Agresia a šikanovanie v školách

1. Agresia a šikanovaniev školách Eva Gajdošová, Katedra psychológie FFUK, Bratislava

2. Agresia – negatívny spoločenský jav súčasnosti Agresia je v súčasnosti všade okolo nás a každým dňom enormne narastá. Denne sme svedkami agresie a agresivity ľudí na uliciach mesta, v autobusoch, v obchodoch, na pracoviskách, na futbalových a hokejových zápasoch, na ihriskách, na diskotékach, ale aj v  rodinách, či v politike alebo vo vzťahoch medzi etnickými a národnostnými skupinami, národmi a štátmi. Násilie vidíme každodenne na obrazovkách televízie, čítame o ňom v dennej tlači, stretávame sa s ním v  počítačových hrách.

3. Agresia detí a mládeže v podobe násilných trestných činov Najnovšia štatistika násilných trestných činov mladistvých: • kriminalita mládeže sa tento rok pohybuje približne na úrovni 20% z celkového podielu objasnenej kriminality • rastie počet páchateľov do veku 15 rokov • zvýšili sa trestné činy majetkového charakteru(lúpeže a krádeže vlámaním) páchané maloletými a mladistvými osobami • najväčší podiel mládeže je pri trestnom čine šírenia toxikománie (67%) • a pri pohlavnom zneužívaní (50%) • potom pri trestnom čine s rasovým motívom (48%) • a pri krádežiach a vlámaniach (46%) • agresia detí a mladistvých stúpa dokonca aj v školách, a to nielen v SOU alebo na 2. stupni základných škôl v období puberty, čo sme už dlhšie pozorovali, ale objavuje sa aj v na 1. stupni základných škôl, dokonca aj v materských školách, čo sme doteraz neevidovali.

4. Nový jav - nemotivovaná agresia, „krutosť detí“ Učitelia upozorňujú psychológov na v súčasnosti úplne nový jav v oblasti agresie v školách – žiaci páchajú násilie bez pocitov hnevu či nenávisti, ako aj bez sadistického uspokojenia, ide o tzv. nemotivované násilie. Napr. chlapec kopne do brucha dievča z iného ročníka, ktorú skoro vôbec nepozná a nič proti nej nemá - len tak. Žiaci bez mihnutia oka, bez citovej zaangažovanosti zabíjajú svojich učiteľov, ba dokonca svojich spolužiakov a kamarátov, s ktorými sa denne v škole, na vyučovaní, na prestávkach, na dvore či v jedálni stretávali, rozprávali, trávili svoj čas.

5. Agresia v školách-výsledky prieskumu Prednedávnom uskutočnený prieskum na bratislavských a vidieckych školách (395 žiakov 2. stupňa) ukázal, že žiaci sa často stretávajú s týmito agresívnymi prejavmi správania sa u spolužiakov: • s kopaním do predmetov a vecí v škole (60% opýtaných žiakov z bratislavských škôl a 41% žiakov z vidieckych škôl) • s bitím spolužiakov (45% žiakov zo ZŠ z  Bratislavy a 35% z vidieka), najmä s kopaním do spolužiaka (38% probandov zo ZŠ z Bratislavy a 23% z vidieka a s fackovaním spolužiaka po tvári 35%) • so zamykaním žiakov do miestností, ako napr. na WC čo do šatní (14% žiakov zo ZŠ z Bratislavy a 12% žiakov z vidieckych ZŠ) • s nútením robiť činnosti, ktoré žiak robiť nechce (13% a 11% žiakov) • so sexuálnym násilím zo strany spolužiakov ( uviedlo 6 detí zo 150 žiakov z vidieckych škôl a 28 detí z 245 žiakov z bratislavských ZŠ

6. Pohľad žiakov na agresiu • Žiaci 9. ročníka nemenovanej ZŠ na otázku, prečo sú mnohí z ich rovesníkov agresívni a násilnícki v škole, upozornili na to, že agresívne činy, násilie a vandalizmus v období puberty sa z pohľadu žiakov dejú: • z nudy • z túžby po stále silnejších, vzrušujúcejších zážitkoch a skúsenostiach a po senzáciách • ako druh adrenalínového športu, teda kvôli preciťovaniu nebezpečenstva, len aby ma neprichytili pri čine • ako dôsledok napätia, frustrácie, stresu, záťaže a konfliktov v sebe samom alebo  v triede • ako upozornenie na seba „Prosím, všimnite si ma! Nikto ma nemá rád!“

