Z p a l
Download
1 / 51

Z P A L - PowerPoint PPT Presentation


  • 1115 Views
  • Updated On :
  • Presentation posted in: General

Lok

Related searches for Z P A L

loader
I am the owner, or an agent authorized to act on behalf of the owner, of the copyrighted work described.
capcha

Download Presentation

Z P A L

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Presentation Transcript


Z P AL

Zpal = reakcia organizmu likvidcia priny pokodenia a lokalizcia aodstrnenie odumretch alebo metabolicky zmenench buniek, cudzch telies, mikroorganizmov alebo antignov. Proces kon obnovenm (regenerciou) pvodnho tkaniva anvratom knormlnej funkcii alebo nhradou pvodnho tkaniva vzivovou jazvou (reparcia). Za uritch okolnost sa zpal nemus podari zvldnu (nedostatok imunity, masvna infekcia, rezistencia vyvolvatea na liebu).


Loklne makroskopick prznaky zpalu

Celsus (antick Rm):

  • rubor servenanie prekrvenie

  • calor zohriatie prekrvenie

  • dolor boles kysl reakcia, uvonenie meditorov

  • tumor zdurenie zpalov opuch

  • functio laesa porucha funkcie (Galenos)


Celkov prejavy zpalu

Horka psobenie pyrognnych (horkotvornch) ltok na termoregulan centrum vhypotalame. Exognne bakterilne toxny, endognne vytvran makrofgmi (cytokn interleukn 1).

Normlna telesn teplota je 36-37 stupov Celzia.

37-38 stupov = subfebriln teplota

38 viac stupov = horka (febris)

okolo 41 stupov = hyperpyrexia

Typy horky:

Febris continua rovnomern horka, rozdiel medzi maximom aminimom nie je viac ne 1 stupe Celzia

Febris remittens skkav horka rozdiel je viac ne 1 st.

Febris intermittens striedaj sa dni shorkou abez nej (malria)

Febris dromedaria dvojhrb ava na zaiatku ochorenia horka, potom pokles aop vstup

Leukocytza zvenie potu bielych krviniek vperifrnej krvi vplyvom meditorov (lymfoknov) vyluovanmi makrofgmi aT-lymfocytmi.


Zkladn mechanizmy zpalovho procesu

  • Najskr zmeny vmikrocirkulcii vmieste pokodenia (kapilry, postkapilrne venuly). Uvoovanie chemickch meditorov (srotonn, histamn) prekrvenie, zvenie priepustnosti cievnych stien prenikanie vody (zpalov opuch), plazmatickch bielkovn akrvnch elementov zpalov exsudt, infiltrt.


Zkladn typy reakci pri zpaloch

  • Alteratvne zpaly prevlda pokodenie tkanv = altercia (dystrofie, nekrzy).

  • Exsudatvne zpaly prevlda tvorba vpotku exsudtu azpalovho infiltrtu.

  • Proliferatvne zpaly prevlda zmnoenie krvnch alymfatickch kapilr afibroblastov novovytvoren vzivo = nepecifick granulan tkanivo vyzrievanm ubdaj kapilry apribda vzivo = jazva. Hojenie Per primam = steriln neinfikovan rany (operan)

    Per secundam = infikovan, zmliaden rany - jazva


Zpalov infiltrt - zloenie

1.Polymorfonuklerne granulocyty(polynuklery, leukocyty) fagocytuj, najm mikroorganizmy (mikrofgy) za pomoci proteolytickch enzmov. Po rozpade sa uvouj arozpaj fibrn aodumret tkanivo. Charakteristick pre aktny zpal.

Eozinofily (polynuklery seoz.granulami) pri alergii.

Bazofily (polynuklery sbazofilnmi granulami) obsahuj meditory (histamn, heparn, srotonn).


2. Lymfocyty pri imunitnch procesoch.

3. Plazmocyty zB-lymfocytov obsahuj imunoglobulny (protiltky).

4. Histiocyty fagocytuj vie iastoky = makrofgy - azanaj imunitn reakciu. Pri chronickom zpale.

5. rne bunky obsahuj aktvne meditory (ako bazofily).

