Napĺňanie duchovných potrieb ťažko chorých a zomierajúcich

1. Napĺňanie duchovných potrieb ťažko chorýcha zomierajúcich ThDr. Miriam Prášilov Evanjelická Diakonia Dobrovoľnícka skupina VŔBA

2. Duchovné Psychické Fyziologické Potreby človeka v preterminálnom štádiu

3. Potreby človeka v preterminálnom štádiu • (Hatoková, 2009) • Spánok • - zmeny v spánku, nespavosť, resp. pribúdajúce spánkové periódy počas dňa • Jedlo a pitie • - mizne potreba jedla a pitia, možné zmierniť diéty po konzultácii, chutné jedlá, dehydratácia

4. Fyziologické potreby • Vylučovanie - strach zo zápchy („kým vylučujem, som“) • Hygiena - aby sa chorý cítil dobre, aby sa zabránilo preležaninám, pozitívne ovplyvňuje medziľudské vzťahy

5. Fyziologické potreby • Pohyb • - pohyb pôsobí pozitívne; dôležité je odhadnúť, kedy už pohyb nie je možný, aby záver života nebol znepríjemnený • Dýchanie • - dbáme o to, aby bol chorý v polohe, v ktorej sa mu najlepšie dýcha, izba by mala byť dobre vetrané

6. Fyziologické potreby • Dotyk - fyzický dotyk sa javí rovnako významný, ako keď bol človek kojencom („som hodný lásky a starostlivosti“ ), hranice,slová prvé • Drobné spríjemnenie, chuť na niečo

7. Psychické potreby • Potreby bezpečia • - „je a bude o mňa dobre postarané“; ujasnenie si vzťahov s blízkymi • Afektívne potreby • - „aby ma mal niekto rád“; potrebuje byť milovaný, aby mohol milovať; neha, priestor pre vyjadrenie sa – emocionálne uvoľnenie • Potreba sebaúcty • - „pán svojho života“; úcta k telu, k osobnosti, aj so zmenami vplyvom choroby; hranice, zdvorilosť

8. Duchovné potreby (podľa psychológa) • Všetky potreby týkajúce sa zmyslu života života (a smrti); zmierenia sa so sebou, svojím životom a blížiacou sa smrťou; zmierenia sa s blízkymi ľuďmi, zmierenia sa s Bohom, s otázkami transcendentna. • Výzvou tohoto životného obdobia je integrácia. • Potreba ticha • Náboženské potreby

9. Ćo patrí medzi spirituálne potreby? • 1. Prijatie – akceptácia so sv. chorobou • 2. Dôstojnosť – úcta, rešpekt • 3. Nádej – v každej fáze choroby • 4. Byť vypočutý – aj v utrpení, vo výčitkách • 5. Pravdivosť – hovoriť o ňom pred ním • 6. Útecha – môcť sa tešiť • 7. Samota – so sebou, s Bohom • 8. Spoločenstvo – necítiť sa opustený

10. Ćo patrí medzi spirituálne potreby? • 9. Vnútorný pokoj – atmosféra, dar • 10. Túžba po odpustení –od človeka,Boha • 11. Túžba po večnosti – „pokrač. života“ • 12. Dovolenie zomrieť – od blízkych

11. Ako pomáhať napĺňať spirituálne potreby nevyliečiteľne chorého? • Prispievať k nasledovnému duchovnému prežívaniu pacientov (Payne,G., Kanada): • 1. k integrite – povzbudzovať pacienta k hovoreniu pravdy, vstupovať do neznáma • 2. k autonómii – nech pacient prejavuje sv. autoritu, má vplyv na sv. život, vplýva na rozhodnutia v rodine, môže byť nezávislý

12. Ako pomáhať napĺňať spirituálne potreby nevyliečiteľne chorého? • 3. k zmiereniu –odpustiť si nedokončené dielo, odpustiť blízkym, Bohu • 4. k šľachetnosti – podporiť pt, ak chce venovať nejaký dar, niečo odovzdať.. • 5. k osobnému povolaniu – sprevádzať v otázke „Kto som? Aké záväzky chcem naplniť ako matka... Viac „byť“ ako „robiť“

13. Pacientove hlasné/tiché výkriky „prečo ja?“ • Za otázkou „prečo ja?“ môže byť: • 1. hnev, frustrácia – odpovedať treba na frustráciu ponukou možností, dávať možnosť voľby aj v „bezvýznam.“veciach • (Callananová,M., Kelleová,P.) • 2. strach, des zo symptómov choroby – odpovedať po krokoch o tom, čo sa môže diať, opisovať proces

14. Umierajúci pacient učiteľom • Sám pacient sa stáva našim učiteľom. • Pacienti majú 2 kategórie tém (Cal.,Kel.): • 1. opisy toho, čo prežívajú • 2. žiadosť o niečo, čo umožní pokojnú smrť • Umierajúci „plávajú medzi 2 svetmi“. • Používanie symbolického jazyka- veľmi • Užitočné je poznať život. príbeh pacienta, • Lebo jeho komunikácia sa oslabuje

15. Umierajúci pacient učiteľom • Väčšina zomierajúcich tuší blízkosť smrti. • Dôležitá úloha: povzbudiť príbuzných načúvať a porozumieť „odkazom“ zomierajúceho a vhodne na to reagovať. Možno potreb.uistenie, že rodina to zvládne. • Vhodné reakcie: Na všetko reagovať mierne, kladne hodnotiť všetko, čo umierajúci povie, láskavo sa pýtať (Myslím, že mi chcete povedať niečo dôležité, snažím sa to pochopiť. Prosím, skúste to ešte raz povedať.)