7. Agresia a agresivita Agresia: konkrétny prejav správania, ktorým človek ubližuje jednotlivcovi či skupine druhých ľudí. Môže mať rôzne formy: fyzická, verbálna, priama, nepriama. Psychologicky dôležité je rozlíšenie inštrumentálnej agresie (prostriedok na dosiahnutie cieľa, napr. vyhrážanie sa ) od agresie hostilnej (je prostriedkom aj cieľom zároveň, ide o poškodenie objektu, ale aj odreagovanie sa) Agresivita: trvalá osobnostná dispozícia jedinca správať sa násilne. Ľudia s vysokou mierou agresivity si však môžu nájsť spoločensky prijateľné kanály, napr. šport, umenie, politika. Na školách je preto dôležité hľadať vhodný kanál agresivity dieťaťa.

8. Faktory detskej agresie v škole • Osobnosť mladého človeka • Rodina a kvalita vzťahov medzi rodičmi a dieťaťom • Partia a skupina, v ktorej sa žiak pohybuje • Škola • Spoločenské faktory

9. Osobnostné charakteristiky agresívnych žiakov • vysoká impulzivita, hyperaktivita, nesústredenosť • emocionálna labilita • sklon ku skratkovitému jednaniu • znížené sebavedomie • slabé komunikačné zručnosti • nižšia tolerancia k správaniu iných • nižšia zodpovednosť za svoje správanie a konanie • nezrelosť • menej komplexné vnímanie sveta • nedostatok vypestovaných zábran • narušená morálka - nie morálne názory či morálne postoje, ale zvnútornenie morálneho usudzovania a morálnych noriem (násilníci vedia veľmi dobre, čo urobili, čo robiť nemali, majú však menšie zábrany k uskutočneniu trestného činu a nemajú pocity hanby a viny.)

10. Vybrané osobnostné faktory detskej agresie v škole • citová deprivácia žiaka Jedným zo zdrojom agresívneho a násilného správania v školách je citová deprivácia žiakov, teda stav, kedy deti majú neuspokojené potreby bezpečia, lásky, opory a ochrany. Tento stav vyvoláva u nich tendenciu k náhradnému uspokojovaniu potrieb , mladiství napr. siahajú po droge, vyhľadávajú a menia stále iných partnerov, trápia zvieratá, ubližujú iným ľuďom slovom či činom, a tak zažívajú pocity vnútorného uspokojenia. U agresívnych žiakov nachádzame často málo lásky a pozornosti zo strany rodičov. Ako nám tieto deti v rozhovore povedali, dokonca sami ani neveria, že sú milované a milovaniahodné. Svoje pocity neistoty prenášajú potom na druhých rôznymi formami hnevu a agresie.

11. Vybrané osobnostné faktory detskej agresie v škole • úzkosť, napätie, strach Úzkosť a agresia sú dve strany tej istej mince aj v prípade agresívneho a násilného správania sa žiakov v školách. Deti, ktoré sú v stálom napätí a zažívajú permanentnú úzkosť, jednajú veľmi často agresívne. Bijú tých, ktorých si biť môžu dovoliť. Nevedia nadviazať pevné priateľské vzťahy. Práve u nich, ako sa nám potvrdilo, môžu správne výchovné a vyučovacie prístupy učiteľov čiastočne eliminovať veľké percento zdrojov úzkosti, neistoty.

