Download

Jaroslav Kres nek






Advertisement
Download Presentation
Comments
alaqua
From:
|  
(855) |   (0) |   (0)
Views: 169 | Added: 16-09-2012
Rate Presentation: 0 0
Description:
Celospolocensk prevencia. Primrna celospolocensk prevencia technick, organizacn, ekonomick, legislatvne, socilne,vchovn a pod. opatrenia zamedzujce resp.obmedzujce negatvny vplyv faktorov ivotnho prostredia a nesprvneho spsobu ivota na zdravie jedinca. Celospolocensk pre
Jaroslav Kres nek

An Image/Link below is provided (as is) to

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use only and may not be sold or licensed nor shared on other sites. SlideServe reserves the right to change this policy at anytime. While downloading, If for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.











- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -




1. Jaroslav Kres?nek Prevencia drogov?ch z?vislost?

2. Celospolocensk? prevencia Prim?rna celospolocensk? prevencia ? technick?, organizacn?, ekonomick?, legislat?vne, soci?lne,v?chovn? a pod. opatrenia zamedzuj?ce resp.obmedzuj?ce negat?vny vplyv faktorov ?ivotn?ho prostredia a nespr?vneho sp?sobu ?ivota na zdravie jedinca

3. Celospolocensk? prevencia Sekund?rna celospolocensk? prevencia ? opatrenia na odstr?nenie nepriazniv?ch n?sledkov ?kodliv?ch faktorov ?ivotn?ho a pracovn?ho prostredia a sp?sobu ?ivota a vytv?ranie materi?lnych a spolocensk?ch podmienok na realiz?ciu zdravotn?ckej prevencie

4. Zdravotn?cka prevencia Prim?rna zdravotn?cka prevencia - ochrana zdravia celej popul?cie Sekund?rna zdravotn?cka prevencia - akt?vne zistovania zmien zdravia Terci?rna zdravotn?cka prevencia vcasn? diagnostika, ?celn? a efekt?vna terapia, rehabilit?cia ? zdrav? ?ivotn? ?t?l jedincov so zisten?mi zmenami zdravia resp. s rizikov?mi faktormi zdravia

5. Prevencia v rezorte ?kolstva v?chova a vzdel?vanie (v pred?kolskej v?chove, v ?kolskom syst?me, v mimo?kolskej z?ujmovej cinnosti), akt?vna ochrana dietata pred soci?lno-patologick?mi javmi, odborn? psychologick? a poradensk? starostlivost, spolupr?ca s rodinou, reeduk?cia a resocializ?cia

6. Prim?rna prevencia? prim?rna prevencia? v ?kol?ch a ?kolsk?ch zariadeniach v zmysle (cielavedom?ho vytv?rania optim?lnych podmienok pre zdrav? v?vin det?, realiz?cie s?boru pedagogick?ch a psychologick?ch opatren? zameran?ch na redukciu pr?cin vyvol?vaj?cich poruchy psychosoci?lneho v?vinu, realiz?cie aktiv?t zameran?ch na vcasn? elemin?ciu vznikaj?cich probl?mov u det? a ml?de?e),

7. Sekund?rna prevencia sekund?rna prevencia na ?rovni ?peci?lnej starostlivosti v zmysle odbornej pr?ce s detmi s poruchami psychosoci?lneho v?vinu a s poruchami spr?vania, prevent?vnych opatren? a programov, ktor?ch cielom je zabr?nit fixovaniu soci?lnopatologick?ch javov, spolupr?ce ?k?l a ?kolsk?ch zariaden? s rodinou a vecne pr?slu?n?mi in?tit?ciami za ?celom odstr?nenia pr?cin, ktor? ich vyvolali, ambulantnej a sanat?rnej starostlivosti s mo?nostou umiestnenia dietata v diagnostickom centre, resp. liecebno?v?chovnom sanat?riu na kr?tkodob? diagnostick? alebo liecebnov?chovn? pobyt,?

