Jaroslav Kres nek

Jaroslav Kres nek PowerPoint PPT Presentation


  • 332 Views
  • Uploaded on 16-09-2012
  • Presentation posted in: General

Celospolocensk prevencia. Primrna celospolocensk prevencia technick, organizacn, ekonomick, legislatvne, socilne,vchovn a pod. opatrenia zamedzujce resp.obmedzujce negatvny vplyv faktorov ivotnho prostredia a nesprvneho spsobu ivota na zdravie jedinca. Celospolocensk pre - PowerPoint PPT Presentation

Download Presentation

Jaroslav Kres nek

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Presentation Transcript


1. Jaroslav Kresánek Prevencia drogových závislostí

2. Celospolocenská prevencia Primárna celospolocenská prevencia – technické, organizacné, ekonomické, legislatívne, sociálne,výchovné a pod. opatrenia zamedzujúce resp.obmedzujúce negatívny vplyv faktorov životného prostredia a nesprávneho spôsobu života na zdravie jedinca

3. Celospolocenská prevencia Sekundárna celospolocenská prevencia – opatrenia na odstránenie nepriaznivých následkov škodlivých faktorov životného a pracovného prostredia a spôsobu života a vytváranie materiálnych a spolocenských podmienok na realizáciu zdravotníckej prevencie

4. Zdravotnícka prevencia Primárna zdravotnícka prevencia - ochrana zdravia celej populácie Sekundárna zdravotnícka prevencia - aktívne zistovania zmien zdravia Terciárna zdravotnícka prevencia vcasná diagnostika, úcelná a efektívna terapia, rehabilitácia – zdravý životný štýl jedincov so zistenými zmenami zdravia resp. s rizikovými faktormi zdravia

5. Prevencia v rezorte školstva výchova a vzdelávanie (v predškolskej výchove, v školskom systéme, v mimoškolskej záujmovej cinnosti), aktívna ochrana dietata pred sociálno-patologickými javmi, odborná psychologická a poradenská starostlivost, spolupráca s rodinou, reedukácia a resocializácia

6. Primárna prevencia  primárna prevencia  v školách a školských zariadeniach v zmysle (cielavedomého vytvárania optimálnych podmienok pre zdravý vývin detí, realizácie súboru pedagogických a psychologických opatrení zameraných na redukciu prícin vyvolávajúcich poruchy psychosociálneho vývinu, realizácie aktivít zameraných na vcasnú elemináciu vznikajúcich problémov u detí a mládeže),

7. Sekundárna prevencia sekundárna prevencia na úrovni špeciálnej starostlivosti v zmysle odbornej práce s detmi s poruchami psychosociálneho vývinu a s poruchami správania, preventívnych opatrení a programov, ktorých cielom je zabránit fixovaniu sociálnopatologických javov, spolupráce škôl a školských zariadení s rodinou a vecne príslušnými inštitúciami za úcelom odstránenia prícin, ktoré ich vyvolali, ambulantnej a sanatórnej starostlivosti s možnostou umiestnenia dietata v diagnostickom centre, resp. liecebno–výchovnom sanatóriu na krátkodobý diagnostický alebo liecebnovýchovný pobyt, 

8. Terciálna prevencia terciálna prevencia, v rámci ktorej je riešená komplexná a odborná starostlivost o deti so závažnými poruchami správania a asociálnym vývinom, u ktorých bola nariadená ústavná výchova, reedukacný a terapeutický prístup k dietatu, ktorý koreluje s typom poruchy a etiológiou jej vzniku a vývinu.

9. Partnerské vztahy a sexualita Co ocakávame od partnerského vztahu? Pozrime sa na svet ocami opacného pohlavia. Stereotypy v ponímaní ženskej a mužskej roly. Hladáme cestu k vzájomnému porozumeniu. Rizikoví partneri. Mýty o partnerstve a sexualite.  

10. Sexuálne zdravie Sexuálna identita. Hodnoty sexuality. Plánované rodicovstvo. Infekcia HIV, pohlavne prenosné choroby. Ochrana. Odolanie nátlaku. Homofóbia.  