12. Vybrané osobnostné faktory detskej agresie v škole • výbušný temperament Zdrojom agresie a násilia v školách môže byť aj temperament žiaka, ktorý sa “ nesocionalizovane “ uvoľňuje na presadenie okamžitých cieľov (napr. ak si dieťa cez veľkú prestávku nevybije nahromadenú energiu, bude na hodine nepokojné, rušivé, násilnícke voči spolužiakom či učiteľke)

13. Vybrané osobnostné faktory detskej agresie v škole • nízke sebahodnotenie a nízka úroveň sociálnych zručností Naše skúsenosti potvrdili, že žiaci, ktorí jednajú agresívne a používajú násilie, sú častejšie neistí, zakomplexovaní, so zníženou sebaúctou, nepriateľsky naladení, s nízkym sebahodnotením, s nižšou úrovňou prosociálnych tendencií a slabšími komunikačnými zručnosťami. Často sú to žiaci odmietaní skupinou alebo deti izolované, tzv. čierne ovce triedy alebo žiaci vysoko vplyvní s nízkou obľúbenosťou medzi spolužiakmi, ktorí majú často negatívny vplyv na triedu a morálne triedu rozvracajú.

14. Vybrané osobnostné faktory detskej agresie v škole • nuda či túžba po stále silnejších, vzrušujúcejších zážitkoch Aj nuda či túžba po intenzívnych zážitkoch a skúsenostiach a po senzáciách môže byť jedným zo zdrojov násilia.

15. Vybrané osobnostné faktory detskej agresie v škole • tlak k mužnosti Tlak k mužnosti je tiež skrytou príčinou agresitivity žiaka a jeho tendencie konať násilnícky. Stáva sa, že spolužiaci nútia chlapca, aby sa choval tak, ako sa od muža očakáva, aby bol tvrdý, nebál sa úderov, a aby vedel údery druhým okolo seba aj dávať.

16. 2. Faktory rodiny • nízka úroveň dôvery, opory, ochrany, pocitov lásky a bezpečia v rodine • znížený rodičovský dohľad, kontrola, monitoring a uplatňovanie disciplíny v rodine • narušené rodinné vzťahy a sociálne interakcie medzi členmi rodiny • dvojznačná alebo rozštiepená výchova, pri ktorej ide o nekritický postoj matky a kritické a odmietavé správanie otca.

17. Výchovné prístupy rodičov Agresívne správanie detí výrazne podmieňuje: a)príliš benevolentná či rozmaznávajúca výchova, kedy si dieťa môže dovoliť čokoľvek a všetko je mu odpustené, dovolené alebo tiež výchova, kedy si rodičia svoje dieťa veľmi nevšímajú resp. sa sami dobre zabávajú na jeho výčinoch. b)príliš prísna, autokratická výchova, kedy je zase dieťa za všetko trestané , a to jednak fyzicky alebo aj psychicky. Zistili sme, že v rodinách týchto detí sa často vyskytuje vzájomné nenávistné správanie, posilňovanie nevhodného správania, negatívne citové reakcie, podráždenosť voči deťom, neúčinné tresty.

18. 3. Faktory skupiny, v ktorej sa žiak pohybuje partia Partia s asociálnym a antisociálnym správaním (pubescenta akceptuje skupina ako člena bezvýhradne aj s jeho chybami, ale vyžaduje konformitu - prijatie spôsobu správania, vyjadrovania, úpravy zovňajšku, postoja ku škole, rodine, peniazom, sexualite, drogám, alkoholu. Ak chceš zapadnúť, rob, čo my ostatní!)

19. 4. Školské faktory • spájanie škôl a tried • veľký počet žiakov v triedach, resp. veľa hyperaktívnych žiakov v jednej triede • predimenzované osnovy a tlak na učiteľov osnovy dodržiavať • vysoký počet hodín v priebehu týždňa a dňa, ktorý neustále narastá • výchovné štýly učiteľov (k agresívnemu správaniu v triede dochádza aj vtedy, keď si sám učiteľ nevšíma šikanovanie a nedáva si čas hneď v zárodku riešiť agresívne správanie niektorých žiakov, nerieši vzniknuté drobné konflikty, dokonca podporuje tieto prejavy žiakov)

20. 5. Spoločenské faktory V masmédiách prezentovaná kultúra násilia, rôzne formy rasizmu, intolerancie a diskriminácie : • vzor suverénneho arogantného jedinca, ktorý si rieši svoje problémy agresívnym spôsobom. • filmový zločinec a násilník v dnešných filmoch je nápadne často líčený ako sympaťák a je obsadzovaný tými najpopulárnejšími hercami. • násilím prešpikované videohry, ktoré deti sledujú niekoľko hodín denne, zvyšujú agresivitu Násilie okolo nás aktivizuje isté vzorce správania a mladý človek sa následne dopúšťa násilných aktov, ktoré by sa za normálnych okolností neurobil. Mládeži chýbajú vzory, ktoré by riešili problémy kompromisom, dohodou či toleranciou odlišných postojov, názorov, hodnôt, preferencií.