8. Terci?lna prevencia terci?lna prevencia, v r?mci ktorej je rie?en? komplexn? a odborn? starostlivost o deti so z?va?n?mi poruchami spr?vania a asoci?lnym v?vinom, u ktor?ch bola nariaden? ?stavn? v?chova, reedukacn? a terapeutick? pr?stup k dietatu, ktor? koreluje s typom poruchy a etiol?giou jej vzniku a v?vinu.

9. Partnersk? vztahy a?sexualita Co ocak?vame od partnersk?ho vztahu? Pozrime sa na svet ocami opacn?ho pohlavia. Stereotypy v?pon?man? ?enskej a?mu?skej roly. Hlad?me cestu k?vz?jomn?mu porozumeniu. Rizikov? partneri. M?ty o?partnerstve a?sexualite. ?

10. Sexu?lne zdravie Sexu?lna identita. Hodnoty sexuality. Pl?novan? rodicovstvo. Infekcia HIV, pohlavne prenosn? choroby. Ochrana. Odolanie n?tlaku. Homof?bia. ?

11. Prevencia obchodovania s?ludmi Chcem ?st pracovat do zahranicia, ale je to bezpecn?? Sp?soby ak?mi priekupn?ci ?eny l?kaj?. Obchodovanie s ludmi. Ako sa dobre pripravit na odchod do zahranicia.

12. N?silie medzi nami - ?ikanovanie ? Co je to n?silie a?preco vznik?? ? Kto ubli?uje a?komu je ubli?ovan?? ? Obet a?agresor. ? Trestn? zodpovednost. ? Ako sa br?nit a?ako rie?it situ?ciu? ?

13. Rie?enie konfliktov ? Co je to konflikt a?ako vznik?. ? Vieme ?it bez konfliktov? ? Co v?etko je potrebn? na kon?trukt?vne rie?enie konfliktu. ? Spolupr?ca. ?

14. Ludsk? pr?va ? Pozn?me ludsk? pr?va? ? Je tolerancia ta?k?? ? Som tolerantn? clovek? ? Ako sa postavit k?intolerancii?

15. Asertivita ? Co je asert?vne spr?vanie? ? Rozdiely medzi asert?vnym, agres?vnym a submis?vnym spr?van?m. ? Uc?me sa asert?vne spr?vat. ?

16. Teambuilding ? Ak? sme? ? Vieme spolupracovat? ? Ako zlep?it vztahy medzi nami. ?

17. Strednodob? prevent?vne programy Zv??enie soci?lnej ?ivotnej pohody v??kole: WHO presadzuje koncept ?koly, ktor? podporuje a?rozv?ja zdravie. Jedn?m d?le?it?m a?nosn?m aspektom konceptu je zdrav? psychosoci?lne prostredie na ?kol?ch, ktor? je prostriedkom osobnostn?ho rastu ?tudentov, podmienok osvojovania si nov?ch poznatkov a?soci?lnych zrucnost?, ktor? sa sekund?rne prejavuj? v?optim?lnom ?kolskom v?kone. Prevent?vny program urcen? pre prv? rocn?ky S?, programu sa ?castn? cel? trieda spolu s?triednym ucitelom.

18. Strednodob? prevent?vne programy Projekt ?Triedna komunita ako met?da prevencie? bol podporen? Protidrogov?m fondom.? Dal?ie vzdel?vanie pracovn?kov KPPPsCVPP v?oblasti prevencie soci?lno-patologick?ch javov (s podporou Protidrogov?ho fondu)?

19. Dlhodob? prevent?vne programy Rovesn?cke skupiny ako motivuj?ci prvok v?prevencii (s podporou Protidrogov?ho fondu): Rovesn?cke?prevent?vne programy ?Peer G? a ?Peer G na druh?? (s podporou Protidrogov?ho fondu): Pr?prava dobrovoln?kov pre pr?cu v?prevencii rizikov?ho spr?vania, na pozit?vne ovplyvnovanie svojich rovesn?kov v??kole i?v?neform?lnych skupin?ch.

