SLOVENSKÁ ROMANTICKÁ LITERATÚRA

1. SLOVENSKÁ ROMANTICKÁ LITERATÚRA (1830 - 1850)

2. Spoločenské pomery a činnosť štúrovcov • v 30. rokoch zasiahlo revolučné hnutie aj Uhorsko; slovenské hnutie sa rozvíjalo pod dvojakým tlakom: národnostným (Maďarsko) a hospodárskym (Rakúsko); v 30 rokoch sa sformovala Štúrova škola – mladá generácia, ktorá sa aktivizovala politicky aj kultúrne • 1829 – vznikla Spoločnosť česko-slovanská – jej činnosť sa zameriavala na literárne aktivity, no po príchode Štúra sa študenti začali zaujímať aj o národné a politické otázky • 24.4.1836 – študenti uskutočnili vychádzku na Devín a na znak vernosti k slovanstvu prijali k svojim menám aj slovanské mená (Štúr – Velislav, Hurban – Miloslav) • uhorská vláda sa snažila zamedziť hnutiam, preto zakázala študentské spoločnosti a Spoločnosť česko-slovanská bola zrušená • jej členovia začali pracovať na Katedre reči a literatúry česko-slovanskej • Štúra pre vlasteneckú činnosť z katedry odvolali; na protest odchádzajú na lýceum do Levoče, Janko Matuška napísal pieseň Nad Tatrou sa blýska, Janko Kráľ revolučnú báseň Duma bratislavská- v júli 1843 sa stretli Štúr, Hurban a Hodža na fare v Hlbokom a rozhodli sa uzákoniť spisovný jazyk na základe stredoslovenského nárečia - 1. knihou napísanou v Štúrovej slovenčine bol 2. ročník almanachu Nitra

3. - vrcholom je tvorba štúrovcov, obsahom aj formou bola národná, spätá s ľudom a jeho záujmami; odmieta európsky idealizmus a titanizmus, dôraz kladie na problémy súčasnosti a národnej existencie • v porovnaní so západoeurópskou literatúrou v slovenských dielach prevažuje nad osobnými citmi láska k vlasti a slovanský humanizmus; autori námety nehľadali v antike, ani západnej literatúre, ale čerpali ich z ľudovej slovesnosti a slovanských literatúr; ústrednou postavou ich diel je slovenský človek (ľudový hrdina), národ a slovenská príroda • rozvíja sa lyrika, epika, dráma • autori v nej preberajú námety, obrazy a veršovanú stavbu z ľudovej slovesnosti- používajú prozodický systém – sylabičný (slabičná prozódia) – nepredpokladá stopovú organizáciu verša • ZNAKY: rovnoslabičnosťveršov, intonačná prestávka, ktorá delí verš na 2 časti, spájanie veršov do dvojverší (dvojveršov do štvorverší), zružený rým (AABB), rytmicko-synktaktickýparalerizmus (čo verš, to veta) • opierali sa najmä o ľudovú slovesnosť • v lyrike vznikajú nové žánre – duma, krakoviak, lyricko-epické skladby, ponášky na ľudové piesne; v epike – balada (obsahuje aj lyricko-reflexívne prvky), historická povesť, kratšie prózy zo súčasného života so satirickým tónom

4. ĽUDOVÍT ŠTÚR (1815 – 1856) • vedúca osobnosť slovenského národného hnutia, národný budiťeľ • narodil sa v Zay Uhrovci, pochádzal z 5 detí, jeho otec bol učiteľom a doma získal základné vzdelanie, študoval v Rábe (Gyor), potom prichádza na lýceu do BA a stáva sa členom Spoločnosti česko-slovenskej a po jej zrušení pôsobí ako zástupca prof. Palkoviča na Katedre reči a literatúry česko-slovanskej; na lýceu v BA prednášal dejiny slovanských národov a literatúru; v prednáškach vystupoval proti útlaku Slovákov a proti feudalizmu; pre túto činnosť bol z katedry odvolaný, mal zákaz prednášať a tak sa venoval politickej, publicistickej a literárnej činnosti; neskor sa Štúr zoznámil s Adelou Ostrolúckov v Zemianskom Podhradí, ktorá sa stala jeho vernou priateľkou a podporovateľkou • bol pedagóg, filológ, historik, politik, publicista, spisovateľ, jazykovedec • Politik- bol poslancom za mesto Zvolen, na uhorsom sneme v svojich rečiach žiadal: zrušenie poddanstva, zdanenie šľachty, rozšírenie národného školstva, zveľadenie obchodu a priemyslu, príčinu biedy videl vo feudálnom zriadení-1848 – s Hurbanom a Hodžom sformulovali Žiadosti slovenského národa v LM – 1. politický program Slovákov – okrem iného žiadali zavedenie slovenčiny do úradov a škôl, autonómiu Slovenska v rámci Uhorska. uhorská vláda vydala na tvorcov žiadostí zatykač, preto museli utiecť do Čiech a v Prahe sa zúčastňili slovanského zjazdu

