1 / 15

1. Odhad parametrov MSW modelu

1. Odhad parametrov MSW modelu. Uvažujme m-stavový MSW model s diskrétnym Markovovským stochastickým procesom q t . Označme p = max(p 1 , ..., p m ):. kde q t  { 1, 2, ..., m } ,  t je proces typu i.i.d s nulovou strednou hodnotou a rozptylom   2.

afya
Download Presentation

1. Odhad parametrov MSW modelu

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. 1. Odhad parametrov MSW modelu Uvažujme m-stavový MSW model s diskrétnym Markovovským stochastickým procesom qt. Označme p = max(p1, ..., pm): kde qt {1, 2, ..., m},t je proces typu i.i.d s nulovou strednou hodnotou a rozptylom 2. Označme P1 = PT, kde P je matica prechodových pravdepodobností typu m x m:

  2. Reprezentácia Markovovho reťazca pomocou vektorovej autoregresie Označme t náhodný m x 1 vektor, ktorého j-ty element je rovný jednotke, ak qt = j , inak je j-ty element rovný nule: Ak qt = i, potom j-ty element t+1 je náhodná premenná, ktorá nadobúda 1 s pravdepodobnosťou pi,j, 0 inak. Táto náhodná premenná má strednú hodnotu pi,j. Potom podmienená stredná hodnota premennej t+1 za podmienky qt = i má tvar:

  3. Z Markovovej vlastnosti 1. rádu vyplýva: Markovov reťazec v tvare vektorovej autoregresie prvého rádu: (1) Náhodný vektor t+k: Teda predpovede pre Markovov reťazec k periód dopredu:

  4. Označme 1 = (1, ..., 1)’‚ t.j. (m x 1) vektor zložený zo samých jednotiek. Pre ergodický Markovov reťazec platí: teda 1 je vlastné číslo matice P a 1 je prislúchajúci vlastný vektor. Nech  je vektor, pre ktorý platí: teda  je vlastný vektor matice P1 prislúchajúci k vlastnému číslu  = 1. Budeme ho nazývať vektor ergodických pravdepodobností. Platí: Vektor  predstavuje nepodmienené pravdepodobnosti, v akom režime sa proces nachádza v ľubovoľnom čase. Označme Potom

  5. Príklad: Vektor ergodických pravdepodobností π = (0.68676,0.263724,0.0495156)'

  6. Pri MSW modeloch potrebujeme odhadnúť: • počet stavov m, t.j. určiť S = {1, 2, ..., m} • rozdelenie pravdepodobnosti prechodu z jedného stavu do druhého: • pi,j = Pr(qt = j | qt-1 = i), 1  i, j  m. • Predpokladáme ergodický proces  pi,j> 0. • vektor ergodických pravdepodobností •  = (1, ..., m)', • autoregresné parametre v jednotlivých režimoch a reziduálny rozptyl, t.j. • p = max(p1, ..., pm), i = {i,0, i,1,..., i,p}, 2, i = 1, ..., m • postupnosť stavov Q = {q1, q2, ..., qn}, ktorá maximalizuje Pr(n, Q |), kde n = {X1, …, Xn},  = (P, ). Odhaduje sa pravdepodobnosť, s ktorou nastane stav i v čase t. Nakoniec sa v každom čase t vyberie stav qt s najväčšou pravdepodobnosťou.

  7. Označme: Y = (1, Xt-1, ..., Xt-p)'‚ i = (i,0, i,1, ..., i,p)‘ i = 1, 2 vektor odhadovaných parametrov t-1 = {Xt-1, Xt-2, ... } históriu hodnôt pozorovateľnej premennej Uvažujme dvojrežimový MSW model s AR(p) v obidvoch režimoch kde qt {1,2},t je proces typu i.i.d s nulovou strednou hodnotou a rozptylom 2. Ak je proces v režime j (j = 1, 2), pozorovateľná premenná Xt má podmienenú hustotu : Označme:

  8. nazývame filtrované pravdepodobnosti. nazývame predikované pravdepodobnosti (vyjadrujú pravdepodobnosť, že proces sa bude v čase t nachádzať v režime j, j = 1, 2 za dostupnosti informácií o pozorovaniach do času t-1). Predpokladajme: Označme pravdepodobnosť Pr(qt = j|t,), s akou bolo pozorovanie v čase t generované režimom j (založenú na získaných dátach do času t a znalosti parametrov )

  9. Platí: Označme symbolom  násobenie odpovedajúcich prvkov dvoch vektorov. Potom Hustota pozorovateľnej premennej Xt podmienenej minulými pozorovaniami: Potom Z toho

  10. Znakznamená, žedelíme odpovedajúce prvky dvoch vektorov. Uvažujme rovnicu (1) a jej strednú hodnotu podmienenú históriou t: Pretože Et+1|t] = 0 Parametre odhadneme maximalizáciou logaritmu vierohodnostnej funkcie pre časový rad n s parametrami θ, ktorý má tvar: Na základe filtrovaných a predikovaných pravdepodobností môžeme odhadnúť tzv. vyhladené pravdepodobnosti P(qt = j|n,), tzn. pravdepodobnosť, s akou nastane režim j v čase t za predpokladu informácií o pozorovaniach celého časového radu npre j = 1, 2:

  11. kde Maximálne vierohodné odhady prechodových pravdepodobností sú dané vzťahom: Očakávaný počet prechodov zo stavu i do j Očakávaný počet všetkých prechodov zo stavu i Zadefinujeme dve pomocné funkcie: Potom:

  12. Odhadvypočítame nasledovne: kde MLE odhady parametrov spĺňajú rovnice:

  13. 1. S danými štartovacími hodnotami parametrov a vektora vypočítame vyhladené pravdepodobnosti 2. Zo získaných a prechodových pravdepodobností vypočítame 3. Nakoniec vypočítame autoregresné koeficienty a rozptyl . Získame nový odhad parametrov , ktorý použijeme v ďalšej iterácii. Procedúru ukončíme, keď sa jednotlivé odhady líšia od seba už len o požadovanú presnosť, t.j. Iteračná procedúra odhadov parametrov MSW modelu: Celý postup sa dá zovšeobecniť aj pre m-režimový MSW model, kde m  2.

  14. Osnova programu na ôsme cvičenie • Diagnostická kontrola modelu LSTAR (resp ESTAR): • testovanie autokorelácie reziduí • pre rezíduá modelu LSTAR (resp. ESTAR) určiť vhodný rád AR(q) bez abso-lútneho členu; • vypočítať reziduálny súčet štvorcov SSR0; • z pomocnej regresie, ktorá má na ľavej strane rezíduá a na pravej strane vypočítať reziduálny súčet štvorcov SSR1 a index determinácie R2 = 1 – SSR1/SSR0 ; • určiť P-hodnotu testovacej štatistiky LM = n R2. Pre malú P-hodnotu (menšiu ako 0.01) rezíduá považujeme za korelované  daný model nie je vhodný

  15. Osnova programu na ôsme cvičenie - pokračovanie Diagnostická kontrola modelu LSTAR (resp. ESTAR): b) testovanie ostávajúcej nelinearity pre rezíduá modelu LSTAR (resp. ESTAR) vypočítať reziduálny súčet štvor-cov SSR0; z pomocnej regresie, ktorá má na ľavej strane rezíduá a na pravej strane funkcie a vypočítať reziduálny súčet štvorcov SSR1 a index determinácie R2 = 1 – SSR1/SSR0 ; určiť P-hodnotu testovacej štatistiky LM = n R2. Pre malú P-hodnotu (menšiu ako 0.01) dva režimy nestačia  je potrebné pridať tretí režim

More Related