1 / 79

PATOFYZIOLÓGIA ENDOKRINNÉHO SYSTÉMU ZÁKLADNÉ PORUCHY FUNKCIE

PATOFYZIOLÓGIA ENDOKRINNÉHO SYSTÉMU ZÁKLADNÉ PORUCHY FUNKCIE. Prof. J. Hanáček. Technická spolupráca: L. Šurinová. ÚVOD. Endokrinný systém a nervový systém  komunikačná sieť organizmu človeka. Súčasti endokrinného systému. špecializované endokrinné žľazy (napr. štítna žľaza).

alaula
Download Presentation

PATOFYZIOLÓGIA ENDOKRINNÉHO SYSTÉMU ZÁKLADNÉ PORUCHY FUNKCIE

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. PATOFYZIOLÓGIA ENDOKRINNÉHO SYSTÉMUZÁKLADNÉ PORUCHY FUNKCIE Prof. J. Hanáček Technická spolupráca: L. Šurinová

  2. ÚVOD Endokrinný systém a nervový systém  komunikačná sieť organizmu človeka Súčasti endokrinného systému • špecializované endokrinné žľazy(napr. štítna žľaza) • špecializované endokrinné bunky(roztrúsené v iných • tkanivách– napr. bunky tvoriace hormóny GIT– u) •nešpecializované bunky rôznych tkanív

  3. Hlavné skupiny hormónov A. Klasické hormóny • nízkomolekulové amíny • (KCHA,TH), iné (PG, LT, dopamín, serotonín, GABA) 2. steroidné hormóny (glukokortioidy, mineralokorticoidy, androgény, ďalšie) 3. polypeptidové a bielkovinové hormóny (bradykinín, inzulín, ďalšie)

  4. B. Novšie hormóny • hypotalamické hormóny (liberíny, statíny) • hormóny GIT (viac ako 26 polypeptidov) • endogénne opioidy(endorfíny) • tkanivové rastové faktory (epidermálny, nervový, platničkový...) • predsieňový natriuretický hormón(ANH) • transformačné rastové faktory(transformačný rastový faktor– TGF) • 7. hemopoetické rastové faktory(rastový faktor stimulujúcirast kolónií granulocytov a makrofágov – GM – CSF) • cytokiníny(interleukíny - IL, tumor nekrotizujúci faktor - TNF) • melatonín (epifyzálny hormón – indolamín)

  5. Všeobecná charakteristika hormónov • sú secernované určitou rýchlosťou a ich uvoľňovanie má • špecifický rytmus (diurnálny, pulzačný, cyklický, závislý na • výške hladiny cirkulujúceho substrátu a koncentrácii • stimulov) 2. ich sekrécia je regulovaná systémom spätnej väzby 3. ovplyvňujú len bunky, ktoré majú špecifické receptory pre väzbu a pôsobenie určitého hormónu 4. sú vylučované obličkami, deaktivované pečeňou, resp. v iných orgánoch

  6. Niektoré všeobecné vplyvy hormónov • stimulujú transport glukózy a aminokyselín cez bunkovú • membránu • stimulujú transport iónov cez bunkovú membránu • stimulujú epiteliálny transportný mechanizmus • stimulujú alebo inhibujú bunkové enzýmy • - ovplyvňujú genetickú informáciu buniek

  7. Základné mechanizmy podieľajúce sa na poruchách hormonálnych funkcií • zlyhanie spätnoväzbovej regulácie tvorby a uvoľňovania • hormónu • dysfunkcia endokrinných žliaz, resp. endokrinnej činnosti • buniek • a) endokrinné bb. nie sú schopné vytvoriť alebo získaťprimerané • množstvo prekurzora daného hormónu • b) endokrinné bb. nie sú schopné premeniť prekurzor na aktívny hormón • c) endokrinné bb. syntetizujú alebo uvoľňujú neprimerané množstvo • hormónu • d) neadekvátna rýchlosť degradácie hormónu, resp. inaktivácie hormónu • protilátkami ešte skôr než dosiahne cieľovú bunku • e) ektopické zdroje tvorby hormónov

  8. Uvedené mechanizmy môžu viesť k: A.  koncentrácie hormónu v krvi B.  koncentrácie hormonu v krvi 3. zlyhanie schopnosti cieľových buniek odpovedať nahormón: a) pre poruchy viazané na receptory b) pre poruchy viazané na intracelulárne štruktúry a funkcie

  9. Ad 3a  počtu receptorov  porušená štruktúra a funkcia receptorov  protilátky proti receptorom Ad 3b  neprimeraná syntéza "druhého posla"  počtu intracelulárnych receptorov alebo receptory majú zmenenú afinitu ku hormónu  porucha tvorby RNA alebo absencia substrátov na syntézu nových proteínov