21. II. Šikanovanie - druh agresie Šikanovanie je tiež istý druh agresie (fyzickej alebo psychickej). O šikanovaní hovoríme vtedy, ak jedno dieťa alebo skupina detí druhé dieťa bije, kope, vyhráža sa mu, ironizuje ho, posmieva sa mu, zamyká ho v miestnosti a pod. Tieto incidenty sa vyskytujú minimálne 6 mesiacov a pre šikanované dieťa je ťažké brániť sa. Za šikanovanie nepovažujeme občasnú bitku alebo hádku približne rovnako fyzicky zdatných súperov.

22. Šikanovanie v školách Treba mať stále na zreteli, že agresia a šikanovanie sa môže vyskytnúť na každej škole, teda aj na škole s uplatňovaním náboženských a humanistických princípov a nie je voči nim imúnny žiaden typ školského zariadenia. Dokonca môžeme na základe množstva rozhovorov s riaditeľmi škôl aj učiteľmi tvrdiť, že v súčasnosti nie je škola, kde by sa šikanovanie aspoň v jednoduchej psychickej forme nevyskytovalo.

23. Dôsledky šikanovania v školách Dôsledky šikanovanie sú vždy negatívne. Šikanovanie spôsobuje totiž narušenie psychického a fyzického zdravia žiakov (zvýšenie chorobnosti), zníženie ich práceschopnosti a výkonnosti, zhoršenie kvality učenia a učebných výsledkov a narušenie sociálnych vzťahov a sociálnej klímy v triede.

24. Fyzické a psychické formy šikanovania Učitelia sa stretli s bitím žiaka, braním desiatej, peňazí, sladkostí, opätovným zahanbovaním pred triedou. dávaním hlavy do umývadla alebo toaletnej misy s následným sprchovaním, zhadzovaním zo schodov, zamykaním v šatni alebo na záchode, hádzaním ostrých predmetov do obete, vyhadzovaním jej vecí pravidelne denne von z okna, kopaním do vecí obete alebo do nej samej, šteklením až plače, ničením výsledkov práce v škole, ničením oblečenia, používali tiež slovné urážky na obeť alebo jej rodičov , ktoré mali rovnako ničivý a devastujúci vplyv na žiakov. Stali sa prípady, kedy agresori vyhliadnutú obeť oslovovali najrôznejšími menami (nie zriedka so sexuálnym podtextom), kriedou o nej písali po stenách neslušné alebo zosmiešňujúce nápisy a obete si museli často vypočuť, aké sú hlúpe, škaredé, museli znášať výsmech, ponižovanie, ignorovanie, vylučovanie spomedzi spolužiakov, znižovanie sebadôvery.

25. Agresori šikanovania 1. typ agresora: hrubý, primitívny, impulzívny, so silným energetickým pretlakom, s narušeným vzťahom k autorite, niekedy zapojený do gangov páchajúcich trestnú činnosť. Tento agresor šikanuje masívne, tvrdo a neľútostne, vyžaduje absolútnu poslušnosť, šikanovanie používa cielene k zastrašovaniu ostatných V rodine je častý výskyt agresie a brutality zo strany rodičov, túto brutalitu agresori ako keby vracali alebo ju napodobňovali. 2. typ agresora: slušný, kultivovaný, uzavretý, zvýšene úzkostlivý jedinec so sadistickými tendenciami v sexuálnom zmysle. Násilie a mučenie je cielené a rafinované, uskutočňuje sa skôr bez prítomnosti svedkov. V rodinnej výchove sa uplatňovanie dôsledný a náročný prístup, niekedy až vojenský dril bez lásky. 3. typ agresora: typ „srandistu“, optimistický, dobrodružný, so značnou sebadôverou, obľúbený a vplyvný. Šikanuje pre pobavenie seba aj ostatných, snaží sa vypichnúť „humorné“ a „zábavné“ stránky. Vo všeobecnej rovine je prítomná citová subdeprivácia a absencia mravných a duchovných hodnôt v rodine.