20. Dlhodob? prevent?vne programy Podmienky v?beru: neu??vanie drog, dobr? prospech, osobnostn? charakteristiky, akt?vna ?cast na rocnej pr?prave v?CVPP, zvycajne v druhom rocn?ku S?. Pr?prava m? za ciel podporit ?tudentov aj v?tak?ch aktivit?ch ako je vyd?vanie ?kolsk?ho casopisu, tvorba n?steniek, organizovanie r?znych tematick?ch aktiv?t ako napr. informacn? st?nok pri celo?kolsk?ch podujatiach ? Dni zdravia, Protidrogov? den, svetov? dni (napr. boja proti HIV/AIDS). Vo vy???ch rocn?koch m??u t?to ?tudenti za pomoci pracovn?kov CVPP realizovat prevent?vne aktivity so ?tudentmi ni???ch rocn?kov.?

21. Dlhodob? prevent?vne programy Rovesn?cky?prevent?vny program ?Druh? ?anca? (s podporou Protidrogov?ho fondu): Cielom je zabezpecit vytvorenie, posilnenie prosoci?lnych postojov zameran?ch na prevenciu,? zmiernenie a elimin?ciu ne?iad?ceho spr?vania. Cielovou skupinou s? ?tudenti, rovesn?ci /vekom/ s?ne?iad?cimi formami spr?vania ?(z?kol?ctvo, experimentovanie s?drogami, agres?vne spr?vanie a?pod.)??

22. Probl?my s obezitou det? a mladistv?ch V?mnoh?ch ?t?toch programy prevencie nadv?hy a?obezity u?det?, zameran? na zmenu ich ?stravovac?ch n?vykov, zv??enie fyzickej aktivity alebo na obmedzenie sedav?ch aktiv?t, sa realizovali. Povzbudiv? v?sledky s? podkladom pre pl?novanie dal??ch prevent?vnych akci?.

23. Strava ?iadny program na prevenciu obezity, ktor?ho cielovou skupinou je detsk? popul?cia v?eobecne, nem??e byt ?pecificky zameran? len na zn?enie kalorick?ho pr?jmu, ked?e by mohol nastat ne?elan? ?bytok hmotnosti u?det? bez nadv?hy. Ka?d? program verejn?ho zdravia by mal byt s?casne zameran? na zn?enie nadv?hy aj podv?hy det?, preto s? zameran? na zlep?enie stravovac?ch n?vykov det?, napr.? zn?enie pr?jmu tukov (1), zv??en? pr?jem ovocia a?zeleniny (2), obmedzenie konzum?cie s?ten?ch n?pojov (3).

24. Fyzick? aktivita v ?kole Zaradenie fyzickej aktivity do vyucovacieho procesu komplikuj? po?iadavky s?casn?ch ?kolsk?ch osnov kv?li obav?m z?negat?vneho dopadu na ?tudijn? v?sledky. Program na austr?lskej z?kladnej ?kole, ktor? zaviedol 1 ? hodiny telesnej aktivity denne, nepotvrdil u?det? zhor?enie ?tudijn?ch v?sledkov (hodnotili sa testmi z?matematiky a?c?tania) i?napriek skr?teniu dl?ky ofici?lneho vyucovania o?40 a? 60 min. denne (4). Bola zaznamenan? zv??en? fyzick? schopnost a?pokles telesn?ho tuku v?porovnan? s?detmi dodr?iavaj?cimi be?n? pl?n v?ucby. Tento program u? zaviedlo 60% z?kladn?ch ?k?l v??t?te Ju?n? Austr?lia. Na stredn?ch ?kol?ch sa podobn? program zatial nerealizoval kv?li siln?mu tlaku na ?spe?n? absolvovanie sk??ok.?

25. Fyzick? aktivita vo volnom case Aktivity vo volnom case s? d?le?it? najm? pre star?ie deti, ktor? o?sp?sobe ich tr?venia zac?naj? rozhodovat sami. Pokracuj?ca franc?zska ?t?dia ICAPS (5) kladie d?raz na zv??enie fyzickej aktivity dospievaj?cej ml?de?e. Na vyucovan? bol u??tudentov rozvinut? pozit?vny vztah k?cviceniu a?pocas prest?vok a?po vyucovan? im bolo umo?nen? vysk??at r?zne atrakt?vne ?portov? aktivity. V??strety aktivit?m vy?la aj ?kolsk? autobusov? doprava ?pravou cestovn?ho poriadku. D?raz sa kl?dol na z?bavu a?nadv?zovanie priatelstiev v?nes?ta?ivom prostred?. Po dvoch rokoch bolo v ?akcnej? skupine o?20% menej det? s?nadv?hou v?porovnan? s ?kontrolnou? skupinou. Podobn? pr?stup k?v?ucbe a?podpore ml?de?e k?vy??ej fyzickej aktivite sa stal podkladom pre dal?ie programy (2).

