazí - ktorá hmotou prejde - ktorú hmota pohltíSvetelno technické vlastnosti látok potom charakterizujú tri integrálne činitele pre ktoré platí  +  +  = 1

Elektrotechnická fakulta ŽU KVES


Fotometric veli iny

O prostredí v ktorom sa svetelné lúče šíria sa predpokladá že ich nepohlcujú a nerozptyľujú. Povrchy rôznych látok sa ďalej delia podľa rozloženia odrazeného svetelného toku do rôznych smerov v priestore. zrkadlový odrazrovnomerne rozptýlený odraz

Elektrotechnická fakulta ŽU KVES


Fotometric veli iny

Dokonalo rozptyľujúce svetelné plochy sa volajú Lambertove žiariče.Prakticky však neexistujú ani ideálne zrkadlá ani ideálne rozptyľovačeSvetelný tok, ktorý prejde látkou môže z nej vystupovať rôznymi spôsobmi. priamy prestup svetla rovnomerne rozptyľujúci prestup svetla

Elektrotechnická fakulta ŽU KVES


Fotometric veli iny

Vnem farbyV náuke o farbe sa farba nechápe ako zmes pojiva a farbiva , ale pojem farbe resp vnem farby , označuje vlastnosť zrakového podnetu, ktorý umožňuje pozorovateľovi zistiť rozdiel medzi dvoma plôškami zorného poľa, ktoré majú rovnakú veľkosť , tvar aj štruktúru.

Elektrotechnická fakulta ŽU KVES


Fotometric veli iny

Pojem farba sa prenáša na vlastnosť svetla a predmetov.Farebné vlastnosti svetla – chromatičnosťFarebné vlastnosti látok - koloritaKvalitatívna odlišnosť vnemu jednotlivých spektrálnych farieb-farebný tón

Elektrotechnická fakulta ŽU KVES


Farby del me na pestr a nepestr pestr m j farebn t n nepestr biele ed ierne

Farby delíme na pestré a nepestrépestré - májú farebný tónnepestré – biele, šedé, čierne

Elektrotechnická fakulta ŽU KVES


Trichromatick s stavy

Trichromatické sústavy

Elektrotechnická fakulta ŽU KVES


Fotometric veli iny

K popisu farieb sa používajú kolorimetrické sústavyPre presné charakterizovanie farieb sú potrebné tri číslaĽubovolný farebný podnet sa dá nahradiť zmesou troch merných farebných podnetov

Elektrotechnická fakulta ŽU KVES


Fotometric veli iny

Zvolené farebné podnety sa označujú Č0,Z0,M0, X0,Y0,Z0Kolorimetrické množstvo troch merných farebných podnetov, ktoré vzbudzujú rovnaký vnem ako ako farebný podnet sa nazývajú trichromatické zložkya označujú sa č(),z (),m (),

Elektrotechnická fakulta ŽU KVES


Trichromatick zlo ky sa daj vypo ta

Trichromatické zložky sa dajú vypočítať

Elektrotechnická fakulta ŽU KVES


Tri daje charakterizuj farebn podnet farebn t n s tos farby intenzita svetelv tok jas

Tri údaje charakterizujú farebný podnetfarebný tónsýtosť farbyintenzita( svetelvý tok, jas)

Elektrotechnická fakulta ŽU KVES


Trichromatick s radnice s rovn podielu trichromatick ch zlo iek a ich s tu

Trichromatické súradnice sú rovné podielu trichromatických zložiek a ich súčtu

Elektrotechnická fakulta ŽU KVES


Diagram chromati nosti

Diagram chromatičnosti

Elektrotechnická fakulta ŽU KVES


Fotometric veli iny

Elektrotechnická fakulta ŽU KVES


  • Login