26. Obete šikanovania Osamotený žiak – žiak, ktorý bol preradený do inej triedy napr. z triedy jazykovej alebo ktorý prepadol alebo tiež introvertný žiak, tichý, samotár Odlišujúci sa žiak - žiak, ktorý sa odlišuje od ostatných spolužiakov nejakým znakom, napr. dialektom, výzorom, oblečením, etnickou príslušnosťou, národnosťou, vierovyznaním, telesnou chybou. Úspešný žiak - pozornosť agresorov sa sústreďuje aj na šikovaných, inteligentných, tvorivých žiakov s dobrými nápadmi a s elánom do učenia, na úspešných a aktívnych žiakov. Nový žiak - výhrady sa prejavia v škole aj voči novým žiakom Títo žiaci majú ťažké postavenie v triede, pretože musia bojovať s predsudkami a nepriateľstvom zo strany spolužiakov.

27. 5 stupňov vývoja šikanovania 1. stupeň – ide o mierne, prevažne psychické formy násilia, kedy žiaci odmietajú niektorého spolužiaka, nebavia sa s ním, ohovárajú ho, robia na jeho účet vtipy, posmeškujú a ironizujú ho . V tejto etape ešte viacerí žiaci vyjadrujú nesúhlas so šikanovaním, mnohí z nich majú súcit s obeťou, agresorov teda nevidia len bielo a čierno. (Zásahy učiteľov úspešné)

28. 5 stupňov vývoja šikanovania V 2. stupni sa vyskytuje už fyzická agresia a pritvrdzovanie manipulácie. Najmä v náročnejších situáciách, kedy v skupine stúpa napätie, začnú žiaci - obete slúžiť ako ventil. Spolužiaci si na nich odreagujú svoje nepríjemné pocity. Je veľmi zlé, keď násilie začne praktizovať vodca skupiny ako zábavu, na obveselenie seba a svojich obdivovateľov. Ako to bude pokračovať ďalej závisí od pozitívneho zamerania skupiny a od postoja žiakov k šikanovaniu. V prípade, ak existuje v skupine súdržnosť, kamarátske vzťahy, negatívne postoje k násiliu a ubližovaniu slabším, pokusy o šikanovanie sú neúspešné. (Zásahy učiteľov a psychológov úspešné)

29. 5 stupňov vývoja šikanovania 3. stupeň je kľúčový. V tomto štádiu sa rozhoduje o tom, či počiatočné štádium skončí alebo prejde do pokročilého štádia. Ak sa fyzickej agresivite agresorov nezabráni, často sa utvára skupinka agresorov, tzv. jadro, ktoré začína systematicky šikanovať vyhliadnutú obeť. Ak sa v tejto dobe nesformuje silná pozitívna podskupina, ktorá bude rovnocenným partnerom čo do vplyvu a popularity jej členov a môže agresivite zabrániť, skupina agresorov bude pokračovať ďalej a stupňovať prejavy šikanovania.(Posledná možnosť úspešne zasiahnuť a rozbiť jadro agresorov.)

30. 5 stupňov vývoja šikanovania 4. stupeň nastáva vtedy, keď sa v triede šikanovanie radikálne nerieši a nevzniká v nej ani silná pozitívna skupina. Skupina agresorov teda môže pokračovať v šikanovaní ďalej. Ich normy správania sú prijaté väčšinou žiakov a stávajú sa pre nich nepísaným zákonom. Už aj ďalší žiaci sa začínajú kruto správať k spolužiakovi, týrajú ho a prežívajú pritom uspokojenie.