26. Sedav? sp?sob ?ivota Niektor? programy sa ?spe?ne zamerali na zn?enie poctu hod?n str?ven?ch seden?m pred obrazovkou. Deti usmernovan? v??kole mali ni??? priemern? index telesnej hmotnosti (BMI index, ud?va pomer hmotnosti a?v??ky) a?hr?bku podko?n?ho tuku v?porovnan? s?detmi z kontrolnej ?koly. Rodicia zaznamenali, ?e deti tr?vili sledovan?m telev?zie menej casu. Obdobn? v?skum na star??ch detoch, zameran? v?lucne na zn?enie casu str?ven?ho sledovan?m telev?zie, sa neuskutocnil. Americk? ?t?dia ?Planet Health? (2) zistila s?vislost medzi sledovan?m telev?zie a?obezitou ?u?dospievaj?cich dievcat (ale nie chlapcov) a?s?ka?d?m zn?en?m sledovania telev?zie o?hodinu sa zn?ilo riziko obezity o?15%. U? spom?nan? ?t?dia ICAPS (5) zaznamenala pokles poctu adolescentov, ktor? sledovali telev?ziu viac ako tri hodiny denne, ale op?t viac u?dievcat ako u?chlapcov.? ???

27. Ciele n?rodn?ho programu starostlivosti o deti a dorast Prevencia rizikov?ch n?vykov a podpora zdrav?ho ?ivotn?ho ?t?lu. Realiz?cia opakovan?ch celoslovensk?ch epidemiologick?ch ?t?di? zameran?ch na hodnotenie trendov v u??van? n?vykov?ch l?tok u mlad?ch lud? v SR. Upravenie ?v?eobecne z?v?zn?ch pr?vnych predpisov vztahuj?cich >na prevenciu ??renia ?a po??vania n?vykov?ch l?tok (tabakizmus, alkohol, drogy) so zameran?m na ochranu pas?vnych fajciarov.

28. Ciele n?rodn?ho programu starostlivosti o deti a dorast Podporovanie ?zdravotnej v?chovy vzhladom na reprodukcn? zdravie >dorastu. Podporou v?chovy k rodicovstvu, pl?novan?mu tehotenstvu, prevencii pohlavne prenosn?ch chor?b (pou??vanie kond?mov) a sexu?lneho zneu??vania. Zabezpecenie starostlivosti ?o zdravie adolescentov do ukoncenia pr?pravy na povolanie ?zaraden?m ?vzdel?vania v sub?pecializ?cii v dorastovom lek?rstve na miesto vzdel?vania vo v?eobecnej starostlivosti o deti a dorast. Vykon?vanie programov "harm reduction" v otvorenom prostred?.

29. Ciele n?rodn?ho programu starostlivosti o deti a dorast ?prava s?cinnosti a postupov v oblasti zdravotn?ho diagnostikovania por?ch spr?vania na soci?lnu ochranu det?, soci?lnu kuratelu a v?kon s?dnych rozhodnut? v zariadeniach

30. ?lohy n?rodn?ho programu starostlivosti o deti a dorast Zrealizovat projekt "Preco som na svete r?d/rada", ktor? je zameran? na protidrogov? prevenciu a edukacn? aktivity det? a ml?de?e a ktor?ho cielom je prevencia rizikov?ch n?vykov a podpora zdrav?ho ?ivotn?ho ?t?lu dorastu. Term?n: priebe?ne? Zodpovedn?: minister kult?ry SR? Financn? krytie: z rozpoctu kapitoly Ministerstva kult?ry SR >

31. ?lohy n?rodn?ho programu starostlivosti o deti a dorast Podporit uskutocnenie celoslovensk?ch epidemiologick?ch ?t?di? zameran?ch na hodnotenie trendov v u??van? n?vykov?ch l?tok u mlad?ch lud? v SR. Term?n: 31. 12. ?2009 a v 2-rocn?ch intervaloch > Zodpovedn?: minister ?kolstva SR?