11. Prevencia obchodovania s ludmi Chcem íst pracovat do zahranicia, ale je to bezpecné? Spôsoby akými priekupníci ženy lákajú. Obchodovanie s ludmi. Ako sa dobre pripravit na odchod do zahranicia.

12. Násilie medzi nami - šikanovanie ° Co je to násilie a preco vzniká? ° Kto ubližuje a komu je ubližované? ° Obet a agresor. ° Trestná zodpovednost. ° Ako sa bránit a ako riešit situáciu?  

13. Riešenie konfliktov ° Co je to konflikt a ako vzniká. ° Vieme žit bez konfliktov? ° Co všetko je potrebné na konštruktívne riešenie konfliktu. ° Spolupráca.  

14. Ludské práva ° Poznáme ludské práva? ° Je tolerancia tažká? ° Som tolerantný clovek? ° Ako sa postavit k intolerancii?

15. Asertivita ° Co je asertívne správanie? ° Rozdiely medzi asertívnym, agresívnym a submisívnym správaním. ° Ucíme sa asertívne správat.  

16. Teambuilding ° Akí sme? ° Vieme spolupracovat? ° Ako zlepšit vztahy medzi nami.  

17. Strednodobé preventívne programy Zvýšenie sociálnej životnej pohody v škole: WHO presadzuje koncept školy, ktorá podporuje a rozvíja zdravie. Jedným dôležitým a nosným aspektom konceptu je zdravé psychosociálne prostredie na školách, ktoré je prostriedkom osobnostného rastu študentov, podmienok osvojovania si nových poznatkov a sociálnych zrucností, ktoré sa sekundárne prejavujú v optimálnom školskom výkone. Preventívny program urcený pre prvé rocníky SŠ, programu sa úcastní celá trieda spolu s triednym ucitelom.

18. Strednodobé preventívne programy Projekt „Triedna komunita ako metóda prevencie“ bol podporený Protidrogovým fondom.  Dalšie vzdelávanie pracovníkov KPPPsCVPP v oblasti prevencie sociálno-patologických javov (s podporou Protidrogového fondu) 

19. Dlhodobé preventívne programy Rovesnícke skupiny ako motivujúci prvok v prevencii (s podporou Protidrogového fondu): Rovesnícke preventívne programy „Peer G“ a „Peer G na druhú“ (s podporou Protidrogového fondu): Príprava dobrovolníkov pre prácu v prevencii rizikového správania, na pozitívne ovplyvnovanie svojich rovesníkov v škole i v neformálnych skupinách.

20. Dlhodobé preventívne programy Podmienky výberu: neužívanie drog, dobrý prospech, osobnostné charakteristiky, aktívna úcast na rocnej príprave v CVPP, zvycajne v druhom rocníku SŠ. Príprava má za ciel podporit študentov aj v takých aktivitách ako je vydávanie školského casopisu, tvorba násteniek, organizovanie rôznych tematických aktivít ako napr. informacný stánok pri celoškolských podujatiach – Dni zdravia, Protidrogový den, svetové dni (napr. boja proti HIV/AIDS). Vo vyšších rocníkoch môžu títo študenti za pomoci pracovníkov CVPP realizovat preventívne aktivity so študentmi nižších rocníkov. 

21. Dlhodobé preventívne programy Rovesnícky preventívny program „Druhá šanca“ (s podporou Protidrogového fondu): Cielom je zabezpecit vytvorenie, posilnenie prosociálnych postojov zameraných na prevenciu,  zmiernenie a elimináciu nežiadúceho správania. Cielovou skupinou sú študenti, rovesníci /vekom/ s nežiadúcimi formami správania  (záškoláctvo, experimentovanie s drogami, agresívne správanie a pod.)  