31. 5 stupňov vývoja šikanovania V pokročilom štádiu šikanovania žiaci už neprezrádzajú, kto ubližuje, tvrdia, že nič nevideli, násilie bagatelizujú, alebo povedia, že nesmú nič nikomu povedať, obeť sa kritizuje a znevažuje a hovorí sa , že si to spôsobila sama, agresori sa oceňujú a hľadajú sa pre nich poľahčujúce okolnosti, v triede začína vládnuť atmosféra strachu a napätia.

32. 5 stupňov vývoja šikanovania 5. stupeň sa považuje za dokonalé šikanovanie alebo „totalitu“. Dochádza k nemu bez realizovania radikálnej pomoci zvonku. Žiaci sa tu delia na dve skupiny, na otrokov a otrokárov (mazákov a bažantov). Otrokári využívajú na otrokoch všetko, čo je využiteľné - schopnosti, školské vedomosti, peniaze, desiatu, ich telo, ich city. Násilie sa považuje za normálne, chýba tu pocit viny, súcit s utrpením druhých. Tento druh šikanovania je častejší na internátoch, v detských domovoch alebo vo vojenskom prostredí než priamo v školách

33. Ako je treba pri šikanovaní postupovať? Skúsenosti zo školskej praxe potvrdzujú, že učitelia majú šancu prelomiť bludný kruh a rozhodujúcim spôsobom žiakom pomôcť len v prvých troch fázach šikanovania. Ak šikanovanie prerastie do ďalších fáz, bez odborníkov zvonku si už so šikanovaním sami neporadia.

34. Prieskum šikanovania v škole Prvý krok, ktorý je nevyhnutné na každej škole urobiť, je každoročné sondovanie, teda prieskum šikanovania, v jednotlivých ročníkoch a triedach a sledovanie, do akej miery sa šikanovanie v škole vyskytuje, aká je úroveň a miera šikanovania, kto je prípadnou obeťou a agresorom šikanovania, ktoré triedy sú výrazne problémové (napr. využitím rozhovoru s jednotlivcami či s malou skupinou žiakov, anonymného dotazníka, anonymnej ankety, postojových škál, nedokončených viet a i.).

35. Všímanie si varovných príznakov šikanovania Žiak - obeť: • je v škole osamotený, nebaví sa so spolužiakmi, nemá kamarátov • je smutný, zarazený, depresívny, nehovorí o tom, čo sa robí v škole či mimo školu • nechodí na telocvik, zostáva v triede, má neospravedlnené absencie • náhle sa mu zhorší prospech, je nesústredený, bez záujmu • pred príchodom do školy ho bolí hlava, brucho • často chodí lekárovi a je chorý • často prichádza do triedy až s učiteľom, cez prestávku sa pohybuje pri kabinete učiteľov • ostatní hovoria naňho vtipy a robia si žartíky, trieda sa smeje z jeho neúspechu pred tabuľou, žiaci ho ponižujú a ironizujú. • prichádza domov okľukami, hladný, nevie vysvetliť modriny, narazenú kosť, popáleniny • vyhráža sa samovraždou • míňa veľa peňazí a nevie zdôvodniť, na čo. • bojí sa chodiť do školy alebo zo školy, vyžaduje, aby rodičia preňho začali chodiť autom • neustále vraj stráca peniaze a iné veci • odmieta sa zverovať s tým, čo ho trápi • začne sám šikanovať súrodencov

36. Individuálne rozhovory Uskutočniť rozhovory s informátormi, svedkami, obeťami a agresormi, ale s každým zvlášť tak, aby nikto z nich nevedel, čo kto povedal (chrániť informátora pred pomstou agresorov)

37. Sociometria Nájsť svedkov. Vytipovať tých žiakov triedy, ktorí sú ochotní vypovedať pravdivo a ktorí obeť neodmietajú resp. žiaci nezávislí na agresoroch, ktorí neprijímajú normy šikanovania, napr. využitím sociometrie.

38. Rozhovory so svedkami Urobiť individuálne rozhovory so svedkami, ktoré by boli aj konfrontačné, nikdy však neurobiť priamu konfrontáciu obetí a agresorov alebo svedkov a agresorov, a vôbec nie priamo v triede.