6. Trombocyty okrem zrania krvi obsahuj aj meditory psobiace na cievy ana proliferciu mezenchymlnych buniek (rastov faktor).

7. Fibroblasty hlavn loha pri reparcii.


Nzvoslovie zpalu

Vlatinskom nzvoslov nzov orgnu + -itis: apendicitis, laryngitis, colitis, at.

Formy zpalu

Zpaly: aktne, subaktne, chronick.

Nepecifick

pecifick


Nepecifick

Poda typu exsudtu: serzne, hnisav, fibrinzne aich kombincie (serzno-hnisav, fibrinzno-hnisav, serzno-fibrinzny apod.).

  • Hemoragick prmes erytrocytov.

  • Ulcerzny tvorba vredov.

  • Gangrenzny nekrotizujci.

  • Granulomatzne zpaly odlin typ reakcie so zmenenmi makrofgmi tvorba granulmov. Pri odlinej imunitnej odpovedi (tbc, sarkoidza a in).


pecifick

  • Chronick priebeh atvorba zvltneho granulomatzneho tkaniva, vytvrajceho uzlky. Chbaj von protiltky, prevlda celulrna imunita (T-lymfocyty, histiocyty).

  • Tuberkulza, syfilis, reumatick horka, tfus, lepra, aktinomykza, tularmia.


N D OR Y

Vznik ndorov

Prolifercia buniek je podriaden zloitm regulanm mechanizmom, ktor zabezpeuj ich primeran sprvanie v rmci uritho tkaniva a danej fyziologickej situcie. Sasou tchto mechanizmov s komplexn systmy prijmania, spracovania a odovzdvania signlov, ktor musia by navzjom zladen. Ak v bunkch dochdza k takm zmenm, e neprijmaj regulan signly, alebo na ne odpovedaj v nesprvnom ase a neprimeranm spsobom, stvaj sa nekontrolovatenmi a menia sa na ndorov.


  • Ndor je teda nekontrolovan prolifercia buniek, ktor vykazuj rzne stupne podobnosti na svojich predchodcov. Tto prolifercia pokrauje aj po zastaven psobenia stimulu, ktor ju vyvolal. Vo veobecnosti je ndorov bujnenie nezvratn a autonmne.


Z novch vsledkov vskumu v oblasti molekulovej biolgie mono vyvodi zver, e podstatou vzniku ndorovej premeny normlnej bunky na ndorov s poruchy genetickej informcie v DNA chromozmov. Tieto zmeny ved k zmenm kdovania a vroby protenov, ktor v normlnej bunke riadia procesy bunkovho delenia, diferencicie a zniku. Pri tom dochdza k aktivizcii tzv. protoonkognov na onkogny, ktor podporuj vznik a prenos signlov pre bunkov delenie do bunky a do bunkovho jadra a prepis do genetickej informcie vlastnej bunky. Tchto onkognov je dnes znmych niekoko desiatok. Zrove bva pokoden alebo blokovan innos tzv. supresorovch gnov (antionkognov), ktor v normlnej bunke reguluj proces bunkovho delenia a brnia rozmnoovaniu buniek s poruenou genetickou informciou.


Vdnenej dobe je znmy cel rad gnov, ktor maj priamy vzah konkogenze. Mnoh znich maj priame pouitie vdiagnostike a prognostike ndorov. Vyetrovanie prtomnosti niektorch najznmejich gnov ako je p53, alebo c-erbB-2, patr na dostatone dotovanch pracoviskch patolgie ktandartnm metodm pri bioptickom vyetren ndorov. udia sgenotypom zvyujcim produkciu interleukinu 1 maj dajne zven riziko vzniku karcinmu aldka vspojitosti sinfekciou Helicobacter pylori at.


Faktory ovplyvujce vznik ndorov

  • Faktory vonkajieho prostredia

  • Vntorn initele


I. Faktory vonkajie prostrednia

1. Chemick faktory.Najznmejie s splodiny nedokonalho spaovania, najm zo skupiny aromatickch uhovodkov (benzpyrn, metylcholantrn). Tie maj "na svedom" devkrt astej vskyt karcinmu bronchov u fajiarov. alej sem patria aromatick amny, azofarbiv, nitrozamny (konzervan ltky v potravinch!), zleniny akch kovov (Ni, Co, Pb, Cd, Be), ktor pravdepodobne psobia priamo na DNA. Pri niektorch ltkach nie je jasn, i vyvolvaj ndorov rast chemickm i fyziklnym mechanizmom. K nim patr predovetkm azbest, ale aj cudzie teles v tkanivch. Do tejto skupiny patria aj parazity, napr. Schistosoma haematobium vo vvodnchmoovch cestch.