22. Problémy s obezitou detí a mladistvých V mnohých štátoch programy prevencie nadváhy a obezity u detí, zamerané na zmenu ich  stravovacích návykov, zvýšenie fyzickej aktivity alebo na obmedzenie sedavých aktivít, sa realizovali. Povzbudivé výsledky sú podkladom pre plánovanie dalších preventívnych akcií.

23. Strava Žiadny program na prevenciu obezity, ktorého cielovou skupinou je detská populácia všeobecne, nemôže byt špecificky zameraný len na zníženie kalorického príjmu, kedže by mohol nastat neželaný úbytok hmotnosti u detí bez nadváhy. Každý program verejného zdravia by mal byt súcasne zameraný na zníženie nadváhy aj podváhy detí, preto sú zamerané na zlepšenie stravovacích návykov detí, napr.  zníženie príjmu tukov (1), zvýšený príjem ovocia a zeleniny (2), obmedzenie konzumácie sýtených nápojov (3).

24. Fyzická aktivita v škole Zaradenie fyzickej aktivity do vyucovacieho procesu komplikujú požiadavky súcasných školských osnov kvôli obavám z negatívneho dopadu na študijné výsledky. Program na austrálskej základnej škole, ktorý zaviedol 1 ź hodiny telesnej aktivity denne, nepotvrdil u detí zhoršenie študijných výsledkov (hodnotili sa testmi z matematiky a cítania) i napriek skráteniu dlžky oficiálneho vyucovania o 40 až 60 min. denne (4). Bola zaznamenaná zvýšená fyzická schopnost a pokles telesného tuku v porovnaní s detmi dodržiavajúcimi bežný plán výucby. Tento program už zaviedlo 60% základných škôl v štáte Južná Austrália. Na stredných školách sa podobný program zatial nerealizoval kvôli silnému tlaku na úspešné absolvovanie skúšok. 

25. Fyzická aktivita vo volnom case Aktivity vo volnom case sú dôležité najmä pre staršie deti, ktoré o spôsobe ich trávenia zacínajú rozhodovat sami. Pokracujúca francúzska štúdia ICAPS (5) kladie dôraz na zvýšenie fyzickej aktivity dospievajúcej mládeže. Na vyucovaní bol u študentov rozvinutý pozitívny vztah k cviceniu a pocas prestávok a po vyucovaní im bolo umožnené vyskúšat rôzne atraktívne športové aktivity. V ústrety aktivitám vyšla aj školská autobusová doprava úpravou cestovného poriadku. Dôraz sa kládol na zábavu a nadväzovanie priatelstiev v nesútaživom prostredí. Po dvoch rokoch bolo v „akcnej“ skupine o 20% menej detí s nadváhou v porovnaní s „kontrolnou“ skupinou. Podobný prístup k výucbe a podpore mládeže k vyššej fyzickej aktivite sa stal podkladom pre dalšie programy (2).

26. Sedavý spôsob života Niektoré programy sa úspešne zamerali na zníženie poctu hodín strávených sedením pred obrazovkou. Deti usmernované v škole mali nižší priemerný index telesnej hmotnosti (BMI index, udáva pomer hmotnosti a výšky) a hrúbku podkožného tuku v porovnaní s detmi z kontrolnej školy. Rodicia zaznamenali, že deti trávili sledovaním televízie menej casu. Obdobný výskum na starších detoch, zameraný výlucne na zníženie casu stráveného sledovaním televízie, sa neuskutocnil. Americká štúdia „Planet Health“ (2) zistila súvislost medzi sledovaním televízie a obezitou  u dospievajúcich dievcat (ale nie chlapcov) a s každým znížením sledovania televízie o hodinu sa znížilo riziko obezity o 15%. Už spomínaná štúdia ICAPS (5) zaznamenala pokles poctu adolescentov, ktorí sledovali televíziu viac ako tri hodiny denne, ale opät viac u dievcat ako u chlapcov.     