39. 0chrana obeti Zabezpečiť ochranu obeti , napr. jej odchod domov. V pokročilom štádiu šikanovania treba zabezpečiť obeti aj dlhodobejší pobyt doma alebo okamžitý prechod na inú školu.

40. Rozhovory s agresormi Uskutočniť rozhovor s agresormi, prípadne konfrontáciu medzi nimi (je posledným krokom vo vyšetrovaní.) Na túto situáciu musíme byť skutočne dobre pripravení, dokiaľ nemáme dôkazy, nemá zmysel s agresormi hovoriť. Hlavným cieľom rozhovoru s agresormi je, aby sa paralyzovala ich agresia napr. " pritlačením ku stene".

41. Voľba metódy uzmierenia Pri použití tejto metódy nejde o potrestanie agresorov, ale o riadené spoločné hľadanie nápravy v atmosfére triedy. Nečakaná dôvera a láskavý prístup k agresorom vedie niekedy k zlomu agresívnych postojov. Učiteľ sa v emočne vypätej situácii zrazu zachoval inak, než to agresori očakávali a než to bolo zvykom u iných autorít v školách, s ktorými prišli do kontaktu. Ukázalo sa, že týmto prístupom sa podarí prelomiť doterajší bludný kruh a otvoriť cesta k oslabeniu ich patologického správania. Tento prístup je možné voliť len pri systematickej práci so skupinovou dynamikou triedy, ktorá by mala byť samozrejmosťou v primárnej prevencii šikanovania na školách a v tom štádiu šikanovania, kedy normy skupiny agresorov ešte neprijali ostatní žiaci.

42. Voľba metódy reštrikcie Pri tejto metóde ide o zastrašenie vinníka trestom alebo strachom k zastaveniu agresívneho správania (napr. hrozbou vylúčenia zo školy, znížením známky zo správania, odsunutím žiaka do druhej triedy, krátkodobým pobytom v liečebno-výchovnom zariadení). Oznámenie vinníkom má byť strohé, krátke - škola ním vyjadruje jednoznačné a pevné stanovisko, že " šikanovanie sa tu nebude trpieť" a že po opakovaní týchto aktivít budú vinníci náležite potrestaní, a to vylúčením zo školy.

43. Rozhovor s rodičmi agresorov Na komisionálny pohovor nepozvať naraz rodičov agresorov, ale rozprávať sa s nimi individuálne, medzi štyrmi očami a informovať ich o súčasnom stave a riešení problému v škole resp. o sankciách v prípade ďalšieho porušenia dohodnutých pravidiel. Rodičia agresorov málokedy prijímajú fakt, že ich deti sa správajú ako brutálni agresori, a preto sa môžu zjednotiť proti spoločnému nepriateľovi, napr. vedeniu školy, triednemu učiteľovi alebo dokonca samotnej obeti a označia ju za provokatéra. Riadiť sa tu zásadou, neustúpiť tlaku rodičov, neprezradiť zdroj informácií (svedkov) a neuskutočniť hromadnú konfrontáciu s obeťami.

44. Spolupráca s odborníkmi Keby šikanovanie prerástlo do pokročilého štádia, treba zavolať do jeho procesu vyšetrovania vysoko odborne kvalifikovaného odborníka a voliť psychologicky "tvrdý" postup, pretože v tomto štádiu vlastne všetci zakrývajú stav, zapierajú, nehovoria pravdu. Práve v tomto štádiu sa objavujú krivé výpovede a falošní svedkovia. Tu platí len a len tvrdá taktika, pretože inak agresorov neusvedčíme. Dokonca odborná literatúra odporúča (Říčan,Kolář) voliť metódy známe z kriminalistického vypočúvania. Vypočúvanie sa musí starostlivo pripraviť Zároveň musí byť k dispozícii riadny sociogram skupiny, poznanie sociálnych statusov členov, skrytého života skupiny prostredníctvom sociometrických metód a hľadanie najslabšieho článku v reťazi falošných svedkov.