Ndorov rast me by ovplyvovan aj psobenm niektorch hormnov: napr. substitun podvanie estrognov zvyuje riziko rakoviny prsnka a maternice. Stle viac sa zdrazuje vplyv stravy: naprklad strava bohat na tuk sa spja s vskytom karcinmu hrubho reva, opan vplyv m obsah vlkniny v potrave, pravdepodobne zvenm pohybovej aktivity reva. Niekedy je vysvetlenie ditnych vplyvov na vznik ndorov zloit. Naprklad vplyv povania grilovanho msa na zven vskyt karcinmu pc sa vysvetuje vznikom estrognom podobnch ltok vmse vystavenom vysokej teplote. Poukazuje sa aj na vplyv povania alkoholu na zvyujci sa vskyt ndorovch ochoren, najm vniektorch eurpskych krajinch.


2. Fyziklne faktory.Zrejme priamy mutagnny vplyv m ionizujce iarenie(karcinm koe na poiatkoch rntgenolgie, zven vskyt niektorch ndorov po vbuchoch jadrovch bmb). V poslednom obdob sa zdrazuje zven vskyt ndorov koe u belochov po nadmernom psoben UV iarenia (v rozsahu 290-320 nm) v svislosti s bytkom ochrannej oznovej vrstvy vovzdu.

3. Vrusy.Vrusov pvod niektorch ndorov u zvierat bol dokzan u na zaiatku tohto storoia. V sasnosti je znmy cel rad vrusov vyvolvajcich ndory u ud. Prehad najznmejch uvdzame vtabuke.


Najznmejie onkognne vrusy


Vplyv vrusov na rozvoj ndoru me by aj sprostredkovan: napr. zven riziko vzniku karcinmu apka maternice u HIV pozitvnych ien sa interpretuje aj ako dsledok potlaenia imnnej obrany proti papillomavrusu.


II. Vntorn initele

Z vntornch initeov, ktor mu ovplyvova ndorov proces s najdleitejie:

1. Vplyvy dedinosti: daj sa dokza len u niektorch chorch, resp. niektorch typov malignity. Ndorov ochorenie u najblich prbuznch sa povauje za rizikov faktor. Ndory geneticky determinovan meme rozdeli do troch kategri:

a/ ndory dedin, napr. retinoblastm, Wilmsov ndor obliky, niektor zdruen ndory endokrinnch orgnov.


b/ bengne dedin ndory s monosou malignizcie, napr. polypza hrubho reva.

c/ dedin syndrmy s vysokm rizikom vzniku ndoru: Prklady chromozmovch aberci pri ndoroch: translokcia medzi chromozmami 8 a 14 - pri Burkittovom lymfme, medzi 9 a 22 (tzv. Filadelfsk chromozm) - pri chronickej myelze; trizmia chromozmu 8 pri aktnej leukmii, trizmia chromozmu 12 - pri chronickej lymfadenze, delcia 13 pri retinoblastme.


2. Vplyv hormnovsa me prejavi na vzniku niektorch ndorov, napr. prsnka, maternice, prostaty a endokrinnch liaz. Opakovane sa poukazuje na zven riziko vzniku karcinmu prsnka po substitunej liebe estrognmi u ien po menopauze (napr. pri prevencii a lieen osteoporzy) . Zistenie zvislosti ndoru na hormnovch vplyvoch (napr. dkazom prtomnosti receptorov pre hormny na ndorovch bunkch) umouje vyuitie vylenia tohto vplyvu pre lieenie!