27. Ciele národného programu starostlivosti o deti a dorast Prevencia rizikových návykov a podpora zdravého životného štýlu. Realizácia opakovaných celoslovenských epidemiologických štúdií zameraných na hodnotenie trendov v užívaní návykových látok u mladých ludí v SR. Upravenie  všeobecne záväzných právnych predpisov vztahujúcich >na prevenciu šírenia  a požívania návykových látok (tabakizmus, alkohol, drogy) so zameraním na ochranu pasívnych fajciarov.

28. Ciele národného programu starostlivosti o deti a dorast Podporovanie  zdravotnej výchovy vzhladom na reprodukcné zdravie >dorastu. Podporou výchovy k rodicovstvu, plánovanému tehotenstvu, prevencii pohlavne prenosných chorôb (používanie kondómov) a sexuálneho zneužívania. Zabezpecenie starostlivosti  o zdravie adolescentov do ukoncenia prípravy na povolanie  zaradením  vzdelávania v subšpecializácii v dorastovom lekárstve na miesto vzdelávania vo všeobecnej starostlivosti o deti a dorast. Vykonávanie programov "harm reduction" v otvorenom prostredí.

29. Ciele národného programu starostlivosti o deti a dorast Úprava súcinnosti a postupov v oblasti zdravotného diagnostikovania porúch správania na sociálnu ochranu detí, sociálnu kuratelu a výkon súdnych rozhodnutí v zariadeniach

30. Úlohy národného programu starostlivosti o deti a dorast Zrealizovat projekt "Preco som na svete rád/rada", ktorý je zameraný na protidrogovú prevenciu a edukacné aktivity detí a mládeže a ktorého cielom je prevencia rizikových návykov a podpora zdravého životného štýlu dorastu. Termín: priebežne  Zodpovedný: minister kultúry SR  Financné krytie: z rozpoctu kapitoly Ministerstva kultúry SR >

31. Úlohy národného programu starostlivosti o deti a dorast Podporit uskutocnenie celoslovenských epidemiologických štúdií zameraných na hodnotenie trendov v užívaní návykových látok u mladých ludí v SR. Termín: 31. 12.  2009 a v 2-rocných intervaloch > Zodpovedný: minister školstva SR 

32. Úlohy národného programu starostlivosti o deti a dorast Zdôraznit inováciu ucebných osnov výchovy  k manželstvu a rodicovstvu a navrhnút zmenu všeobecne záväzných právnych predpisov na podporu výchovy k rodicovstvu, plánovanému tehotenstvu, prevencii pohlavne prenosných chorôb (používanie kondómov) >a sexuálneho zneužívania. Termín: 31. 12.  2009 Zodpovedný: minister školstva SR 

33. Úlohy národného programu starostlivosti o deti a dorast Zmenit kompetencie rozsahu  starostlivosti o zdravie detí a dorastu do skoncenia prípravy na povolanie úpravou vo všeobecne záväzných právnych >predpisoch, ktoré by vstúpili do kompetencie všetkých pediatrov a lekárov >pre deti a dorast a umožnili by mat v kapitácii pediatra a  lekára >pre deti a dorast ošetrovaných po vekovú  hranicu do 25 alebo 28 rokov.  Termín: 31. 12.  2010 Zodpovedný: minister zdravotníctva SR 

34. Úlohy národného programu starostlivosti o deti a dorast Upravit súcinnost a postupy v oblasti zdravotného diagnostikovania >porúch správania na úcely  vykonávania opatrení sociálnej ochrany detí a sociálnej kurately a výkonu súdnych rozhodnutí v zariadeniach. Termín: 31. 12.  2008 a trvale Zodpovedný: ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR, minister zdravotníctva

35. Úlohy národného programu starostlivosti o deti a dorast Upravit súcinnost a postupy v oblasti zdravotného diagnostikovania porúch správania na úcely  vykonávania opatrení sociálnej ochrany detí a sociálnej kurately a výkonu súdnych rozhodnutí v zariadeniach. Termín: 31. 12.  2008 a trvale V rámci Regionálnych úradov verejného zdravotníctva v SR zriadit poradne >zdravia pre dorast za úcelom ovplyvnenia základných determinantov chronických >neinfekcných ochorení.  Termín: r. 2009 Zaradit dorastové lekárstvo ako subšpecializáciu na miesto vzdelávania >vo všeobecnej starostlivosti o deti a dorast. Termín: 1. 1. 2008 Zodpovedný: minister zdravotníctva SR