45. „Liečba“ vzťahov v triede Šikanovanie nikdy nie je iba záležitosťou jednotlivca resp. agresora a obete. Uskutočňuje sa predsa v celom kontexte vzťahov školy alebo školskej triedy a triednej skupiny a je vždy poruchou vzťahov skupiny, ktorá "podľahala infekcii ". Náprava musí preto smerovať k liečeniu celej skupiny a vzťahov medzi spolužiakmi. V praxi to znamená cielené ozdravovanie celej triedy.(Dlhodobá aplikácia rozvíjajúcich programov, skupinová psychoterapia)

46. Prevencia Boj proti šikanovaniu je potrebné každý školský rok začať prevenciou, preventívnymi aktivitami, teda takými aktivitami, ktorými možno predchádzať vzniku šikanovania v triede a na škole resp. odstraňovať ho hneď v samom začiatku. Šikanovaniu možno predísť najmä dôrazom na rozvíjanie sociálnych zručností a sociálnej kompetencie žiakov, učením žiakov k vzájomnej tolerancii a akceptovaniu iných názorov, postojov, vierovyznaní, rás a sociálnych skupín, učeniu správne riešiť konflikty a vedieť sa vcítiť do situácie druhých ľudí okolo mňa.

47. Komplexný program na elimináciu šikanovania • pravidelné a systematické sledovanie a zmapovanie situácie šikanovania v škole (aspoň raz ročne), • dohoda učiteľov o spoločnom postupe pri riešení šikanovania v škole, • príprava a realizácia preventívnych opatrení v škole, • spolupráca so školským psychológom a výchovným poradcom zameraná na zlepšenie sociálnych vzťahov v triedach, • zabezpečenie školsko-poradenských služieb pre žiakov aj učiteľov, • spolupráca s pedagogicko-psychologickou poradňou na uskutočnenie prednášok, besied, výcvikov, poradenských aktivít a individuálnych terapií s obeťou šikanovania, • prehĺbenie vzťahov s riaditeľmi z okolitých škôl na získanie sociálnej opory, podpory, výmeny skúseností a informácií v oblasti šikanovania, • spoločné vzdelávanie, výcviky, tréningy pracovníkov školy zamerané na rozvíjanie sociálnych zručností a v škole, • každoročná evaluácia aktivít boja proti šikanovaniu v škole,

48. Náš program rozvoja tolerancie v škole Program má tri základné moduly: 1. modul: päť stretnutí so žiakmi Základné pojmy: násilie, neznášanlivosť riešená násilím, poznávanie iných, podobnosti, odlišnosti, názory a hodnotenia na vybrané typy ľudí žijúce okolo nás 2. modul: päť stretnutí so žiakmi Základné pojmy: bariéry tolerancie - predsudky, stereotypy, diskriminácia, klebety, násilie 3. modul: desať stretnutí so žiakmi Základné pojmy: faktory rozvoja tolerancie a tolerantného správania - účinná komunikácia, aktívne počúvanie, empatia, asertivita, dodržiavanie ľudských práv a práv dieťaťa

49. Ciele 1. modulu - upozorniť na rôzne formy agresie a násilia okolo nás - zistiť, v čom sú ich spolužiaci podobní a v čom sú iní než on sám - porovnať svoje hodnotenia s hodnoteniami iných spolužiakov a zistiť, ako ich samých vnímajú najlepší kamaráti, ale aj tí, s ktorými sa veľmi nebavia, ako ich hodnotia chlapci a ako dievčatá - učiť sa pred publikom hovoriť o sebe, o svojich záujmoch, schopnostiach, vlastnostiach, postojoch, názoroch - zistiť, aké majú spolužiaci postoje k ľuďom, ktorí sú odlišní, napr. k starým ľuďom, mentálne postihnutým, černochom, moslimom, Rómom.

50. Ciele 2. modulu • uvedomiť si, čo vyvoláva neznášanlivosť medzi ľuďmi, aké sú možné bariéry tolerancie, pochopiť a sám na vlastnej koži prežiť proces „zaškatuľkovania“, „nálepkovania" ľudí • ukázať, aká nebezpečná je jednostranná informácia a šírenie nepresných informácií, a klebiet • upozorniť na to, aký je vplyv predsudkov, stereotypov a diskriminácie na naše správanie a na medziľudské vzťahy