Prostredie manažmentu sociálna úloha manažmentu

1. Základy manažmentu Prostredie manažmentusociálna úloha manažmentu

2. OBSAH Definície a prístupy ku klasifikácií prostredia Generálne prostredie manažmentu Sociálne a kultúrne prostredie Technologické prostredie Špecifické prostredie manažmentu Prostredie manažmentu

3. Prostredím organizácie je to, čo ju obklopuje a ovplyvňuje, teda jej okolie. Prostredie tvoria všetky vonkajšie faktory a podmienky, ktoré môžu ovplyvňovať organizáciu. • Pojem prostredie označuje vonkajšie inštitúcie a sily, ktoré potenciálne ovplyvňujú prácu organizácie. • Prostredím sú ľudia, organizácie, systémy a iné sily, ktoré majú potenciál ovplyvňovať organizáciu (ktoré môže organizá­cia potenciálne ovplyvňovať). Vybrané definície prostredia

4. makroprostredie mezzoprostredie mikroprostredie Prostredie môžeme chápať vo viacerých rovinách ako:

5. vonkajšie prostredie organizácie (generálne): ekonomické, politické, sociálne, globálne ako aj technologické podmienky interné prostredie organi­zácie: pre dosahovanie cieľov organizácie. Prv­kami špecifického prostredia sú: dodávatelia, zákazníci, konkurenti, vláda a verejné nátlakové skupiny a pod Prostredie manažéra

6. Faktory externého prostredia organizácie

7. Vzdialené prostredie - globálne a domáce. Patrí tu: ekonomické, sociálne, politické, technologické a ekolo­gické prostredie. • Odvetvové prostredie - globálne a domáce. Patria tu: vstupné ba­riéry, sila dodávateľov, sila zákazníkov, možnosť substitúcie a rivalita konkurentov. • Operačné prostredie - globálne a domáce. Patria tu: konkurenti, veritelia, zákazníci, práca a dodávatelia. Osobitný prístup k členeniu prostredia rozlišuje:

8. domáce prostredie medzinárodné prostredie glo­bálne (celosvetové) prostredie Z teritoriálneho hľadiska sa rozlišuje

9. Politické a právne prostredie vytvára základný rámec pre podnikanie. Definujú právne a regulačné parametre, v rámci ktorých musí firma operovať. K dôležitým ukazovateľom kvality politického prostredia patrí politické smerovanie, politická stabilita, právna istota (právny štát), bezpečnosť a nízka kriminalita ako aj dobre fungujúce inštitúcie trhovej ekonomiky. Generálne prostredie manažmentu

10. Vplyv štátnych firiem a organizácii ako významných účastníkov trhu Vládne regulácie a intervencie do podnikateľského prostredia Ovplyvňovanie podnikateľského prostredia prostredníctvom zákonov, Vládna politika

11. vzdelanostná úroveň obyvateľstva, triedna štruktúra a mobilita, jazykové, kultúrne a religiózne tradície, stupeň urbanizácie, zmeny v so­ciálnom zložení obyvateľstva, preferencie záujmov, životný štýl a pod. Sociálne a kultúrne prostredie

12. Niektoré všeobecné trendy demografického vývoja sú: • stagnujúci, alebo klesajúci počet obyvateľstva v dôsledku poklesu pôrodnosti, • starnutie populácie v dôsledku zmien vo vekovej pyramíde, • rastúci podiel možnosti zamestnávania žien, starších ľudí a telesne postihnutých, • rast priemernej úrovne pracovnej sily, • nerovnomerné rozloženie nezamestnaných v regiónoch, • postupná koncentrácia obyvateľstva v mestských oblastiach. Demografické faktory

13. Technologické sily hrajú rozhodujúcu úlohu vo vytváraní a v zmene konkurenčných síl pretože: • technologické inovácie vytvárajú budúcnosť; • nové technológie nútia organizácie prehodnocovať svoje zameranie a metódy práce; • firmy bez nových technológií nebudú môcť pro­sperovať a prežiť. Technologické prostredie