36. Úvod Proti drogám sa bojuje mnohými prostriedkami, ale všetky majú jedného spolocného kontraproduktívneho menovatela, a to osvetu zastrašovaním. Tá však dáva omamným látkam príchut zakázaného ovocia, ktorá je lákadlom pre osoby sužované vnútornými konfliktami, ktoré stoja na pokraji „priepasti dospelosti“. Svoju úzkost z postavenia sa na vlastné nohy a obáv z možného neúspechu si vybíjajú bojom proti spolocnosti, ktorá otvorene uznáva len „vítazov“. V istých prípadoch potom dochádza k tomu, že mladý clovek prepadne drogám a svoje konanie hodnotí pozitívne, pretože spolocnost ho ako „fetáka“ hodnotí negatívne. Vanda

42. Základný diagnostický a liecebný postup pri intoxikácii

43. Základný diagnostický a liecebný postup pri intoxikácii 1/ Stabilizácia vitálnych funkcií 2/ Vyšetrenie : anamnéza – zistit noxu, cas požitia, množstvo požitej noxy, fyzikálne vyšetrenie, laboratórne vyšetrenie. 3/ Konzultácia s TIC , toxikologické vyšetrenie 4/ Liecba : eliminácia jedu z organizmu, podanie antidota, symptomatická a podporná liecba.

44. Ako komunikovat s TIC ? Pri konzultácii s TIC je najdôležitejší algoritmus týchto otázok: Co? Pravdepodobná noxa. Zdrojom informácie je priama a nepriama anamnéza vrátane nálezu prázdnych liekoviek, blistrov, obalov prípravkov a pod. Kolko? Odhadovaná dávka. Zdroj informácie ako vyššie. Kedy? Casový údaj o požití noxy. Latencia nástupu príznakov je dôležitá v posúdení závažnosti a prognózy intoxikácie. Vo všeobecnosti krátka latencia znamená horšiu prognózu. Kto? Vek, pohlavie, zdravotný stav. Stav vitálnych funkcií, stav vedomia, krvný tlak, EKG, frekvencia pulzu, vzhlad a reakcia pupíl Preco? Suicidálny pokus môže mat horšiu prognózu.

48. MARS Molecular Adsorbents Recirculating System

49. Indikácie Akútne a chronické zlyhanie pecene Akútne fulminantné zlyhanie pecene Chronická cholestáza (pruritus) Príprava pacienta na transplantáciu pecene Primárna dysfunkcia transplantovanej pecene Zlyhanie pecene po (pri) chirurgických výkonoch

52. Prometheus Falkenhagen et al. Hannoverská univerzita 1999

53. Terapeutické postupy pri uhryznutí vretenicou

55. ANTIDOTÁ V praxi poznáme niekolko desiatok antidot, ktoré používame pri intoxikáciách. Podanie antidota nenahrádza ostatné liecebné intervencie (zabezpecenie vitálnych funkcií,symptomatickú a podpornú liecbu). TIC má prehlad o distribúcii a uložení antidot v zdrav. zariadeniach v SR.

58. Telefonické konzíliá 1986-2006

59. Telefonické konzíliá – 2007 Rozdelenie podla druhu noxy

60. Telefonické konzíliá – 2006 Rozdelenie telefonátov podla volajúceho

61. Akútne intoxikácie – 2006 Rozdelenie podla spôsobu intoxikácie a vekových skupín

62. Akútne intoxikácie – 2006 Rozdelenie podla noxy a vekových skupín

63. Rozdelenie akútnych intoxikácií liekmi (2000-2005)

64. Intoxikácie drogami v rokoch 1992-1996

65. Intoxikácie drogami v rokoch 1997-2001

73. Vek v rokoch

74. Osobnost Je možné urcit kombináciu osobnostných charakteristík, ktoré by nezvratne smerovali jedinca k závislosti ? Premorbídna štruktúra osobnosti Emocné poruchy, sklon ku depresii, nezdržanlivost, nestálost, nevyhranenost, zvýšený egocentrizmus, infantilizmus, pôžitkárstvo, znížená odolnost voci bežnej zátaži