32. ?lohy n?rodn?ho programu starostlivosti o deti a dorast Zd?raznit inov?ciu ucebn?ch osnov v?chovy ?k man?elstvu a rodicovstvu a navrhn?t zmenu v?eobecne z?v?zn?ch pr?vnych predpisov na podporu v?chovy k rodicovstvu, pl?novan?mu tehotenstvu, prevencii pohlavne prenosn?ch chor?b (pou??vanie kond?mov) >a sexu?lneho zneu??vania. Term?n: 31. 12. ?2009 Zodpovedn?: minister ?kolstva SR?

33. ?lohy n?rodn?ho programu starostlivosti o deti a dorast Zmenit kompetencie rozsahu ?starostlivosti o zdravie det? a dorastu do skoncenia pr?pravy na povolanie ?pravou vo v?eobecne z?v?zn?ch pr?vnych >predpisoch, ktor? by vst?pili do kompetencie v?etk?ch pediatrov a lek?rov >pre deti a dorast a umo?nili by mat v kapit?cii pediatra a ?lek?ra >pre deti a dorast o?etrovan?ch po vekov? ?hranicu do 25 alebo 28 rokov.? Term?n: 31. 12. ?2010 Zodpovedn?: minister zdravotn?ctva SR?

34. ?lohy n?rodn?ho programu starostlivosti o deti a dorast Upravit s?cinnost a postupy v oblasti zdravotn?ho diagnostikovania >por?ch spr?vania na ?cely ?vykon?vania opatren? soci?lnej ochrany det? a soci?lnej kurately a v?konu s?dnych rozhodnut? v zariadeniach. Term?n: 31. 12. ?2008 a trvale Zodpovedn?: ministerka pr?ce, soci?lnych vec? a rodiny SR, minister zdravotn?ctva

35. ?lohy n?rodn?ho programu starostlivosti o deti a dorast Upravit s?cinnost a postupy v oblasti zdravotn?ho diagnostikovania por?ch spr?vania na ?cely ?vykon?vania opatren? soci?lnej ochrany det? a soci?lnej kurately a v?konu s?dnych rozhodnut? v zariadeniach. Term?n: 31. 12. ?2008 a trvale V r?mci Region?lnych ?radov verejn?ho zdravotn?ctva v SR zriadit poradne >zdravia pre dorast za ?celom ovplyvnenia z?kladn?ch determinantov chronick?ch >neinfekcn?ch ochoren?.? Term?n: r. 2009 Zaradit dorastov? lek?rstvo ako sub?pecializ?ciu na miesto vzdel?vania >vo v?eobecnej starostlivosti o deti a dorast. Term?n: 1. 1. 2008 Zodpovedn?: minister zdravotn?ctva SR

36. ?vod Proti drog?m sa bojuje mnoh?mi prostriedkami, ale v?etky maj? jedn?ho spolocn?ho kontraprodukt?vneho menovatela, a to osvetu zastra?ovan?m. T? v?ak d?va omamn?m l?tkam pr?chut zak?zan?ho ovocia, ktor? je l?kadlom pre osoby su?ovan? vn?torn?mi konfliktami, ktor? stoja na pokraji ?priepasti dospelosti?. Svoju ?zkost z postavenia sa na vlastn? nohy a ob?v z mo?n?ho ne?spechu si vyb?jaj? bojom proti spolocnosti, ktor? otvorene uzn?va len ?v?tazov?. V ist?ch pr?padoch potom doch?dza k tomu, ?e mlad? clovek prepadne drog?m a svoje konanie hodnot? pozit?vne, preto?e spolocnost ho ako ?fet?ka? hodnot? negat?vne. Vanda

42. Z?kladn? diagnostick? a?liecebn? postup pri intoxik?cii

43. Z?kladn? diagnostick? a?liecebn? postup pri intoxik?cii 1/ Stabiliz?cia vit?lnych funkci? 2/ Vy?etrenie : anamn?za ? zistit noxu, cas po?itia, mno?stvo po?itej noxy, fyzik?lne vy?etrenie, laborat?rne vy?etrenie. 3/ Konzult?cia s?TIC , toxikologick? vy?etrenie 4/ Liecba : elimin?cia jedu z?organizmu, podanie antidota, symptomatick? a podporn? liecba.