  10. Patogenéza porúch hypotalamo-hypofyzárnej funkcie Chorobyzadného laloka hypofýzy: 1. Syndróm neprimeranej sekrécie ADH a) je charakterizovaný vysokými hladinami ADH bez prítomnosti fyziologických stimulov pre jeho tvorbu auvoľňovanie • ektopicky produkovanýADH (karcinóm pľúc, leukémia,reakcia na • operačný zákrok, zápalové zmeny v tkanivýchpľúc, celkováanestézia)

  11. Dôsledky:  ADH: ADH  retencia vody celkového objemu H2O vorganizme strata solútov (Na+)  hyponatrémia hypoosmolalita plazmy  ADH  dilučná hyponatrémia  tvorby renínu  produkcie aldosteronu  rezorbcie Na+ v obličkách  Aj keď sa hyponatrémia vyvíja pomaly a dosiahne hodnoty pod 110-115 mmol/l, môžu vzniknúť ťažké aniekedy aj ireverzibilné neurologické poškodenia.  Ak poklesne sérové nátrium rýchlo zo 140 na 130 mmol/l, vzniká smäd, anorexia, dyspnoe pri záťaži a únava.

  12. b) Diabtes insipidus (DI) - insuficiencia ADH vedúca k polyúrii a polydipsii Príčiny:  neurogénna (centrálna) forma je podmienená  tvorby ADH  nefrogénna forma je podmienená neadekvátnou odpoveďou tubulov obličiek na ADH  psychogénna forma - príjem veľkého množstva vody  ADH • Dôsledky: • parciálna alebo totálna neschopnosť obličiekkoncentrovať moč – • v epitelových bb. nefrónu sanevytvoria kanály pre resorbciu vody  •  osmolality plazmy smäd polydipsia (pacient žiada studené • nápoje) • -  vylučovanie moča s nízkou špecifickou hustotou (1.000-1.005) • ak nie je zabezpečený dostatočný príjem tekutín,hrozí dehydratácia

  13. Choroby predného laloka hypofýzy A. hypopituitarizmus B. hyperpituitarizmus • Hypopituitarizmus - nedostatočná sekrécia jedného (parciálna • forma) alebo viac ako jedného, resp. všetkýchadenohypofyzárnych • hormónov (panhypopituitarizmus) Príčiny: tumor hypofýzy produkcie hormónov adenohypofýzy(najčastejšie) - mechanickým stlačením normálnehotkaniva hypofýzy, - porušením prítoku krvi do normálneho tkaniva( prísunu živín a O2,  prítoku hypotalamickýchhormónov),

  14. deficiencia hormónov adenohypofýzy po chirurgickom zákroku • na hypofýze • terapeutické ožarovanie hypofýzy • infarkt alebo apoplexia v oblasti hypofýzy (Sheehanov sy.) • poruchy cirkulácie v oblasti portálneho obehu - pri šoku, vaskulárnych • malformáciách (aneuryzma) • - choroby hypotalamu • Dôsledky: • závisia od druhu a stupňa deficiencie hormónu a tiež od rýchlosti • vzniku deficiencie • môže sa prejaviť vo forme akútnej adrenálnej insuficiencie,čiťažkého • hypotyreoidizmu alebo len nešpecifickýmisymptómami únavy • a malátnosti

  15. Deficiencia kortikotropínu (ACTH): - parciálna bazálna sekrécia kortizolu je normálna  počas záťaže (interkurentná choroba, operácia, stres) sa však neobjavínormálne zvýšeniesekrécieACTH  môžu vzniknúť prejavy insuficiencie kôrynadobličiek ( kortizolu) - kompletná ak je produkcia ACTH znížená trvale, resp. ACTH nie je produkovaný vôbec • Ak vznikne panhypopituitarizmus:  ACTH je  hladiny kortizolu v sére TSH  je  tyroidálnych hormónov v sére •  FSH a LH  môže byť prítomná insuficiencia gonád •  RH  môže byť prítomná porucha rastu (u detí) •  prolaktínu  môže byť porucha tvorby u secernovaniamlieka

  16. Deficiencia ACTH - prejavy • nauzea, zvracanie, únava, slabosť, bolesti hlavy, stratahmotnosti, bolesti • brucha, porucha mentálnej činnosti • chýba hyperpigmentácia -tá je prítomná ak ide o primárnyhypokortizolizmus • ( kortizolu  ACTH) • hypoglykémia -  citlivosti na inzulín (oslabené kontrainzilárnemechanizmy), •  glukoneogenéza • - ortostatická hypotenzia (TK v ležiacej polohe môže byť normálny) • u žien - strata axilárneho a pubického ochlpenia,  libido zapríčinené •  produkcie nadobličkových androgénov • - maximálna tvorba aldosterónu je limitovaná • hyponatrémia - hlavne z dôvodu  produkcie vazopresínu(K+ je v norme) • - normochrómna, normocytárna anémia • - eozinofília