75. Osobnost osoby zvýšene citlivé, zranitelné a úzkostné osoby extrovertné (konfliktné) osoby s nízkym intelektom a dlhodobými poruchami správania osoby s vysokou dispozíciou k apetencií na drogu

82. V súcasnosti sa na trhu objavila nová droga - meta-chlór-piperazin (mCPP) „Harlekýn, Iskricka, Rols Royce“ – patrí medzi tkz. tanecné drogy. Pôsobí ako agonista serotonínových receptorov (ovplyvnuje horm. cinnost). Zatial máme len informatívne vedomosti, nakolko sa jedná o pomerne málo známu látku, aj ked piperazín sa používa ako antihelmintikum už dlhšie. Znaky abúzu: eufória, halucinácie, „pocit štastia“ Znaky intoxikácie: nauzea, dávenie, GIT, úzkost, panika, bolesti hlavy, nervovegetatívna dystónia, poruchy dýchania, krce (kombinácia MDMA a mCPP), kóma, serotonínový syndróm.

89. Bromodragonfly PharmDr. Zora Ficeková NTIC

109. Durman (Datura stramonium)

111. MUŠKÁTOVÝ ORECH Plod- Muškátovníka pravého – Myristica fragrans, Myristicaceae

112. Použitie: korenina, stomachikum, abortivum, afrodiziakum Zloženie: prchavé terpény a aromatické étery, muškátová silica – Oleum myristicae aethereum-obsahuje jedovatý myristicin, elemicin Úcinky: narkotické, halucinogénne – USA- narkomani, študenti, väzni – náhrada za LSD, Meskalin, Kanabinoidy Kinetika : lepšie vstrebávanie- rozdrvený, pomletý orech p.o., fajcenie Metabolizuje sa na amfetamín – like metabolity Liecba: AU, symptomatická, neustupujúca tachykardia a hypertenzia-beta blokátor

113. TIC – kazuistika: 18 roc. dievca požilo cca 6 muškátových orechov chcela vyskúšat euforické úcinky po 2 hod. – závraty, nevolnost, suchost v DÚ, sinusová tachyarytmia f 160/min, hypertenzia TK 150/100 torr

118. Iné halucinogenné huby- Amanita pantherina muchotrávka tigrovaná

120. Muchotrávka slamovožltá - Amanita gemmata

122. Muchotrávka královská - Amanita regalis

123. Muchotrávka slamovožltá - Amanita gemmata

126. Katha jedlá (Catha Edulis) Ako nᚠvtáci zob. Cerstvo odtrhnuté vetvicky. Žuvanie – cerstvé zelené výhonky. Úcinné látky – alkaloidy Kathin, celastrin. Abst. príznaky. Nebola popísaná smrt. intoxikácia Eufória, excitácia, depresie, dystrofie (somatický úpadok), KVS, ulcerácie žal. sliznice.

127. Betel tropická Ázia betelové sústo – List (Piper betle) tanín, sacharidy, éterické oleje, dominantný eugenol Semená (Areca catechu) lipidy 50 %, sacharidy, triesloviny, arekolin, Stonka (Uncaria gambir) gambirin žuje sa – salivácia, únava, podráždenost, opresie, studený pot, nauzea, až bezvedomie. Excitácia, eufória, promptné myslenie, úprava látkovej výmeny. Abúzus: Trvalé poškodenie organizmu nepatrné, scernanie zubov, bolestivé miesta na jazyku a podnebiach, hrdle, naleptanie sliznice nehaseným vápnom až tvorba karcinómu.

