ŠTRUKTÚRA BEZPEČNOSTNÝCH ZLOŽIEK A SLUŽIEB V SR

1. ŠTRUKTÚRA BEZPEČNOSTNÝCH ZLOŽIEK A SLUŽIEB V SR

2. Jedným zo základných existenčných problémov v spoločnosti je zabezpečenie jej racionálnych životných podmienok, ktoré možno chápať ako rovnováhu medzi potrebami a tvorbou hodnôt na danom stupni spoločenského a hospodárskeho rozvoja. Všeobecná požiadavka bezpečnosti je základnou povinnosťou štátu. Obyvateľstvo si ale vytvára i vlastné štruktúry, ktoré mu majú zabezpečiť základné životné podmienky, chrániť jeho osobnosť, zdravie a majetok.

3. V spoločenskom prostredí sa bezpečnosť chápe ako problém spoločenskej istoty a rovnováhy. Okrem obsahovej stránky bezpečnostná problematika má aj svoje inštitucionálne ponímanie. To spočíva v inštitucionálnom usporiadaní bezpečnostných zložiek v štáte. Takéto usporiadanie je prejavom politickej moci v štáte a ponímame ich ako silové zložky a organizácie. Pojem bezpečnosť sa prejavuje z hľadiska :

4. a/ materiálneho b/ formálneho c/ inštitucionálneho. K tomu, aby sme mohli správne pochopiť miesto a úlohu jednotlivých bezpečnostných zložiek a služieb ( ďalej len bezpečnostné zložky ) v rámci danej štruktúry, je potrebné poznať ich základné charakteristiky.

5. Základná klasifikácia bezpečnostných služieb Klasifikácia je jednou z poznávacích metód. Aby bolo možné javy, objekty, procesy a skutočnosti klasifikovať, je potrebné poznať ich vlastnosti a znaky. Na základe určenia spoločenských znakov je možná ich typizácia. Klasifikácia môže byť tiež prostriedkom poznania jednotlivých typov objektov. Plní nielen poznávaciu, ale aj praktickú funkciu.

6. Uvedené sa vzťahuje aj na klasifikáciu bezpečnostných služieb, kde okrem uplatňovania zásad logiky sa majú dodržiavať aj : - špecifiká bezpečnostných služieb ako objektu poznania, - úlohy a ciele skúmania tohto objektu, - význam dosiahnutých výsledkov pre teóriu ako aj prax bezpečnostných služieb. Klasifikovať ten či onen objekt možno z rôznych kritérií. V našom prípade má význam

7. sústrediť pozornosť na praktické potreby z hľadiska funkčného a objektového. Systém bezpečnostných služieb sa môže poznávať napr. podľa týchto kritérií : a/ podľa vzťahu k štátu, podľa zriaďovateľa alebo „ prevádzkovateľa“, b/ podľa charakteristiky zákonnej úpravy jednotlivých bezpečnostných služieb, c/ podľa smerov a druhov činností bezpečnostných služieb ( podľa hlavných organizačno – taktických foriem ),

8. d/ podľa teritoriálnej a vecnej pôsobnosti, e/ podľa činnosti bezpečnostných služieb. Pre klasifikáciu bezpečnostných služieb za najvýstižnejšie považujeme ich rozdelenie podľa postavenia, pôsobnosti a zamerania ich činnosti z hľadiska úloh, ktoré plnia. Bezpečnostné služby z hľadiska ich postavenia, pôsobnosti a úloh ktoré plnia môžeme charakterizovať : A/ ako bezpečnostné zložky štátu majúce postavenie štátneho orgánu, ktoré plnia

9. úlohy nevyhnutné na zabezpečenie dôležitých záujmov štát a ochrany práv a slobôd v oblasti a/ vnútorného poriadku b/ obrany c/ ochrany utajovaných skutočností d/ ochrany ekonomických a finančných záujmov štátu, vrátane menových a daňových záležitostí e/ trestného stíhania a súdneho konania

10. B/ obecné poriadkové útvary, ktoré pôsobia pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a pri plnení úloh z uznesení obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu obce, C/ stráže, ktoré plnia úlohy pri ochrane prírodného bohatstva, lesov, poľnohospodárskych plodín, prírodného prostredia,

11. D/ súkromné bezpečnostné služby, ktoré vykonávajú ochranu osôb a majetku ako predmet podnikateľskej činnosti. Spoločným znakom všetkých bezpečnostných služieb je, že sú zriadené zákonom, ich príslušníci, alebo členovia pri výkone činnosti môžu uplatňovať oprávnenia, ktoré stanovuje zákon.