  17.  Deficiencia FSH a LH: u žien vo fertilnom veku: - od pravidelných,ale anovulačných cyklov až po amenorheu - atrofia vagíny, uteru - návaly tepla,  libido u mužov (po puberte): - atrofia testes - oslabenie rastu ochlpenia, jemné vrásky natvári, gynekomastia  Deficiencia rastového hormónu: u dospelých: - strata svalovej sily, znižovanie tolerancie na fyzickú záťaž -  obsahu tuku v tele

  18. B. Hyperpituitarizmus - nadprodukcia hormónov adenohypofýzy • Príčiny:- adenóm hypofýzy • - hypotalamická forma hyperpituitarizmu • Dôsledky: • sekrécia prolaktínu  hypogonadizmus, galactorhoe •  sekrécia rastového hormónu  akromegália (u dospelých) • gigantizmus (u dospievajúcich) • sekrécia ACTH  centrálna forma Cushingovho sy (Cushingova choroba)

  19. ÚČINKY KORTIZOLU

  20. ADIPOSO-GENITÁLNY SYNDRÓM

  21. Patofyziológia štítnej žľazy  Folikulus= funkčná jednotka štítnej žľazy (ŠŽ) - vychytávanie jodidu bunkami ŠŽ  oxidácia jodiduperoxidázou  voľný jód  väzba jódu na tyrozíny v reťazcoch AMK molekuly tyreoglobulínu - príjem jódu potravou denne (optimálne) 150 - 200 g aviac - tyreoglobulín = bielkovina ŠŽ, zásobná forma hormónovv ŠŽ - endogénny TSH zabezpečuje plynulé a nepretržité uvoľňovanie hormónov ŠŽ dokrvi

  22. Distribúcia, kinetika a metabolizmus hormónov ŠŽ 1. transport v plazme:  T4 - viazaný na bielkovinu rýchla T4 - voľný (0,03 % z celk. T4) výmena Asi 75 % T4 v plazme je viazané na TBG (thyroxine binding globulin) Asi 15 % T4 v plazme je viazaný na transtyretin (TTR), starší názov TBPA (Thyroxin binding prealbumin) Asi 10 % T4 v plazme je viazaný na albumín  T3 sa viaže na rovnaké bielkoviny ako T4,alejeho väzba je podstatne slabšia

  23. 2. Funkčný význam voľnej frakcie: - iba voľný T4 aT3 vstupujú do buniek a vyvolávajú charakteristické reakcie 3. Distribúcia a periférne účinná forma hormónov ŠŽ: - priemerná normálna koncentrácia hormónov ŠŽ v plazme je 100 g/l - T4 vzniká len v ŠŽ, T3 vzniká v ŠŽ aj v periférnych tkanivách premenou T4 4. Hlavné cesty metabolizmu jodotyronínov: - prevažná väčšina T3 sa tvorí z T4 v pečeni a obličkách  plazmatický T3 - každá bunka periférnych tkanív si tvorí T3 z T4 podľa svojich potrieb a možností (napr. pri hladovaní sa znižuje premena T4 na T3 v bunkách)

  24. 5. Periférne účinky hormónov ŠŽ: Všetky účinky hormónov ŠŽ sú následkom primárneho pôsobenia T3 na expresiu génov v bunkovom jadre • spotreba O2 a produkcia tepla je vplyvom T4 a T3 zvýšená • KVS - výrazný chrono- a inotropný efekt • c) sympatikové účinky • - hormóny ŠŽ zvyšujú počet adrenergných receptorov v bunkách • - hormóny ŠŽ potencujú účinky KCHA v tkanivách • d) respiračný systém - hormóny ŠŽ sú nutné pre udržanie normálnej reaktivity • dýchacích centier na hypoxiu a hyperkapniu(hypotyreóza hypoventilácia)  • e) krvný systém -  hormónov ŠŽ  spotreba O2 stimulácia tvorby EPO • - hypotyreóza  anémia • f) kostra a svaly - hormóny ŠŽ  metabolický obrat kostného tkaniva •  rýchlosť relaxácie svalu • (reflex Achillovej šľachy) • g) endokrinný systém - T3 hypofýza  tvorba TSH