5. - z Prahy odišli do Viedne, kde vytvorili Slovenskú národnú radu – orgán, ktorý organizova povstanie slovenských dobrovoníkov proti uhorskej vláde • Publicista- 1945-48 vydávaj Slovenské narodné noviny – dva krát týždenne na 4 stranách (292 čísel); mali aj literárnu prílohu (Orol tatránsky) – 8 strán, obsahoval správy z kultúry, beletria, básne, poviedky, populárno-náučné články (97 čísel); prvé slovenské politické noviny • Jazykovedec- v roku 1843 s Hurbanom a Hodžom kodifikovali na fare v Hlbokom spisovný jazyk na základe stredoslovenského dialektu- potrebu spisovného jazyka zdôvodnil v diele Nárečia slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí – dokazoval, že národ môžnopovbažovať iba ako celok s vlastnou jazykovou, duchovnou a materiálnou samostatnosťou- Náuka reči slovenskej – opísal tu hláskoslovie, morfológiu, pravopis a skladbu slovenčiny • Spisovateľ- Dumky večerní – zbierka českých básní, ktoré vydal ako študent- Spevy a piesne – zbierka epických a lyrických elegických básní, ktoré boli inšpirované rodným krajom, mladosťou, stratou blízkych (stal sa 1. tvorcom intímnej romantickej lyriky)- O národníchpísních a pověstechplemen slovanských – spis písaný po česky, všíma si ľudovú slovesnosť slovanských národoch- Slovanstvo a svet budúcnosti – vyjadruje sklamanie z výsledkov revolúcie, vieru v rozpad rakúskej ríše (vyšlo po jeho smrti)

6. SAMO CHALUPKA (1812 - 1883) • Najstarší zo štúrovských básnikov, mladší brat klasicistického dramatika Jána Chalupku • V jeho básnickej tvorbe nájdeme tri základné témy : Jánošíkovská tematika: Krásnohoľská, Likavský väzeň;Protiturecká tematika: Boj pri JelšavemTurčínPoničan, Branko; Národná tematika: Mor ho! • motívy z dávnej minulosti: Mor ho! • CHARAKTERISTIKA DIELA MOR HO!: • hrdinská epická báseň s lyrickými a reflexívnymi prvkami – epický je dej, lyrické sú skratkovité opisy kraja Slovanov a charakteristika Slovákov, reflexívne sú krátke úvahy o slovanskej zemi • hlavnou myšlienkou básne je právo každého národa na slobodu a odhodlanie postaviť sa proti presile aj za cenu vlastného života. Báseň obsahuje aj konkrétnu výzvu Slovanom k boju proti rímskemu cisárovi : • A ty, mor ho! - hoj, mor ho! detvo môjho rodu, • kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu; • a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom: • mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom. • budúce generácie, aby pokračovali v boji za národné práva Slovákov

7. JANKO KRÁĽ (1822 - 1876) • básne Duma bratislavská, Jarná pieseň, Orol vták, Zakliata panna vo Váhu a Divný Janko • balada, krátky úvod, 2 časti, epilóg • úvod: lyrický obraz básnikovho vnútra, nenachádza nikde pokoj, je sám, 1. osoba j. č. • najromantickejší a najrevolučnejší zo Štúrovských básnikov, nielen svojou tvorbou, ale aj životom • CHARAKTERISTIKA DIELA ZAKLIATA PANNA VO VÁHU A DIVNÝ JANKO:Názov balady súvisí so samotným autorom, aj Janka Kráľa prezývali „divný“, pretože bol večný búrlivák, nepochopený v spoločnosti. V tejto balade nájdeme prvky titanizmu. A delí sa na 3 časti. • 1. časť - je úvahová, obsahuje aj Jankovu charakteristiku. Je to mládenec nespokojný sám so sebou s okolím, nechápu ho ani jeho najbližší. Volajú ho „divným“, nerozumejú prečo sa stále búri. nepochopenie vyháňa Janka do prírody, kde hľadá útočisko a samotu a v závere je opis kraja, o kt. sníva a kde by rád žil.

