1 / 26

Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach, Ipeľská ul. č. 1, 040 01 Košice

Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach, Ipeľská ul. č. 1, 040 01 Košice. Hodnotenie dopadov na rovnosť v zdra ví použitie HEAT nástroja v praxi. MUDr. Jana Kollárová Inovačný kurz – hodnotenie dopadov na verejné zdravie, Bratislava 20.- 22.4.2009.

aquila
Download Presentation

Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach, Ipeľská ul. č. 1, 040 01 Košice

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach, Ipeľská ul. č. 1, 040 01 Košice Hodnotenie dopadov na rovnosť v zdraví použitie HEAT nástroja v praxi. MUDr. Jana Kollárová Inovačný kurz – hodnotenie dopadov na verejné zdravie, Bratislava 20.- 22.4.2009

  2. Obsah prezentácie • Nerovnosti v zdraví, definícia, teoretický rámec • Hodnotenie dopadov na zdravie – aspekt rovnosti v zdraví • Nástroj na hodnotenie rovnosti v zdraví, charakteristika • Príklady použitia nástroja na hodnotenie rovnosti v zdraví v praxi

  3. Nerovnosti v zdraví - definícia • Odlišnosti v zdraví medzi sociálno – ekonomickými skupinami, etnickými skupinami, ľuďmi žijúcimi v rozdielnych geografických oblastiach, mužmi a ženami (Acheson 1998, Howden-Chapman and Tobias 2000) • Podmienka: sú vnímané ako nespravodlivé, je možné sa im vyhnúť, nie sú nevyhnutné • Sociálno – ekonomická pozícia v spoločnosti – determinovaná biologickými, duševnými, behaviorálnymi charakteristikami jedinca, vzdelaním, vekom, pohlavím, rasou, zdravotným stavom, pracovnými podmienkami, príjmom....

  4. Nerovnosti v zdraví • Sú viac ako len rozdiel v zdraví medzi bohatými a chudobnými – existencia sociálneho gradientu (Šolcová, Kebza 2002) • Zdravotný stav každej sociálnej triedy je lepší, než zdravotný stav nižšej triedy a horší, než zdravotný stav vyššej triedy • Sociálne znevýhodnené skupiny (Mastilica 1990) – ľudia poberajúci sociálnu podporu, dôchodcovia, migranti, nezamestnaní, fyzicky a psychicky hendikepovaní, nekvalifikovaní manuálni pracovníci, bezdomovci, etnické menšiny • Netolerancia, hostilita, diskriminácia, rasizmus = stres, ktorý negatívne vplýva na zdravie

  5. Nerovnosti v zdraví • Vznikajú a pretrvávajú v dôsledku nerovnomernej distribúcie determinantov zdravia v spoločnosti (príjem, zamestnanosť, vzdelanie, kvalita bývania, zdravotná starostlivosť, sociálna podpora) • Sú nespravodlivé a neoprávnené • Nie sú prirodzené - sú dôsledkom sociálnych a hospodárskych (ekonomických) politík (stratégií) a praxe • Neprirodzený vznik možnosť redukcie, resp. predchádzania ich vzniku (Woodward and Kawachi 2000)

  6. Slovensko: existujúce rozdiely

  7. Výsledky štúdií, analýz • dokazujú, že aj keď sa znižuje úmrtnosť vo všetkých sociálno – ekonomických skupinách obyvateľstva, absolútna nerovnosť v zdraví (rozdiel v úmrtnosti medzi skupinami) ostáva nezmenená a relatívna nerovnosťv zdraví (pomer úmrtnosti medzi skupinami) narastá Blakely at al, New Zealand

  8. Rovnosť v zdraví • Znamená, že za optimálnych podmienok by mal mať každý človek rovnakú príležitosť dosiahnuť plný potenciál zdravia, nikto by nemal byť znevýhodnený pri dosahovaní tohto potenciálu, pokiaľ je možné sa tomuto znevýhodneniu vyhnúť. • Cieľom politiky (stratégie) rovnosti v zdraví nie je eliminácia všetkých rozdielov v zdraví tak, aby každý dosiahol rovnakú úroveň zdravia, ale redukcia tých rozdielov, ktoré sú dôsledkom pôsobenia nespravodlivých a zamedziteľných faktorov. • Fenomén rovnosti v politikách (stratégiách) teda znamená vytváranie príležitostí pre zdravie a znižovanie rozdielov v zdraví na najnižšiu možnú úroveň. (Whitehead and Dahlgren 1991)

  9. Čo je hodnotenie dopadov na rovnosť v zdraví? Súbor metód zameraných na: • Uvedomenie si potreby zvažovať potenciálny dopad hodnotených politík/ programov/ intervencií na rovnosť v zdraví • Vytvorenie systematického procesu - postupnosti krokov, pomocou ktorých sa v každej fáze HIA objavia aj otázky týkajúce sa potenciálnych dopadov na rovnosť v zdraví Súčasný stav: agenda rovnosti v zdraví vo väčšine realizovaných HIA chýba