128. Nefrotoxické substancie I.Zníženie glomerulárnej perfúzie (ovplyvnením intrarenálných ciev) : ACI, Cyclosporín, RTG kontrastné látky, NSA, manitol II. GN : heroín, uhlovodíky, hydralazín, halogenované alkány, D-penicillamín, methimazol, captorpil, tažké kovy III. Priama tubulárna toxicita: Aminoglykozidy, glykol, toluén, tetrachlórmetán, RTG kontrastné látky, paraquát, fluorované anestetiká IV. Intersticiálna nefritída: Allopurinol, betalaktámové ATB, cimetidín, NSA, rifampicín, sulfonamidy

129. Jaroslav Kresánek, Silvia Placková, Blažena Cagánová, Katarína Furková Drogy a oblicky

130. Najcastejšie drogy Alkohol Kanabinoidy Psychoaktívne amíny Rastlinné halucinogény Heroín Prchavé rozpúštadlá Kokaín

131. Alkohol Hemodialýzou sa odstráni 3 - 4 x rýchlejšie ako pecenou a je indikovaná pri vysokej hladine alkoholu v krvi (>3,5 ‰). Poškodenie obliciek je sekundárne.

132. Rastlinné halucinogény Najcastejšie sú zneužívané rastliny obsahujúce anticholinergné látky (atropín, skopolamín, hyoscín). Z u nás volne rastúcich Durman obycajný (Datura stramonium), celad lulkovité. Poškodenie obliciek je sekundárne.

133. Kanabinoidy Cannabis – marihuana, hašiš Najcastejšie zneužívaná PL v Európe, najmä adolescentami, Casté užívanie už aj u nás, v Európe sa predpokladá až 45 mil. ludí. Poškodenie obliciek je sekundárne a mimoriadne vzácne.

134. Psychoaktívne amíny Psychoaktívne amíny (deriváty amfetamínu) Zo syntetizovaných derivátov amfetamínu sa najcastejšie zneužíva metamfetamín a 3,4-methylendioxymetamphetamine – MDMA, Extáza Nefrotoxicita: Rabdomyolýza s akútnym renálnym zlyhaním.

135. Prchavé látky Priama tubulárna toxicita: Alifatické a aromatické uhlovodíky, ketóny a halogénované uhlovodíky (toluén, tetrachlórmetán, trichlóretylén, acetón...) Nepriama nefrotoxicita: Dehydratácia v dôsledku poškodenia pecene, protrahované dávenie, obmedzenie príjmu tekutím, Ischémia – zlyhanie obliciek

138. Kokaín Rabdomyolýza a myoglobinúria s poškodením obliciek a hyperkaliémiou (hypertemia) ARI: – ako následok rabdomyolýzy (†)

139. Jaroslav Kresánek, Silvia Placková, Blažena Cagánová

140. Poruchy srdcového rytmu Bradykardia –BD, opioidmi, hypnotikami Tachykardia – intoxikácia anticholinergikami, syntofylín, antihistaminikami, izoniazidom, lithiom, marihuanou, fenotiazínmi, KAS Bradykardia, AV blokáda – intoxikácia ?-blokátormi, blokátormi Ca kanála, antiarytmiká triedy IA,IC, digitális Stimulujúce látky a halucinogény – tachykardia, dysrytmie, niekedy reflexná bradykardia TCA – spociatku sínusová neskôr supraventrikulárna tachykardia, rozšírenie QRS komplexu, predlženie QT intervalu, komorová tachykardia Intoxikácia digitálisom bradykardia, rôzne stupne AV blokády, predsienové, komorové dysrytmie, komorová tachykardia, fibrilácia komôr, asystólia Komorové extrasystoly: digitalis, TCA, kokain

141. Arteriová hypertenzia Amfetamín a jeho deriváty: pervitín, 3,4-methylendioxymetamphetamine – “MDMA, Extáza, Ectasy, Harmony...” Látky stimulujúce CNS (kokaín) Muškátový orech

  • Login