44. Ako komunikovat s?TIC ? Pri konzult?cii s?TIC je najd?le?itej?? algoritmus t?chto ot?zok: Co? Pravdepodobn? noxa. Zdrojom inform?cie je priama a?nepriama anamn?za vr?tane n?lezu pr?zdnych liekoviek, blistrov, obalov pr?pravkov a?pod. Kolko? Odhadovan? d?vka. Zdroj inform?cie ako vy??ie. Kedy? Casov? ?daj o?po?it? noxy. Latencia n?stupu pr?znakov je d?le?it? v?pos?den? z?va?nosti a?progn?zy intoxik?cie. Vo v?eobecnosti kr?tka latencia znamen? hor?iu progn?zu. Kto? Vek, pohlavie, zdravotn? stav. Stav vit?lnych funkci?, stav vedomia, krvn? tlak, EKG, frekvencia pulzu, vzhlad a reakcia pup?l Preco? Suicid?lny pokus m??e mat hor?iu progn?zu.

48. MARS Molecular Adsorbents Recirculating System

49. Indik?cie Ak?tne a chronick? zlyhanie pecene Ak?tne fulminantn? zlyhanie pecene Chronick? cholest?za (pruritus) Pr?prava pacienta na transplant?ciu pecene Prim?rna dysfunkcia transplantovanej pecene Zlyhanie pecene po (pri) chirurgick?ch v?konoch

52. Prometheus Falkenhagen et al. Hannoversk? univerzita 1999

53. Terapeutick? postupy pri uhryznut? vretenicou

55. ANTIDOT? V?praxi pozn?me niekolko desiatok antidot, ktor? pou??vame pri intoxik?ci?ch. Podanie antidota nenahr?dza ostatn? liecebn? intervencie (zabezpecenie vit?lnych funkci?,symptomatick? a?podporn? liecbu). TIC m? prehlad o?distrib?cii a?ulo?en? antidot v?zdrav. zariadeniach v?SR.

58. Telefonick? konz?li? 1986-2006

59. Telefonick? konz?li? ? 2007 Rozdelenie podla druhu noxy

60. Telefonick? konz?li? ? 2006 Rozdelenie telefon?tov podla volaj?ceho

61. Ak?tne intoxik?cie ? 2006 Rozdelenie podla sp?sobu intoxik?cie a vekov?ch skup?n

62. Ak?tne intoxik?cie ? 2006 Rozdelenie podla noxy a vekov?ch skup?n

63. Rozdelenie ak?tnych intoxik?ci? liekmi (2000-2005)

64. Intoxik?cie drogami v rokoch 1992-1996

65. Intoxik?cie drogami v rokoch 1997-2001

73. Vek v rokoch

74. Osobnost Je mo?n? urcit kombin?ciu osobnostn?ch charakterist?k, ktor? by nezvratne smerovali jedinca k z?vislosti ? Premorb?dna ?trukt?ra osobnosti Emocn? poruchy, sklon ku depresii, nezdr?anlivost, nest?lost, nevyhranenost, zv??en? egocentrizmus, infantilizmus, p??itk?rstvo, zn?en? odolnost voci be?nej z?ta?i

75. Osobnost osoby zv??ene citliv?, zraniteln? a ?zkostn? osoby extrovertn? (konfliktn?) osoby s n?zkym intelektom a dlhodob?mi poruchami spr?vania osoby s vysokou dispoz?ciou k apetenci? na drogu