  10. Otázka do scopingu • Očakáva sa zmena v nerovnostiach v zdraví medzi relevantnými populačnými skupinami? • Len pri jasnej a odôvodnenej „evidence based“ odpovedi NIE, je možné agendu nerovností v zdraví z ďalšieho procesu HIA vynechať

  11. Nástroj na hodnotenie rovnosti v zdraví - HEAT • „The Health Equity Assessment Tool: A user’s guide“ – publikovaný v júni 2008, dostupný na www.moh.govt.nz • Vytvorený v roku 2004 Ministerstvom zdravotníctva Nového Zélandu, revidovaný v roku 2008 • Pomáha užívateľombrať do úvahy aspekt rovnosti v zdraví počas rozhodovacích procesov, resp. pri hodnotení dopadov týchto rozhodnutí na zdravie • Obsahuje 12 otázok(pre účely prezentácie je použitých 8 z nich) • Umožňuje hodnotenie politík, programov, stratégií z hľadiska ich súčasného, resp. budúceho dopadu na rovnosť v zdraví • Vhodný najmä pre prospektívne a paralelné („súčasné“) HIA, možnosť modifikácie na retrospektívne HIA

  12. Súbor otázok • Ktoré nerovnosti v zdraví v definovanej populačnej skupine existujú? • Kto je v súvislosti s hodnoteným programom/politikou/intervenciou najviac zvýhodnený a ako? • Aké sú mechanizmy vzniku, pretrvávania, resp. nárastu existujúcich nerovností v zdraví? Ktoré determinanty zdravia ich ovplyvňujú? • Aký vplyv by mohol mať hodnotený program/politika/intervencia na tieto nerovnosti? • Kto bude z tohto programu/politiky/intervencie najviac profitovať? • Aké môžu byť neúmyselné dôsledky hodnoteného programu/politiky/ intervencie vo vzťahu k nerovnostiam v zdraví? • Aké opatrenia sú navrhnuté na zabezpečenie redukcie nerovností v zdraví? • Ako bude zabezpečené meranie výsledkov a dosiahnutá redukcia nerovností v zdraví?

  13. Časť I. Identifikácia a mechanizmus vzniku nerovností v zdraví Ad 1. Ktoré nerovnosti v zdraví v definovanej populačnej skupineexistujú? • Kľúčová je existencia a dostupnosť údajov, ktoré umožňujú merať nerovnosť v zdraví v populácii – na národnej, regionálnej, lokálnej úrovni • Problém – údaje v liste o prehliadke mŕtveho ani listy o hospitalizovanosti neobsahujú údaje o sociálno – ekonomickej situácii • Východisko - ekologické epidemiologické štúdie (údaje o sociálno – ekonomickej situácii zo sčítania ľudu) - epidemiologické štúdie na individuálnej úrovni

  14. Ad 2 – Kto je v súvislosti s hodnoteným programom/ politikou/intervenciou najviac zvýhodnený a ako? • Cieľom otázky je identifikácia najviac zvýhodnenej populácie vo vzťahu k oblasti zdravia (choroby), na ktorú môže mať program/politika/intervencia dopad • Zameranie na ZVÝHODNENÚ (nie opačne) populáciu je úmyselné • Zamerať sa na znevýhodnenú populáciu môže viesť k riziku „odhalenia“ pôvodu nerovností v zlyhaniach na individuálnej (skupinovej) úrovni, nie úrovni inštitucionálnej, systémovej (zákony, prax), ktorá je v skutočnosti za vznik nerovností zodpovedná

  15. Ad 3 Aké sú mechanizmy vzniku, pretrvávania, resp. nárastu existujúcichnerovností v zdraví? Ktoré determinanty zdravia ich ovplyvňujú? • Otázky sú zamerané na spôsob vzniku nerovností • Dôležité je vysvetliť, ktoré faktory spôsobili vznik nerovností a ktoré faktory sú dôležité pre pretrvávanie alebo zvyšovanie nerovností • Dôležité je uvedomiť si, že nerovnosti sú spôsobené nerovnomernou distribúciou determinantov zdravia v populácii! • Kategórie determinantov zdravia, ktoré je potrebné brať do úvahy: • Sociálno – ekonomické (napr. príjem) • Sociálne a kultúrne (napr. sociálna podpora, diskriminácia) • Životné prostredie (zahŕňajúc podmienky bývania a práce) • Služby (v zmysle zdravotnej starostlivosti, starostlivosti o deti) • Behaviorálne (životný štýl) • Biologické (vek, genetické predispozície)

  16. Pri hľadaní odpovedí na tieto otázky je výhodné použiť techniku „brainstormingu“ – umožní pochopiť reťaz príčinných súvislostí – „príčiny príčin“ Úroveň vzdelania Stav zamestnanosti Finančný príjem Dostupnosť zdravotnej starostlivosti Príslušnosť k znevýhodnenej skupine Diskriminácia Prístup k vzdelaniu Úroveň vzdelania