  25. 6. Účinky hormónov štitnej žľazy (TH) na bunkovej a molekulovej úrovni:  TH pôsobia na všetky tkanivá ľudského organizmu - kľúčovým účinkom TH je ich pôsobenie na expresiu génov - transport TH cez bunkovú membránu je aktívnyproces  T3 v cytoplazme sa viaže na cytoplazmatické väzbové bielkoviny  prenos kujadrovým receptorom - jadrové receptory po spojení s T3 kontrolujú transkripciu rôznych génov kódujúcich: - membránové bielkoviny (receptory) - enzýmové bielkoviny (napr. Na+-K+-ATPáza) - hormonálne bielkoviny (STH)

  26.  Regulácia funkcie štítnej žľazy • Tyreotropný hormón hypofýzy (TSH) - tvorí sa v špecifických bb. hypofýzy • (tyreotrofy) stimulácia funkcie ŠŽ. • - Peptidové hormóny hypotalamu: • - TRH  stimulácia tyreotrofov hypofýzy • - somatostatin  inhibícia vyplavovania TSH z hypofýzy • - Estrogény sekrécia TSH z hypofýzy • - Glukokortikoidy sekrécia TSH z hypofýzy • - Rastový hormón sekrécia TSH z hypofýzy • - Centrálne monoaminoergné neuróny a ich produkty: • a) priamo pôsobia na receptory tyreotrofu • b) modulujú funkciu peptidových neurónovprodukujúcich TRH • - Spätnoväzobný účinok TH na sekréciu TSH z hypofýzy: • premena T4 na T3 v tyreotrofoch priamo reguluje uvolňovanie TSH

  27.  Autoregulácia štítnej žľazy: - podávanie vyšších dávok jodidu  postupne  biosyntéza a sekrécia TH - nedostatok jódu  biosyntézy TH (po určitú hranicu)  Antityreoidálne látky: - látky (organické aj anorganické), ktoré môžu špecifickyblokovať jednotlivé stupne biosyntézy TH a tým funkciu ŠŽ - ak ich pôsobenie trvá dlhšie  struma - rýchlosť a intenzita strumigénneho účinku látok je nepriamo úmerná príjmu jódu - prírodné strumigény - zeleniny z rodu Brassica - kontaminanty (antropogénne strumigény) – polychlórovanébifenyly, polycyklické aromatické uhľovodíky (benzpyrén),insekticídy (DDT), pesticídy, nitráty, PVC.

  28. Patogenetické mechanizmy podieľajúce sa na vzniku a vývoji chorôb štítnej žľazy Molekulárne mechanizmy poruchy funkcie folikulovej bunky Základný mechanizmus: - rôzne humorálne (endokrinné, parakrinné, autokrinné,autoimunitné) a iné faktory (bunková imunita) pôsobia naheterogénnu populáciu folikulárnych bb. cezšpeciálne receptory aktivácia vnútrobunkových efektorových mechanizmov. Patogenetické faktory: - FSH  stimulácia funkcie a proliferácie folikulárnych bb. - tkanivové rastové faktory, lymfokíny  stimulácia ŠŽ - autoprotilátky - proti peroxidáze, TGL, receptorompre väzbu TSH (Thyroid stimulating globulin – starý názov Long acting thyroidstimulator)

  29. vo všeobecnosti sa uznáva pôsobenie stimulujúcich autoprotilátok na receptor pre väzbu TSH  biosyntézy a vyplavovaniahormónov • protilátkyprotiperoxidáze lýza folikulárnych bb. tyreoglobulín sa nachádza v plazme väčšiny zdravých ľudí (teda nielen tých, ktorí majú deštruované folikuly); tvorba protilátky proti nemunastáva • pravdepodobe len u predisponovaných ľudí • - T a B lymfocyty - senzibilizované endogénnymi antigénmi • - genetické faktory - sú významné - napr. združovanie hypertyreózy • sniektorými HLA antigénmi • - poruchy imunoregulácie : • geneticky podmienená porucha supresorových lymfocytov prevaha • T helperov  premena B Ly naplazmatické bb.  tvorba • autoprotilátok proti ŠŽ • b)prvotná je aberantná expresia HLA-DR antigénov na membráne • folikulových bb. ich prezentácia Ly  stimulácia T lymfocytov  •  produkcia autoprotilátok

  30. Hypertyreóza- komplexný patologický proces, ktorý vzniká ako dôsledok množstva (účinku) hormónovštítnej žľazy vtkanivách Hlavné formy: 1. Gravesova - Basedowova choroba (toxická difúzna struma) 2. Autonómny toxický adenóm 1.Gravesova - Basedowova choroba Ide o hypertyreózu spojenú s hyperplastickou strumouvyvolanú autoimunitným procesom. Patomechanizmus: - vznik autoprotilátok proti folikulárnym bb.  stimulácia biosyntézy a sekrécie TH

More Related