82. V?s?casnosti sa na trhu objavila nov? droga - meta-chl?r-piperazin (mCPP) ?Harlek?n, Iskricka, Rols Royce? ? patr? medzi tkz. tanecn? drogy. P?sob? ako agonista seroton?nov?ch receptorov (ovplyvnuje horm. cinnost). Zatial m?me len informat?vne vedomosti, nakolko sa jedn? o?pomerne m?lo zn?mu l?tku, aj ked piperaz?n sa pou??va ako antihelmintikum u? dlh?ie. Znaky ab?zu: euf?ria, halucin?cie, ?pocit ?tastia? Znaky intoxik?cie: nauzea, d?venie, GIT, ?zkost, panika, bolesti hlavy, nervovegetat?vna dyst?nia, poruchy d?chania, krce (kombin?cia MDMA a mCPP), k?ma, seroton?nov? syndr?m.

89. Bromodragonfly PharmDr. Zora Ficekov? NTIC

109. Durman (Datura stramonium)

111. MU?K?TOV? ORECH Plod- Mu?k?tovn?ka prav?ho ? Myristica fragrans, Myristicaceae

112. Pou?itie: korenina, stomachikum, abortivum, afrodiziakum Zlo?enie: prchav? terp?ny a?aromatick? ?tery, mu?k?tov? silica ? Oleum myristicae aethereum-obsahuje jedovat? myristicin, elemicin ?cinky: narkotick?, halucinog?nne ? USA- narkomani, ?tudenti, v?zni ? n?hrada za LSD, Meskalin, Kanabinoidy Kinetika : lep?ie vstreb?vanie- rozdrven?, pomlet? orech p.o., fajcenie Metabolizuje sa na amfetam?n ? like metabolity Liecba: AU, symptomatick?, neustupuj?ca tachykardia a?hypertenzia-beta blok?tor

113. TIC ? kazuistika: 18 roc. dievca po?ilo cca 6 mu?k?tov?ch orechov chcela vysk??at euforick? ?cinky po 2 hod. ? z?vraty, nevolnost, suchost v?D?, sinusov? tachyarytmia f 160/min, hypertenzia TK 150/100 torr

118. In? halucinogenn? huby- Amanita pantherina muchotr?vka tigrovan?

120. Muchotr?vka slamovo?lt? - Amanita gemmata

122. Muchotr?vka kr?lovsk? - Amanita regalis

123. Muchotr?vka slamovo?lt? - Amanita gemmata

126. Katha jedl? (Catha Edulis) Ako n? vt?ci zob. Cerstvo odtrhnut? vetvicky. ?uvanie ? cerstv? zelen? v?honky. ?cinn? l?tky ? alkaloidy Kathin, celastrin. Abst. pr?znaky. Nebola pop?san? smrt. intoxik?cia Euf?ria, excit?cia, depresie, dystrofie (somatick? ?padok), KVS, ulcer?cie ?al. sliznice.

127. Betel tropick? ?zia betelov? s?sto ? List (Piper betle) tan?n, sacharidy, ?terick? oleje, dominantn? eugenol Semen? (Areca catechu) lipidy 50 %, sacharidy, triesloviny, arekolin, Stonka (Uncaria gambir) gambirin ?uje sa ? saliv?cia, ?nava, podr?denost, opresie, studen? pot, nauzea, a? bezvedomie. Excit?cia, euf?ria, promptn? myslenie, ?prava l?tkovej v?meny. Ab?zus: Trval? po?kodenie organizmu nepatrn?, scernanie zubov, bolestiv? miesta na jazyku a?podnebiach, hrdle, naleptanie sliznice nehasen?m v?pnom a? tvorba karcin?mu.