3. Imunitn obrana - imunitn reakcie s vyvolvan ndorovmi antignmi. V mechanizmoch obrany s zapojen najm T-lymfocyty, NK bunky (natural killer = prirodzen zabjae), NC bunky (prirodzen cytotoxick); makrofgy stimulovan gama interfernomvyluuj tumor nekrotizujci faktor. Humorlna imunita pln zrejme pomocn lohu. Niektor ndorov bunky vak antigny neobsahuj alebo ich maj maskovan. Je mon aj vvin rezistencie, tvorba imunokomplexov a stimulcia T-supresorovch lymfocytov. Dobre znmy je zven vskyt niektorch ndorov u chorch so znenm rovne imunologickej kontroly: u pacientov s AIDS, po transplantcich, aj po niektorch opercich.Konkrtne sa zvyuje vskyt karcinmu koe, ca in situ apka maternice, karcinmu vulvy, obliky, peene, non-Hodgkinovho lymfmu, Kaposiho sarkmu a rznych inch sarkmov.


Ndorov markery

Vina ndorov produkuje ltky, ktor s pre ne do uritej miery charakteristick. Vina z nich patr medzi proteny, produkovan v dobe vvinu plodu. Mu to by aj hormny, enzmy a in tkanivov produkty. Sledovanie koncentrcie tchto "znakovch" ("mark" znamen v anglitine "oznai") ltok v telovch tekutinch a tkanivch sa vyuva pre diagnostiku ndorov, urovanie ich klinickho tdia, prognzy a sledovanie innosti lieby.


Ndorov rast

Pvodne sa predpokladalo, e ndorov bunky rast rchlejie ako normlne. Zistilo sa vak, e naprklad rchlos rastu buniek epitelu tenkho reva prevyuje niektor vemi zhubn ndory! Ukazuje sa, e rast ndoru je urovan najm prevahou potu novoutvorench buniek nad potom zanikajcich buniek.

Jednou zo zkladnch vlastnost ndorov je charakter ich rastu vzhadom k okolitm tkanivm: tto vlastnos je aj jednm zo zkladnch kritri pre urenie biologickej aktivity ndorov.


Biologick aktivita ndorov

Rozpoznvame dve skupiny ndorov, ktor sa navzjom vrazne odliuj svojimi biologickmi vlastnosami, a to ndory bengne (nezhubn) a malgne (zhubn). Ich odlin vlastnosti vyplvaj predovetkm z charakteru rastu: nezhubn ndory rast expanzvne (rozpnavo) a do okolitch tkanv neprerastaj, zatia o zhubn ndory rast invazvne (infiltratvne), ie prerastaj do okolitch tkanv. Z toho vyplvaj aj alie rozdiely, uveden v tabuke.


Rozdiely medzi nezhubnmi a zhubnmi ndormi


Metastza

je druhotn loisko, ktor vznikne usadenm a rozmnoenm ndorovch buniek na mieste, kam boli prenesen po prerasten ndoru do krvnch alebo lymfatickch ciev (metastzy hematognne a lymfognne), prirodzench ciest (m. porognne) alebo priamym kontaktom (m. kontaktn, implantan).


  • Metastzy vznikaj niekokmi spsobmi:

    • Krvnou cestou ndor prerast do krvnch kapilr, ndorov bunky sa usadia vo vzdialench orgnoch.

    • Lymfatickou cestou ndor prerast do lymfatickch ciev, ndorov bunky sa zachytvaj vprslunch lymfatickch uzlinch, kde sa rozmnouj.

    • Porognnou cestou ndorov bunky sa ria vdutch orgnoch (prieduky, moovch cestch).

    • Implantanou cestou ndorov bunky sa ria bezprostredne po povrchu serznych bln vtelovch dutinch (brun, hrudnkov).


Obidve skupiny ndorov - zhubn a nezhubn - sa vyznauj aj rznymstupom odlinosti od pvodnho tkaniva.Bengne ndory sa svojou stavbou odliuj od pvodnho tkaniva len mlo a ich bunky sa svojm vzhadom od neho prakticky nelia. truktra malgnych ndorov sa od pvodnho tkaniva vrazne odliuje a ich bunky maj hrubo zmenen vzhad (tto odlinos sa nazva tie dediferencicia). Bunky maj rznu vekos a tvar, so zvenm deformovanm jadrom a prtomnosou atypickch mitz. Hovorme o tzv. anaplzii a o bunkovej atypii. Veobecne plat, e stupe anaplzie zodpoved agresivite ndoru. Z praktickho hadiska je urenie, i vyetrovan ndor je bengny alebo malgny, najdleitejou diagnostickou lohou pre patolga.