  17. Schéma odpovedí na otázky č. 1 až 3

  18. Časť II. Zhodnotenie a modifikácia programu/politiky/intervencie Odpovede na nasledujúce otázky umožnia rozhodnúť o tom, ktoré intervencie sú z hľadiska redukcie nerovností v zdraví uskutočniteľné a má význam do nich investovať Ad 4 Aký vplyv by mohol mať hodnotený program/politika/ intervencia na identifikovanénerovnosti? • Nerovnosti v zdraví – dôsledok pôsobenia veľkého rozsahu faktorov • Zmena v jednom (viacerých) nemusí viesť k želateľnej zmene v nerovnostiach Ad 5 Kto bude z tohto programu/politiky/intervencie najviac profitovať? • Dôležité uvedomiť si, že profit z programu/politiky/intervencie nebude rovnaký pre všetky skupiny populácie • Potrebné vziať tento fakt do úvahy v procese vytvárania a implementácie programu/politiky/intervencie

  19. Ad 6 Aké môžu byť neúmyselné dôsledky hodnoteného programu/politiky vo vzťahu k nerovnostiam v zdraví? • Potreba zvažovať možné neúmyselné dôsledky intervenčných aktivít • Napr. informácie poskytované v poradniach zdravia sa dostanú len k tým ľuďom, ktorí ich navštívia – neúmyselný dôsledok – prehlbovanie rozdielov v informovanosti medzi populačnými skupinami (je proporcia klientov poradni zdravia podľa vzdelania rovnaká, ako je proporcia obyvateľov podľa vzdelania v príslušnej územnej pôsobnosti?) Ad 7 Aké opatrenia sú navrhnuté na zabezpečenie redukcie nerovností v zdraví? • Otázky 4 - 6boli zamerané na identifikáciu možných obmedzení efektivity programov/politík/intervencií, • Otázka 7 je upozornením na nevyhnutnosť redukovať identifikované potenciálne obmedzenia, a tým zamedziť riziku vytvárania, resp. zväčšovania jestvujúcich nerovností v zdraví • Snaha o zamedzenie rizika môže viesť k zmenám v programe/politike/ intervencii alebo k zmenám v procese implementácie

  20. Schéma odpovedí na otázky č. 4 až 7

  21. Časť III. Hodnotenie účinnosti a výsledkov programov/politík/ intervencií Ad 8 Ako bude zabezpečené meranie výsledkov a dosiahnutá redukcia nerovností v zdraví? • Meranie výsledkov programov/politík/ intervencií a dosiahnutá redukcia nerovností je nevyhnutné pre dôkaz efektivity a „spravodlivosti“ programu/politiky/intervencie • Tak, ako príčiny nerovností sú vzájomne prepojené a vytvárajú príčinnú reťaz, výsledky programov/politík/ intervencií je možné hierarchicky usporiadať • Každý výsledok je merateľný adekvátne zvoleným indikátorom • Cieľom hodnotenia je získať dôkaz pre prípadné zmeny v programe/politike/intervencii

  22. Schéma odpovedí na otázku č. 8

  23. Prípadová štúdia – Intervenčný program zameraný na zníženie prevalencie fajčenia v Severnom regióne Nového Zélandu • Existujúce nerovnosti – Severná oblasť NZ najvyššia prevalencia fajčenia v rámci krajiny, v rámci oblasti – pôvodné obyvateľstvo – dvakrát vyššia prevalencia • Najviac zvýhodnená skupina – prisťahované obyvateľstvo • Mechanizmus vzniku nerovností – štandardné prístupy k financovaniu kontroly fajčenia – nezohľadňujúce špecifiká regiónu a etnickej skupiny • Vplyv intervencie na nerovnosti – cieľ intervencie – zintenzívniť podporu a poradenstvo pri odvykaní od fajčenia, vrátane poskytnutia nikotínových náplastí (hradených z financií oblasti) – dôležité najmä pre sociálne znevýhodnené skupiny – predpokladané zníženie nerovností

  24. 5.Najväčší benefit – tí, ktorí prestanú fajčiť a ich rodiny, tí, ktorí budú mať prístup k intervencii tí, u ktorých bude intervencia efektívna • Neúmyselné dôsledky – zväčšovanie nerovností v prípade, že pôvodné obyvateľstvo bude mať rovnaký, resp. menší prístup k intervencii a v prípade, že intervencia bude rovnako, resp. menej efektívna pre pôvodné obyvateľstvo • Zníženie rizika neúmyselných dôsledkov – modifikácia prístupu k pôvodnému obyvateľstvu, akceptácia kultúrnych a behaviorálnych faktorov • Proces hodnotenia intervencie – sledovanie proporcie intervenovaných pôvodných a prisťahovaných obyvateľov, sledovanie prevalencie fajčenia

  25. Prípadová štúdia – politika dentálneho zdravia NZ Zdroj: The Health Equity Assessment Tool: A User’s Guide

  26. Ďakujem za pozornosť

More Related