128. Nefrotoxick? substancie I.Zn?enie glomerul?rnej perf?zie (ovplyvnen?m intraren?ln?ch ciev) : ACI, Cyclospor?n, RTG kontrastn? l?tky, NSA, manitol II. GN : hero?n, uhlovod?ky, hydralaz?n, halogenovan? alk?ny, D-penicillam?n, methimazol, captorpil, ta?k? kovy III. Priama tubul?rna toxicita: Aminoglykozidy, glykol, tolu?n, tetrachl?rmet?n, RTG kontrastn? l?tky, paraqu?t, fluorovan? anestetik? IV. Interstici?lna nefrit?da: Allopurinol, betalakt?mov? ATB, cimetid?n, NSA, rifampic?n, sulfonamidy

129. Jaroslav Kres?nek, Silvia Plackov?, Bla?ena Cag?nov?, Katar?na Furkov? Drogy a oblicky

130. Najcastej?ie drogy Alkohol Kanabinoidy Psychoakt?vne am?ny Rastlinn? halucinog?ny Hero?n Prchav? rozp??tadl? Koka?n

131. Alkohol Hemodial?zou sa odstr?ni 3 - 4 x r?chlej?ie ako pecenou a?je indikovan? pri vysokej hladine alkoholu v krvi (>3,5 ?). Po?kodenie obliciek je sekund?rne.

132. Rastlinn? halucinog?ny Najcastej?ie s? zneu??van? rastliny obsahuj?ce anticholinergn? l?tky (atrop?n, skopolam?n, hyosc?n). Z?u?n?s volne rast?cich Durman obycajn? (Datura stramonium), celad lulkovit?. Po?kodenie obliciek je sekund?rne.

133. Kanabinoidy Cannabis ? marihuana, ha?i? Najcastej?ie zneu??van? PL v?Eur?pe, najm? adolescentami, Cast? u??vanie u? aj u n?s, v?Eur?pe sa predpoklad? a? 45 mil. lud?. Po?kodenie obliciek je sekund?rne a mimoriadne vz?cne.

134. Psychoakt?vne am?ny Psychoakt?vne am?ny (deriv?ty amfetam?nu) Zo syntetizovan?ch deriv?tov amfetam?nu sa najcastej?ie zneu??va metamfetam?n a 3,4-methylendioxymetamphetamine ? MDMA, Ext?za Nefrotoxicita: Rabdomyol?za s?ak?tnym ren?lnym zlyhan?m.

135. Prchav? l?tky Priama tubul?rna toxicita: Alifatick? a aromatick? uhlovod?ky, ket?ny a halog?novan? uhlovod?ky (tolu?n, tetrachl?rmet?n, trichl?retyl?n, acet?n...) Nepriama nefrotoxicita: Dehydrat?cia v d?sledku po?kodenia pecene, protrahovan? d?venie, obmedzenie pr?jmu tekut?m, Isch?mia ? zlyhanie obliciek

138. Koka?n Rabdomyol?za a myoglobin?ria s po?koden?m obliciek a hyperkali?miou (hypertemia) ARI: ? ako n?sledok rabdomyol?zy (?)

139. Jaroslav Kres?nek, Silvia Plackov?, Bla?ena Cag?nov?

140. Poruchy srdcov?ho rytmu Bradykardia ?BD, opioidmi, hypnotikami Tachykardia ? intoxik?cia anticholinergikami, syntofyl?n, antihistaminikami, izoniazidom, lithiom, marihuanou, fenotiaz?nmi, KAS Bradykardia, AV blok?da ? intoxik?cia ?-blok?tormi, blok?tormi Ca kan?la, antiarytmik? triedy IA,IC, digit?lis Stimuluj?ce l?tky a halucinog?ny ? tachykardia, dysrytmie, niekedy reflexn? bradykardia TCA ? spociatku s?nusov? nesk?r supraventrikul?rna tachykardia, roz??renie QRS komplexu, predl?enie QT intervalu, komorov? tachykardia Intoxik?cia digit?lisom bradykardia, r?zne stupne AV blok?dy, predsienov?, komorov? dysrytmie, komorov? tachykardia, fibril?cia kom?r, asyst?lia Komorov? extrasystoly: digitalis, TCA, kokain

141. Arteriov? hypertenzia Amfetam?n a?jeho deriv?ty: pervit?n, 3,4-methylendioxymetamphetamine ? ?MDMA, Ext?za, Ectasy, Harmony...? L?tky stimuluj?ce CNS (koka?n) Mu?k?tov? orech


Other Related Presentations

Copyright © 2014 SlideServe. All rights reserved | Powered By DigitalOfficePro