14. Zákazníci Dodávatelia (vplyv na náklady kvalitu termíny zvýšenú mieru rizika, kapitálové otázky) Obchodní sprostredkovatelia Konkurenti Akcionári Veritelia Vládne inštitúcie a miestne orgány moci Odborové zväzy Zamestnávateľské zväzy a združenia Obchodné a priemyselné komory Záujmové skupiny Špecifické prostredie manažmentu

15. Dynamizmus Komplexita Stupeň neistoty a možnosť predvídania Prostredie, v ktorom firma pôsobí, je možné hodnotiť pomocou týchto kritérií:

16. Vplyv prostredia na podnikanie

17. Spojitosť sociálnej zodpovednosti Charakteristika spoločensky zodpovedného podnikania Manažérska etika Etická a sociálna citlivosť Sociálna úloha manažmentu

18. Sociálna zodpovednosť sa chápe ako povinnosť podnikateľa minimalizovať negatívne účinky svojho konania na spoločnosť. Ide o koncepciu spoločenskej zodpovednosti ako dohody so spoločnosťou, kde podnikateľská etika sa vzťahuje na morálne princípy a  pravidlá, sprevádzajúce podnikateľské rozhodovanie. sociálna zodpovednosť

19. Sociálne zodpovedné správanie organizácie je také, ktoré je v súlade s platnými zákonmi a predpismi. Ak sa zisk vytvára legálne, tak je jej správanie sociálne zodpovedné.

20. Jeden extrém predstavuje sociálnu povinnosť (správanie organizácie odráža jej legislatívnu a ekonomickú zodpovednosť). Druhý extrém predstavuje sociálnu citlivosť (organizácia sa aktívne podieľa na odstraňovaní príčin, ktoré by mohli viesť k vzniku sociálnych problémov). Spojitosť sociálnej zodpovednosti

21. Spoločenská zodpovednosť podnikania je pojmom vyjadrujúcim záväzky firiem voči všetkým skupinám, z ktorých sa skladá spoločnosť a nielen voči ich akcionárom. Charakteristika spoločensky zodpovedného podnikania

22. záväzky si treba osvojiť dobrovoľne; správanie ovplyvnené donucovacou silou zákona alebo dohodou s odbormi, dobrovoľným nie je, • platnosť záväzkov je všeobecná, prekračuje tradičnú povinnosť voči akcionárom a vzťahuje sa aj na ostatné sociálne skupiny, akými sú spotrebitelia, zamestnanci, dodávatelia a susediace komunity. • Ďalšie definície spoločensky zodpovedného podnikania sú nasledovné: • Podnikať takým spôsobom, že firma dosiahne alebo prekoná etické, právne, komerčné a verejné očakávania, ktoré od nej má spoločnosť. • Súbor manažérskych postupov, ktoré zabezpečia, že organizácia minimalizuje negatívne, a zároveň maximalizuje pozitívne dôsledky jej správania na spoločnosť. • Integrácia firemných praktík a hodnôt takým spôsobom, že sú do nich zahrnuté záujmy všetkých zainteresovaných subjektov vrátane spotrebiteľov, zamestnancov, investorov a životného prostredia. aspekty:

23. vlastníci, akcionári, investori, • zamestnanci, • spotrebitelia, • dodávatelia a obchodní partneri, • konkurencia, • vláda, • mimovládne organizácie a nátlakové skupiny, • komunity, • médiá. Medzi najčastejšie skupiny zainteresovaných subjektov patria:

24. Pojem etika je bežne chápaný ako súbor princípov a zásad, ktoré umožňujú rozlišovať medzi tým, čo je dobré, zlé, správne, či nesprávne. Podnikateľská etika sa zaoberá štúdium toho, čo je správne a nesprávne, dobré a zlé v ľudskom správaní v kontexte podnikania. Manažérska etika

25. Etický kódex je systém princípov alebo pravidiel, ktoré riadia jednotlivcov alebo skupiny a zaoberajú sa tým, čo je dobré a čo zlé, teda morálnou povinnosťou a záväzkami. Etický kódex

26. Sociálna zodpovednosť organizácie a manažérska etika

27. ĎZP.