8. 2. časť - rozprávanie starých ľudí o zakliatej panne vo Váhu. Panna symbolizuje v ľudovej slovesnosti slobodu a jej oslobodenie znamená príchod slobody do celej krajiny. V tejto balade je symbolom Slovenska a Janko sa rozhodne vykonať nadľudský titanský čin - oslobodiť ju, aby tým prekonal svoju nespokojnosť a samotu. Jeho úlohou je skočiť do Váhu o polnoci v deň nanebovstúpenia Pána, s tým, že musí prevrátiť všetky veci, kt., má na sebe. Janko to aj urobí skočí do Váhu, ale utopí sa, pretože si zabudol prevrátiť mešec na tabak. • 3. časť - je záver, prichádza pastier, malý chlapec, kt. oznamuje Jankovu smrť. Slovensko zostalo neslobodné.

9. JÁN BOTTO (1829 - 1881) • Z jeho diel sú najznámejšie lyricko-epické skladby a balady - Žltá ľalia, Margita Besná, Ctibor. Vo všetkých baladách vychádzal z ústnej ľudovej slovesnosti a použil aj ľudovú reč. Množstvo obrazov z prírody, nájdeme v nich zvukomalebné slová. Všetky balady majú dramatický spád, kt. dosahoval stupňovaním krízy a dialógmi. Vo všetkých rieši nejaký motív viny a odplaty, riešil aj problém porušenia sľubu. • ŽLTÁ ĽALIA : Čas a priestor: na mohyle- neznámy čas a priestorTéma: dvojnásobné porušenie manželskej prísahyIdea: tragické zobrazenie postáv a deju tak typické pre romantizmus Literárny druh: epikaLiterárny žáner: umelá balada s ponáškou na ľudové balady Kompozícia:úvod( stojí, stojí mohyla...) a samotný dej ktorý je rozprávaný starou materou deťom, na konci je záver v ktorom sa dozvedáme že žltá ľalia je vlastne Evka. Hlavné postavy:Adam- manžel Evičky, žijú spolu šťastne  Evička- žena Adamka, obaja symbolizujú prvých ľudí- Adama a Evu ako aj Evin hriech. Pán z mesta • Štylizácia: autor využíva personifikáciu, metafory, prirovnania, veľmi často používa symboliku