12. Štruktúra bezpečnostných služieb Štruktúra je odrazom vnútornej stavby určitého celku, charakterizuje usporiadanie jednotlivých častí daného celku podľa stanovených kritérií. V štruktúre bezpečnostných služieb pôjde o charakteristiku jednotlivých bezpečnostných služieb hľadiska kritérií zriaďovateľa a charakteristiky zákonnej úpravy obsahu ich úloh a tiež povinností a oprávnení príslušníkov, resp. zamestnancov daných

13. bezpečnostných služieb, ich vzťahu k štátnym orgánom, organizáciám, právnickým a fyzickým osobám. Bezpečnostné služby podľa zriaďovateľa a podľa charakteristiky zákonnej úpravy delíme na a/ štátne bezpečnostné služby b/ neštátne bezpečnostné služby Spoločným znakom štátnych bezpečnostných služieb je to, že zriaďovateľom každej i nich je spravidla

14. ministerstvo, obdobný ústredný orgán štátnej správy alebo orgán miestnej štátnej správy. Vo vzťahu ku všetkým službám existuje samostatná úprava – osobitný zákon. Pre túto skupinu, pre jej príslušníkov platí, že sú v služobnom pomere alebo v štátnej službe. Pre neštátne bezpečnostné orgány (služby ) platí to, ži ich činnosť je presne určená. Vzťahuje sa napríklad na územie obce ( priestor pre plnenie úloh príslušníkov obecnej polície ), na objekt, menšiu plochu

15. ( činnosť súkromných bezpečnostných služieb ). Každá z bezpečnostných služieb pôsobí na základe osobitného zákona. Štátne bezpečnostné služby Štátne bezpečnostné služby sú zložkami štátneho mechanizmu, zamerané na ochranu a bezpečnosť spoločenských záujmov vo všetkých oblastiach jeho pôsobenia.

16. Z hľadiska obsahu a charakteru ich činnosti môžeme hovoriť o bezpečnostných službách policajného charakteru, spravodajského charakteru a službách, ktoré majú prevažne ochranný charakter. K bezpečnostným službám, tvoriacich zložky štátneho policajného charakteru patrí: a/ Policajný zbor Slovenskej republiky, b/ Vojenská polícia, c/ Zbor väzenskej a justičnej stráže, d/ Colná správa

17. K bezpečnostným službám, ktoré majú spravodajský charakter patrí : a/ Slovenská informačná služba, b/ Vojenské spravodajstvo, c/ Národný bezpečnostný úrad. Sú výkonnými orgánmi štátnej moci, ich príslušníci pri výkone svojej činnosti majú postavenie verejného činiteľa. V rámci skupín štátnych bezpečnostných služieb osobitné postavenie zaujímajú stráže

18. ako špecifické bezpečnostné služby. V zmysle zákonov existuje stráženie a ochrana lesov, polí, vôd, prírody, ktoré zabezpečuje skupina ľudí so svojou pôsobnosťou, svojimi úlohami a oprávneniami. Do funkcií ich ustanovujú rôzne orgány štátnej správy, ktoré vedú ich evidenciu a majú právo odvolávať členov jednotlivých stráži. Stráže nepredstavujú organizačné útvary, majúce svoju organizačnú štruktúru. Patrí tu :

19. a/ lesná stráž, b/ vodná stráž, c/ poľovnícka stráž, d/ rybárska stráž, e/ stráž prírody, f/ poľná stráž. Členovia jednotlivých stráži pri výkone svojej činnosti majú postavenie verejného činiteľa.

20. Formy činnosti bezpečnostných služieb sú rôznorodé. Vyplýva to z toho, že boj s protiprávnou činnosťou je záležitosťou všetkých ľudí. Zvláštne a rozhodujúce postavenie patrí „špeciálnym“ orgánom štátu, a to súdom, prokuratúre, policajným orgánom, teda orgánom pre ktoré boj s trestnou činnosťou je hlavnou úlohou. Významným členom v jednotnej celospoločenskej systémovej ochrany právneho poriadku v štáte sú všetky ozbrojené bezpečnostné zbory, teda zbory

21. ktoré zo zákona plnia úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti a boja proti zločinnosti. Z hľadiska právnej úpravy činnosti bezpečnostných je možné uviesť, že túto činnosť určujúcim spôsobom regulujú dve sústavy právnych noriem, a to správne a trestné právo.

22. Neštátne bezpečnostné služby Neštátne policajno – bezpečnostné organizácie, ktoré sa tvoria na základe zákona, tvoria veľmi širokú škálu. Na rozdiel od služby štátu občanom, ktoré poskytujú štátne policajné služby, neštátne policajno – bezpečnostné organizácie, v zmysle príslušného zákona, poskytujú služby občanom v záujme určitých skupín obyvateľstva alebo jednotlivcom. Aj tu pôsobí veľa ochrancov – profesionálov.

23. Obecnými poriadkovými útvarmi sú obecné polície, v mestách nazývané mestské polície, vykonávajú pôsobnosť na území príslušného mesta, alebo obce. Zamestnanci obecnej polície pri plnení úloh majú postavenie vereného činiteľa. Súkromné bezpečnostné služby z hľadiska predmetu svojej činnosti sa členia : a/ strážne služby b/ detektívne služby c/ vlastné ochrany d/ technické služby. Zamestnanci SBS nemajú postavenie ver. činiteľa.