16. Aj zmierenie má ambivalentnosť • Ak sa stane, že umierajúci sa zmieri so smrťou a cítiť z toho pokoj, zároveň sa „odtiahne“ od ľudí (rodiny, zdrav.personálu), stáva sa odcudzenejším, má už málo potrieb, stačí mu prítomnosť 1 blízkeho človeka, ktorého si vyberie- to je náročné a smutné pre blízkych.

17. Strach zo smrti a jeho zložky • Strach z bolesti • Strach z opustenosti • Strach zo zmeny vzhľadu • Strach zo zlyhania • Strach z utrpenia • Strach z regresu • Strach zo straty samostatnosti • Strach o rodinu • Strach z nedokončenia práce

18. Ako pracovať so strachom (Sobota, 2001, 2002, Hatoková, 2009) • Pomenovať, z čoho má klient strach (tmy – čo v tej tme ťa desí?, smrti – čoho konkrétne? opustenia, kto sa postará o deti,...?) • Argumentácia je neúčinná • Jasná informácia znižuje neistotu i priestor pre strach. • Zachovať otvorenú (nie falošnú) nádej. • Ubezpečiť sprevádzaného o tom, že sme odhodlaní „BYŤ TU!“ • Sprevádzanie znamená povedať ÁNO smrti. • Preto sa nečudujme, že si strachy zo smrti a fázy vysporiadania sa so smrťou odžívame aj my, ktorí sprevádzame.

19. Ako dávať nádej? • Nádej rozmieňať na drobné (Payne, G.): • 1. nádej na vyliečenie, návrat do pôvod.role • 2. nádej na dôstojný priebeh liečby • 3. nádej na splnenie určitej úlohy • 4. nádej, že pac.nebude sám • 5. nádej, že nebude trpieť neznes.boleťou • 6. nádej na dôstojnú smrť

20. Metóda sprevádzania = „BYŤ TU!“ • Aktívne počúvanie • Rešpektovanie klientovej intimity • Sprevádzajúci ako nástroj svojej práce • (investícia do vlastnej osobnosti - starostlivosť o seba/ psychohygiena, pozitívny postoj k sebe samému, ďalšie vzdelávanie, optika ľudskosti,) →

21. Dobrovoľník v nemocnici • Pomáha vyplniť čas hospitalizácie • Môže konať drobnú pomocnú prácu ( rozdanie teplomerov, naberanie čaju, pomoc pri kŕmení, malý nákup...) • Po dohode s vedením nemocnice – dobrovoľníci môžu organizovať „kluby pre pacientov“ (tvorivé dielne – vyrábanie drob.darčekov), jednoráz.akcie (koncerty) • Nezastupujú personál, iba dopĺňajú.

22. Prínos dobrovoľníka • Prínos dobrovoľníka pre pacienta a príbuzných: • a prítomnosť - „byť tu“ • zmena stereotypu • vyplnenie voľného času, aktivizácia pacienta • získanie nových alebo znovuobjavenie starých zručností a schopností • zlepšenie emocionálneho stavu pacienta • zvýšenie záujmu o vlastné liečenie / zmierenie so zomieraním • napomáhanie k zlepšeniu vzťahov a otvoreniu sa medzi príbuznými pacientom

24. Organizovaný program vzdelávania dobrovoľníkov v DS Vŕba • 1. Oslovovanie potencionálnych dobrovoľníkov – internet, nástenky • 2. Prvé informatívne stretnutie • 3. Dotazník • 4. Osobný pohovor • 5. Školenie • 6. Uvedenie dobrovoľníka na oddelenie

25. Pravidlo „raz“ do týždňa • - inšpirácia zo zahraničia • - úžitok pre všetky strany: dobrovoľník si zaradí túto aktivitu ako pravidelnú činnosť do života, personál sa spolieha, že príde konkrétny človek, pacient už očakáva dobrovoľníka • 1-3 hodiny 1x týždenne

26. Ako prekonáva prekážky DS Vŕba? • Staráme sa o sv.dobrovoľníkov-supervízie, vzdelávanie, koordinátorka k dispozícii • Ponúka vyškoliť nových dobrovoľníkov v iných nemocniciach • Spolupracuje s inými dobrovoľ. organiz. • Rozširuje svoje poznatky a skúsenosti medzi verejnosťou (kniha: Sprevádzanie chorých a zomierajúcich – Hatoková, Mária a kol.)

27. Ďakujem za pozornosť  www.dsvrba.sk www.diakonia.s