10. STRUČNÝ DEJ: • V prvých šiestich strofách nás - čitateľov - autor necháva v napätí, čo sa bude diať neskôr- je to predhovor- stojí, stojí mohyla, na mohyle zlá chvíľa.... , v siedmej strofe začína výpoveď starej matere, ktorá sa stáva symbolom múdrostí a skúseností a ktorá sa stáva rozprávačom deja, avšak hlavnou nositeľkou deja je Evička, pretože práve jej sa celá balada týka a je výpoveďou o jej živote a osude, ktorý bol spočiatku šťastný "vejú vetry, povievajú, dni za dňami uchádzajú a Adamček sám s Evičkou, ako holub s holubičkou".Evička ešte zaživa prisahala vernosť so svojím milým pred Bohom, že zostanú svoji aj po smrti "tu dva prsty hore vzali, na zem, nebo prisahali: My budeme večne svoji nás ani smrť nerozdvojí\". No nestane sa to, nezostanú svoji. Evička sa neskôr odvracia od Boha a od prísahy, ktorú dala Adamkovi a Bohu - sľub vernosti. Adam jedného dňa zomrie a ona ostane sama - „prepadol sa pod prah“. V balade sa objavuje neznámy- pán z mesta, ktorý sa snaží Evičku zviesť a ona mu aj podľahne, on je jej pokušiteľom. Tento pokušiteľ je symbolom zla, Evička nevedomky zabúda na prísahu a kráča za dočasným šťastím. Dotyčný neznámy pochádza z mesta, dá jej zlatý peniaz aby naňho pamätala. Volá ju s ním- „Pod von, milá, z tej samoty, zavediem ťa do paloty, poďže milá, poď von sťato, zavediem ťa v striebro, zlato - zavediem ťa do mesta, budeš moja nevesta." Evka čaká za bieleho dňa na svoje šťastie - pána z mesta, ktoré však neprichádza a súčasne sa stmieva "už slnko preč - začne sa tmieť a milého jak niet, tak niet. Ťažko čakať v noci vonku, ešte ťažšie v pustom domku." Keď nastane noc - namiesto šťastia prichádza k Evke nešťastie za porušenie sľubu, čo symbolizuje Adamko, ktorý vychádza spod prahu a pýta sa Evičky, či držala prísahu: "o polnoci prah zapuká. Kto to? Ženo, pusť ma dnuká! Kto to? Bože, či to on? On, tvoj Adam ide von, ide, ide spod prahu: čis´držala prísahu?" Až teraz si Evka uvedomuje svoj prečin a dostáva strach "ach, čo to máš za podobu? Žena moja, ako z hrobu. Ani uši, ani zraky - hja, pod zemou je svet taký. Oči, uši - tam netreba, tam sú svoji vedľa seba. Jaj, nechoď sem, bojím sa ťa. Boj sa ženo, či neboj: tys´moja raz a ja tvoj." Evka má strach z reakcie Adamka a výzoru a tiež za porušenie vlastného sľubu, záver - za porušenie dočasného sľubu cíti bolesť. Táto bolesť je fyzická - podoba obopínajúceho sa tŕnia za porušenie prísahy pred Bohom. Toto obopínajúce sa tŕnie predstavuje Adamko - obíme ju – on rumenie ona bledne až sa všetko raz prepadne. V závere autor podáva symboliku - na mohyle rastie ľalia, ktorá predstavuje Evku, Adamko chodí každý deň siať na mohylu tŕnie - odplata za nedodržanú prísahu. • Citáty:„Stojí, stojí mohyla, na mohyle zlá chvíľa,Na mohyle tŕnie, chrastie, a v tom tŕní, chrastí rastie, rastie, kvety rozvíja, Evka, žltá ľalia.

11. Ľudová slovesnosť a jej vplyv na slovenskú literatúru • Ľudová slovesnosť vznikla od najstarších čias, šírili sa ústnym podaním a jej autori sú neznámi. Do ľudovej slovesnosti patria lyrické, epické , tiež prozaické a veršované útvary.Spočiatku bola spojená s magickými obradmi (formy zaklínania). Pod vplyvom kresťanstva tento obrad zanikol a nahradil ho kalendárny obradový folklór, koledy, svadobné a pohrebné piesne.Medzi najstaršie žánre patria balady, príslovia, porekadlá, hádanky, pranostiky. • Obľúbené žánre : rozprávky, povesti a báje • Najviac využívaná ľudová slovesnoť bola v období romantizmu. • umelé formy ľudovej slovesnosti (príslovia, porekadlá, hádanky) známymi zberateľmi  ľudových piesní, rozprávok a povestí boli Ján Kollár (Národné spievanky) a Pavol Dobšinský (Prostonárodné povesti slovenské) • Člení sa na : ľudovú lyriku, ľudovú epiku a ľudovú drámu • V 15. storočí vznikli historické piesne a povesti (spojené s postavou Mateja Korvína), v 16. storočí vznikali regrútske (vojenské) piesne. V 17 storočí sa rozvíjajú lyrické piesne a koledy (ľúbostné, vojenské, uspávanky, trávnice).Historické povesti a balady zobrazovali ťažký život ľudu v období turecký vpádov z prozaických žánrov sa pestovali rozprávky (zvieracie, žartovné, fantastické).V 18. storočí sa obohatila ľudová slovesnosť o vyčítanky, rečňovanky. Obľúbene aj realistické rozprávky z každodenného života.Z ostatných žánrov sa pestovala naďalej ľudská dráma, rozvíjali sa porekadlá pranostiky.Ľudová slovesnosť ovplyvňovala aj umelá literatúra. Vidieť to v historických spevoch, baladách, napr. Martin Bašňók (Pieseň o Modrom kameni).

12. Ďakujem  Michaela Gallová V.H