Vo vine prpadov to nerob problmy, menej asto si to vyaduje starostliv skmanie. S aj nepoetn ndory, ktor vzdoruj diagnostickej sksenosti patolga a v tchto prpadoch je nutn klinicko-patologick korelcia vetkch diagnostickch dajov o pacientovi. Poda stupa (de)diferencicie ndoru je pre vinu zhubnch ndorov vypracovan tzv.grading(od angl. grade = stupe), obyajne na I. IV. stupe. Tento grading je u mnohch ndorov dleitm prognostickm znakom pre pacienta.


  • Existuje skupina ndorov, ktorch biologick aktivita aj truktra je na hranici benignity a malignity. Preto sa nazvaj ako ndory hranin alebo ndory s nzkym malgnym potencilom.

  • Nezhubn ndor sa me zmeni na zhubn. Takto proces sa nazvamalignizcia, ie malgny zvrat.Sklon k malignizcii je u rznych bengnych ndorov vemi rozdielny.

  • Vznamnm hadiskom pre posudzovanie aktivity ndoru a prognzy alieho vvinu ndorovho ochorenia je tzv.staging(z anglickho stage = tdium), oznaujci rozsah ndorovho postihnutia. Systm TNM oznauje rozsah postihnutia orgnu primrneho ndoru (T), regionlych uzln (N) a vzdialench metastz (M).


Prognza (predpove) alieho vvinu ndorovho procesu, a teda aj priebehu ivota pacienta, sa uruje na zklade shrnu vetkch diagnostickch dajov o pacientovi. Patr sem najm u zmienen grading, rad alich dajov o morfolgii a biologickch vlastnostiach ndoru a v neposlednom rade o obranyschopnosti pacienta vrtane jeho psychickho stavu.


Zistenietypu tkaniva, z ktorho pochdza skman ndor (tzv. histogenzy ndoru) nie je vo vine prpadov ak. Pri vrazne anaplastickch ndoroch vak morfologick prbuznos s pvodnm tkanivom me by ako zistiten. Urenie histogenzy ndoru je dleit najm pri vyetrovan metastz ndoru neznmej primrnej lokalizcie. K tomu pomhaj histochemick metdy (napr. dkaz hlienotvorby u adenokarcinmu), v obmedzenom rozsahu elektrnov mikroskopia (napr. pri ndoroch endokrinnch orgnov). Vostatnom ase je vekm prnosom pre skmanie histogenzy ndorov imunohistochemick dkaz charakteristickch ndorovch markerov.


Celkov psobenie ndoru na organizmus chorho

Okrem bezprostrednho pokodenia orgnov priamym prerastanm primrneho ndoru a jeho metastz sa u niektorch pacientov vyskytuj alie celkov prznaky, ktor sa niekedy nazvaj paraneoplastick syndrm. K nim patr predovetkm horka, chudnutie a do kachexie, alej anmia, leukocytza, zven zravos krvi, poruchy vstrebvania v tenkom reve, neurologick poruchy. Pri niektorch ndoroch pozorujeme aj endokrinn a metabolick poruchy. Vina tchto prznakov je spojen s psobenm produktov metabolizmu alebo rozpadu ndoru, niektor vak zatia nie s dostatone objasnen.


Systematick klasifikcia ndorov

Vtejto kapitole je uveden zkladn schma delenia ndorov a najastejie ndory pvodom z rznych druhov tkanv, ktor nie s pecifick pre jednotliv orgny. Tie ndory, ktor sa vyskytuj len v niektorch orgnoch (orgnovopecifick, orgnovotypick) a tie ndory mkkch tkanv, s uveden v pecilnej asti.


  • Epitelov

  • Mezenchmov

  • Zmiean

  • Teratmy

  • Choriokarcinm


1. Epitelov ndory

1.1Ndory z krycieho epitelu

Bengne ndory z krycieho epitelu sa vyskytuj na koi a na slizniciach krytch dladicovm a prechodnm epitelom.