24. Metódy činnosti bezpečnostných služieb Metóda ( grécke slovo – methodos, cesta k niečomu ) je vlastne spôsob, ako dosiahnuť určitý cieľ, alebo splniť úlohu. Obsah metódy je do značnej miery podriadený cieľu, ktorý má byť dosiahnutý. Činnosť je aktívna forma správania alebo konania subjektu, podieľajúceho sa na vzájomnom pôsobení v najrôznejších aktivitách, konajúcich sa v spoločenskom živote.

25. V činnosti bezpečnostných služieb môžeme hovoriť a písať o dvoch základných metódach činnosti. Sú to : a/ metóda preventívneho pôsobenia b/ metóda uplatnenia donútenia a sankcií. Obe metódy ( prevencia a represia) v sebe obsahujú aj iné metódy, napr. metódu presvedčovania, metódu dohľadu a pod. Preventívne pôsobenia je príslušníkom, zamestnancom alebo členom bezpečnostných služieb uložené v zákonoch.

26. Základným a účinným preventívnym pôsobením je dôsledný výkon služobnej činnosti, profesionálne vystupovanie a právanie príslušníkov, zamestnancov alebo členov bezpečnostných služieb voči fyzickým a právnickým osobám. K napĺňaniu prevencie slúžia prostriedky preventívneho pôsobenia, ktoré sú particiálnymi subsystémami v rámci prevencie. Ide o opatrenia : - taktické - technické - administratívno – právne a ďalšie.

27. Represívne pôsobenie je formou štátneho a verejného donútenia. Donútenie je a bude súčasťou stratégie spoločnosti a štátu na úseku zabezpečovania právneho stavu z hľadiska prípustnej miery výskytu protiprávneho konania tak, aby nedošlo k zásadnému narušenie rovnováhy medzi právnym a protiprávnym stavom spoločnosti. Uplatňovanie donútenia v činnosti bezpečnostnej služby znamená, že sa využívajú také prostriedky, ktoré svojim charakterom zasahujú rôznou intenzitou

28. a mierou do základných práv a slobôd fyzických osôb, ktoré sú garantované Listinou základných práv a slobôd. Príslušník, zamestnanec alebo člen bezpečnostnej služby je oprávnený využiť len také formy a prostriedky donútenia, ktorú sú mu dané právnym predpisom. Spôsoby a prostriedky donútenia, ktoré sa uplatňujú represívnym pôsobením, sú vymedzené v zákone o konkrétnej bezpečnostnej službe. Tie nie je možné nijako upravovať, ani chybne vykladať.

29. Nemôže ich korigovať rozhodnutie nadriadeného, uznesenia zastupiteľstva, pokyn starostu alebo primátora, či rozhodnutie obecnej rady. Formy donútenia je možné rozdeliť podľa niekoľkých kritérií. Patrí sem napr. gradácia donucovacieho pôsobenia, takticko – psychologické pôsobenie, použitie fyzickej sily, použitie donucovacích prostriedkov a zbrane a pod. Pri použití všetkých donucovacích prostriedkov včítane zbrane je bezpodmienečne nutné dodržiavať

30. základné princípy : a/ zákonnosti, b/ nevyhnutnosti, c/ primeranosti. Formou uplatnení nepriameho donútenia je aj uloženie blokovej pokuty, ktorú v rámci správneho konania môže uložiť správny orgán, alebo v rámci trestného konania orgán činný v trestnom konaní, v prípadoch keď osoba sťažuje postup konania.

31. Mimo uplatnenia základných metód prevencie a donútenia v činnosti bezpečnostných služieb sú využívané aj ďalšie metódy : 1/ všeobecné platné metódy poznania, ku ktorým patrí pozorovanie, experiment, analýza, syntéza. 2/ metódy uplatňované v činnosti polície, napr. : a/ metódy operatívno – pátracej činnosti – pátranie, sledovanie, odpočúvanie,

32. verzie, legenda, kombinácia, b/ kriminalistické metódy vyhľadávania, zaisťovania a skúmania stôp – ohliadka miesta činu, rekognícia, výsluchy osôb, rekonštrukcia, daktyloskopia, balistika, mechanoskopia, trasológia, metódy opisu osoby, c/ metódy činnosti poriadkovej a dopravnej polície – metóda dozoru, dohľadu, ale aj metódy výsluchu, služobného zákroku a pod.

33. 3/ modifikované metódy prevzaté z činnosti kriminálnej polície, využívané aj inými bezpečnostnými službami, ako napr. kombináciu, pozorovanie, osobné pátranie, legendu, verzie, osobnú ochranu a pod. 4/ systému postupne sa tvoriacich a zdokonaľovaných metód činnosti bezpečnostnej služby, napr. súkromnej bezpečnostnej služby – metóda fyzického pozorovania, fyzickej ochrany, režimových

34. opatrení, priestupkového zabezpečenia, výstražných značiek a nápisov, metóda obranných zákrokov, využitia cvičeného psa a pod.