Najastejie s v stnej dutine, hrtane a moovom mechri. Zvyajne tvoria povrchov vbeky - papily, ktor sa stromovito vetvia. Odtia dostali nzov papilmy.

Najastejm malgnym ndorom koe a sliznc, krytch dladicovm epitelom, je skvamocelulrny karcinm (dladicovobunkov karcinm). Me postihova aj epitel po jeho predchdzajcej dladicovej metaplzii, ako je to v prvom rade v priedukch. Na koi sa vyskytuje jeho podtyp, ktor rastie pomaly a nikdy nemetastzuje bazocelulrny karcinm. Z prechodnho epitelu vvodnch ciest moovch vznik papilokarcinm.


1.2Ndory zo azovho epitelu

Bengne ndory zo azovho epitelu sa tvoria v azch s vonkajou aj vntornou sekrciou a na slizniciach krytch azovm epitelom. Nazvaj sa adenmy. V azch ich truktra zva napodobuje pvodn truktru. Pri hromaden sekrtu v nich mu vznika aj vie dutiny, ndor sa potom nazva cystadenm. Na slizniciach sa zva vyklenuj nad povrch ako adenomatzny polyp, ie polypzny adenm.

Malgne ndory zo azovho epitelu s najastejou formou karcinmu. Nazvaj sa adenokarcinmy. U muov sa vyskytuj najastejie valdku a v prostate, u ien vprsnku. U oboch pohlav je ast vskyt v hrubom reve.


2. Mezenchmov ndory

V nzvoslov sa ako zklad pouva latinsk alebo grcky nzov materskho tkaniva s koncovkou -m (latinsky -oma), malgne ndory sa nazvaj sarkmy.)

2.1 Fibrm

je bengny ndor kolagnovho vziva. Vskyt je univerzlny, najastejie v podko. Malgny ndor je fibrosarkm. Okrem toho sa vyskytuj nendorov prolifercie vziva - dezmoid z fascie priamych brunch svalov a fasciitis nodularis, zvyajne v podko. Mu rs infiltratvne a obsahova vrazn bunkov atypie, podobn sarkmu!


2.1 Lipm

je bengny ndor tukovho spojiva. Vskyt je podobn ako pri fibrme. Malgny ndor je liposarkm, najastej v retroperitoneu.

2.2 Chondrm

je bengny ndor chrupky. Vyskytuje sa najastejie na kostiach konatn. Jeho malgny nprotivok je chondrosarkm.

2.3 Ostem

je bengny ndor z kostnho tkaniva, malgny ndor je osteosarkm. Od ostemu treba odliova vrastky na kostiach nendorovho charakteru, tzv. exostzy.


2.4 Angimy

s bengne ndory z ciev. Z krvnch ciev vznik hemangim, jeden z najastejch ndorov. Vyskytuje sa zva v koi, kde me vytvra vroden kvrny, zvan naevus flammeus, udovo "ohe". Bengny ndor lymfatickch ciev sa nazva lymfangim. Ten je naopak zriedkav. Zhubn ndor krvnch ciev je hemangiosarkm (angiosarkm), z lymfatickch ciev vemi vzcne vznik lymfangiosarkm


2.5 Mymy

delme na ndory z hladkej a priene pruhovanej svaloviny. Bengny ndor hladkej svaloviny nazvame leiomym. Patr k astm ndorom, najm v maternici a me sa vyskytova mnohopoetne. Rast leiomymov maternice asto zretene svis so sekrciou enskch pohlavnch hormnov. Bengny ndor priene pruhovanej svaloviny je rabdomym. Na rozdiel od leiomymu sa vyskytuje zriedkavo. Malgne ndory zo svaloviny - leiomyosarkm z hladkej a najm rabdomyosarkm z priene pruhovanej - sa vyskytuj zriedkavo.


2.6 Ndory krvotvornho tkaniva

s samostatnou skupinou ndorov mezenchmovho pvodu. Patria sem vetky ndory vznikajce z vvinovch foriem krvnch buniek. S znme len zhubn ndory. Pre znan zloitos ich klasifikcie s uveden vkapitole pecilnej asti Krv, krvotvorn a lymfatick sstava.


3. Zmiean ndory

obsahuj truktry vzniknut ndorovm bujnenm tkanv dvoch alebo viacerch histogenetickch druhov, naprklad ciev a tukovho spojiva - angiolipm, alebo kolagnovho vziva a azovho epitelu fibroadenm.


4. Teratmy

obsahuj tkaniv, ktor sa v mieste vzniku teratmu normlne nevyskytuj. Tvoria sa z odtiepkov zrodkovch listov v rznych tdich vvinu zrodku. Ke djde k ndorovej premene vo vasnch tdich vvinu, vznikaj teratmy nezrel (embryonlne, nediferencovan), ktor s vysoko malgne. Teratmy, vzniknut v neskorej dobe vvinu zrodku, a teda zo zrelch tkanv, s zrel (diferencovan, koetnne) a sprvaj sa zva bengne. Typickm predstaviteom je tzv. dermoidn cysta, ktor vznik z koe a konch prdavkov, najastejie vo vajenku.


5. Choriokarcinm

vznik z buniek trofoblastu, ktor pokrva klky placenty. Je to teda jedin ndor u loveka, ktor nepochdza z vlastnch buniek organizmu. Vzhadom na to, e ho asto predchdzaj nendorov zmeny trofoblastu, zarauje sa z praktickch dvodov s nimi do jednej skupiny, tzv. trofoblastickej choroby. Patr sem:a)mola hydatidosa, hroznovit tvar z edematznych placentrnych klkov, vznik nesprvnou vmenou pohlavnch chromozmov pri oplodnen vajka: me by iaston alebo pln,

b/ proliferujca (invazvna, infiltrujca) mola je charakterizovan prerastanm chorinovch buniek do svaloviny maternice. Je na hranici bengneho a malgneho ndoru,

c/ choriokarcinm je vemi zhubn ndor so skormi hematognnymi metastzami do pc a do mozgu.


Vetky trofoblastick choroby vytvraj vek mnostvo hormnov - choriogonadotropnov (HCG), ktor sa daj zisti v moi pacientok. Pretoe pribline 50% choriokarcinmov vznik (v naich podmienkach) po predchdzajcej mola hydatidosa (typu plnej moly), podliehaj vetky prpady trofoblastickej choroby povinnmu hlseniu a pacientky s centrlne sledovan.


Vskyt ndorov

Miestne rozdiely vo vskyte ndorov (epidemiolgia) s spsoben psobenm mnohch faktorov, ako s prrodn podmienky, etnick rozdiely, faktory socilne, hygienick at. Na ilustrciu uvdzame niekoko prkladov. Vysok vskyt bol zaznamenan pri tchto ndoroch: karcinm nosohltana (v svislosti s Epsteinovm - Barrovej vrusom - EBV) v ne a Hong-Kongu; karcinm paerka v pruhu z Ruska do vchodnej ny a u Afroamerianov; zhubn ndor aldka v Japonsku, Latinskej Amerike, vo vchodnej Eurpe a na Islande; karcinm apka u obyvateov Texasu panielskeho pvodu, najm u niich spoloenskch vrstiev; choriokarcinm v Singapre, Japonsku a na Filipnach; karcinm prostaty u Americkch ernochov; Burkittov lymfm (EBV!) v Ugande, Malajzii, Novej Guinei.


Na Slovensku (poda dajov Nrodnho onkologickho registra SR z roku 1995) je na prvom mieste vo vskyte zhubnch ndorov u muov karcinm pc (21,7%), zodpovedajci za takmer tretinu zomretch muov na zhubn ndory. Na druhom mieste s zhubn ndory hrubho reva (12,4%, 11,8% mrtnos), na treom karcinm koe (11,5%), no s nepatrnou mrtnosou (menej ako 1%). U ien je trvalo na prvom mieste karcinm prsnka, na druhom karcinm koe (14,5%, tie s mrtnosou pod 1%), na treom karcinm hrubho reva a alej nasleduj zhubn ndory enskch pohlavnch orgnov. Zatia menej poetn (3,9%), no stle poetnejie, s u ien zhubn ndory pc.


ad
  • Login